"Je ľahké pustiť z hlavy New Age ako nejaké okrajové hnutie, plné fantastov, no dnes to už dávno neplatí."
V roku 2015 publikoval obrátenec na katolícku vieru Roger Buck apologetické dielo The Gentle Traditionalist, formou dialógu, podobne ako sú Platónove dialógy. Na začiatku a na konci je dielo ´ochutené´ fiktívnymi, dramatickými kulisami. Napriek jeho predchádzajúcim klasikám má toto dielo nezvyčajný formát, no i tak zožala táto Buckova knižka veľký úspech. Odporúčam ju každému ako nenásilný úvod do tradičnej katolíckej problematiky, súvisiacej s kultúrou, výchovou, vzdelaním a politikou; čiže otázky, ktoré motivovali Chestertona, Belloca a Evelyn Waughovú.
Po diele The Gentle Traditionalist nasledovalo v roku 2016 Buckovo magnum opus, 450-stranové dielo Cor Jesu Sacratissimum: From Secularism and the New Age to Christendom Renewed (Od sekularizmu a New Age až po obnovenie kresťanstva). Ide sčasti o autobiografiu, v ktorej vykresľuje svoj predchádzajúci život ako praktizujúci aktivista New Age. Najnovšia Buckova kniha, The Gentle Traditionalist Returns: A Catholic Knight’s Tale from Ireland (Príbeh katolíckeho rytiera z Írska) sa vracia k postavám a formátu prvej knihy, čo sa však týka problematiky, tak druhej knihy. Ide o skúmanie New Age a jeho prieniku do čerstvo post-kresťanského Írska, Buckovej adoptívnej krajiny, a to v kontexte s referendom o potratoch v roku 2016.
V diele Cor Jesu Buck dokazuje, že New Age (alebo iný pojem, ktorý jeho stúpenci preferujú) sa najúspešnejšie etabluje v kultúrnom prostredí, vytvorenom protestantizmom. Tí, čo v sekulárnych krajinách so silným katolíckym zázemím hľadajú duchovno a nadprirodzeno, vedia kde ho nájdu - v Cirkvi. V sekulárnych protestantských krajinách, vrátane Škandinávie, ale aj vo väčšine anglofónnych krajín, dominuje kultúrnemu chápaniu kresťanstva liberálny protestantizmus; náboženstvo, ktoré sa (prinajlepšom) zaoberá svetskými problémami a spoločenstvom ľudí. Tí, čo hľadajú duchovno a nadprirodzeno v týchto krajinách, vyhľadávajú preto skôr východný mysticizmus, okultné praktiky a New Age.
Je ľahké pustiť z hlavy New Age ako nejaké okrajové hnutie, plné fantastov, no dnes to už dávno neplatí. Stretnutia na tému ´zmysluplnosti´ si našli svoju cestu aj do programového rozvrhu nadnárodných korporácií a environmentalizmus (problematika životného prostredia), ktorý propagujú a podporujú vlády a školy, sa čoraz viac ponáša na akýsi druh náboženstva. New Age je spiritualitou post-kresťanského Západu. Ak si majú ľudia predstaviť ´duchovnú osobu´ alebo chcú sami zažívať ´duchovno´, uchyľujú sa poväčšinou ku kategóriám, bežných pre New Age: reinkarnácia, monizmus (použitie jediného princípu), panteizmus, odmietanie ´dogiem´ (ak ich je veľa, zvyčajne sa obalia do ťažko pochopiteľnej slovnej zásoby), možnosť ´spojiť sa´ s Niekým cez meditovanie, a tvrdenie, že ´všetky náboženstvá majú v skutočnosti jednu podstatu´. A najnovší myšlienkový prúd, mnohými pápežmi odsudzovaný ako ´náboženská ľahostajnosť´, sa reálne stáva základom verejnej politiky na Západe.
Mimoriadne smutné je vidieť, ako toto hnutie preniká do Írska. Írsko malo svojho času jedinečnú pozíciu ako katolícka anglofónna krajina, no jeho kultúrna a politická elita to začala pokladať za nepohodlné. Poslednou vecou, čo by írski diplomati, štátnici a celebrity chceli je, aby sa v očiach svojich amerických a anglických proťajškoch zaradili na okraj tým, že by potvrdili katolícku náuku o manželstve, potratoch a všetkom ostatnom.
Vďaka urýchľovaniu kolapsu katolicizmu v Írsku, s následnými škandálmi zneužívania duchovenstvom a s túžbou írskej elity kopírovať anglické a americké trendy, sa vytvára scéna ako stvorená pre nástup New Age s jeho spiritualitou, ktorá preniká do írskej kultúry, postupne zbavovanej pravých duchovných hodnôt.
Čitatelia sa možno čudujú, ako môže New Age prosperovať v kontexte šíriaceho sa morálneho a filozofického materializmu. Buck vysvetľuje, že napriek tomu, že si ľudia na vplyvných pozíciách myslia, že táraniny New Age sú prázdne hlúposti, pokračujú aj ďalej vo workshopoch na tému ´zmysluplnosti´ a v objímaní stromov, pretože ide o druh náboženstva, ktoré je vo svojej podstate kompatibilné s kapitalizmom a sexuálnou slobodou jednotlivca. New Age presne zapadá do komerčnej spirituality celých generácií amerických podvodníkov, šarlatánov a kultových lídrov, zatiaľ čo tradičnú morálku odmietajú (v najlepšom prípade) ako zastaralú a tyranskú.
V 50-stranovom doslove Buck vysvetľuje svoje tvrdenia z knihy na základe vlastných poznatkov a skúseností, ako aj na základe vedeckého výskumu. Základné texty o New Age neboli až tak kriticky skúmané, pretože sú dlhé, technické a svojím spôsobom nezáživné. Výskum prepojenia názorov aktivistov New Age, okultizmu, slobodomurárstva, či dokonca boľševizmu, nie je dostatočne pokrytý.
Aj tak však máme šťastie, že máme Rogera Bucka s jeho dôkladnými vedomosťami a chápaním hnutia New Age a literatúry, vďaka čomu dokáže vysvetliť komplexný rozvoj tohto hnutia v celosvetovom kontexte aj katolíckemu publiku.