"Pokrytecké názory týchto talentovaných, no nemorálnych autorít, si väčšinou nezaslúžia pozornosť, akú k sebe priťahujú. Zaujímalo vás niekedy, kto udelil známym hercom a herečkám právo byť morálnou autoritou? Prečo by práve ich mienka a úsudok mali extra zavážiť? Jedna vec je byť jedincom, napríklad politickým lídrom, športovcom, alebo človekom čo sa vystrábil z rakoviny a hovoriť z vlastnej skúsenosti, a druhá vec je namýšľať si, že ste takým človekom. Ako môže také namýšľanie si oprávňovať človeka hovoriť?!"
Prejav Rickyho Gervaisa, ktorým na odovzdávaní cien Golden Globe začiatkom januára ostro zrazil hrebienok Hollywoodu, priťahuje pozornosť, akú si naozaj zaslúži. A podľa Ryana Saavedru je "reakcia na Gervaisov prejav až ohromujúco pozitívna a to najmä u ľudí, ktorí nepracujú v spravodajstve, médiách, ani v zábavnom priemysle". Gervaisov frontálny útok na pokrytectvo Hollywoodu však vyvoláva oveľa závažnejšiu otázku: Prečo by nás vôbec malo zaujímať, čo musia hollywoodske ikony hovoriť?
Môžeme obdivovať ich talent. (Niektorí sú až neuveriteľne obdarovaní.) Môžeme oceniť ich náročnú prácu, niekedy až obetavú snahu sprítomniť nezabudnuteľné okamihy vo filme. Niektorí sa naozaj mimoriadne snažia stvárniť určitú postavu, ponárajú sa do role, ktorú predstavujú, z čoho majú diváci naozajstný úžitok. Režiséri, scenáristi, animátori a mnohí iní používajú svoje zručnosti na produkovanie skvelých filmov a show. A je správne, že ich prácu oceňujeme a rešpektujeme. Nikto im však zároveň neudelil aj právo byť morálnou autoritou pre druhých a ich názorom a stanoviskám by sme nemali venovať o nič viac pozornosti, než názorom susedov, bývajúcim vo vedľajšom byte. Do istej miery by sme ich názorom mali venovať ešte menej pozornosti, pretože niektorí z nich žijú vyslovene nemorálne, a to nehovorím o ich živote ako elity, v ultra bohatej vlastnej bubline. Niektorí majú dosť závažné osobné problémy - emocionálne zápasy, rozpadnuté rodiny a mnohé iné. Prečo by sme sa mali takých ľudí pýtať: "Povedzte mi, prosím, svoj názor na manželstvo, vzťahy a zmysel života?"
Niektorí hollywoodski protagonisti sú zvodcami, ktorí používajú svoje telá, aby dostali milióny za to, že sa na nich niekto pozerá ako na objekty žiadostivosti a sexuálnej fantázie. Mám spochybniť svoje pro-life hodnoty len preto, lebo oni sú za potrat? Naozaj to má pre mňa až taký význam?
Ďalší zas glorifikujú násilie v tých najextrémnejších formách, aké si dokážete predstaviť (alebo aj nedokážete). Ľudí krájajú, strieľajú, sekajú; oči im vyrezávajú, vydlabávajú, vylupujú. Ľudské bytosti, stvorené na obraz Boží, sú trhané na kusy, vybuchujú v krvavých chuchvalcoch, sú mučené, mrzačené, zabíjané. Z obrazovky priam tryskajú prúdy krvi, keď ľuďom trhajú hlavy a oddeľujú údy od tela - všetko pre našu zábavu. A na udržanie záujmu diváka sa brutalita na obrazovke len zintenzívňuje, ukazuje názornejšie a je ešte odpudzujúcejšia.
A teraz herci, ktorí hrajú v týchto zabijáckych úlohách, a producenti, ktorí financujú tieto krvavé orgie, nás chcú poučovať o kontrole nosenia strelných zbraní alebo o zahraničnej politike? To vážne chcú? Opakujem: Prečo by sme im, pre všetko na svete, mali venovať pozornosť? Majú tieto ikony právo vyjadriť svoj názor? Majú. Majú právo využívať svoju slávu ako platformu pre šírenie svojho posolstva? Nepochybne. To však neznamená, že ich musíme počúvať. A už vôbec to neznamená, že majú akési právo na určovanie morálneho statusu. Teraz už naozaj; odkedy sa dal Hollywood na kázanie o morálke?
Počúval som reláciu o Francúzskej revolúcii, v ktorej ma veľmi zaujalo, že od určitého okamihu v 18. storočí bola hlboko spochybnená morálna dôveryhodnosť profesionálnych hercov. Koniec koncov, zarábali si na živobytie tým, že predstierali že sú niekým iným, než v skutočnosti. Možno tak hrajú aj dnes? Kým v skutočnosti sú? Autor článku, poslaného do Ordinary Times, píše: "Spoločnosť sa k pôsobeniu umelcov vyjadrovala vždy pokrytecky a neúprimne, čo vedie k ich nerešpektovaniu až dodnes. Herectvo z rozličných dôvodov priamo spájali s prostitúciou. Do Francúzskej revolúcie, ktorá zrušila kontrolu Cirkvi nad pohrebmi, nebolo vo Francúzsku možné herca náležite pochovať."
V dnešnej dobe sú však herci často nekriticky zvelebovaní a vyvyšovaní, akoby naozaj dokázali lietať vo vzduchu, alebo mali nadprirodzené schopnosti ako aj hrdinovia, ktorých predstavujú.
Faktom však zostáva, že sú to rovnakí ľudia ako my, ktorí tak isto robia chyby. V Hollywoode sa zarábajú miliardy dolárov na nemorálnosti a násilí, na zosmiešňovaní Boha a ponižovaní veriacich; na vysielaní zmiešaných a perverzných signálov.
Nastal čas, v ktorom by si mal Hollywood kázať sám sebe. Možno Ricky Gervais už začal s týmto trendom, možno by sme mali zdvihnúť štafetový kolík tam, kde ho zanechal: "Áno, ste kopou zkompromitovaných pokrytcov, ale mám pre vás dobrú správu - Ježiš zomrel aj za takých ľudí, ako ste vy!"