Na postsynodálnej apoštolskej exhortácii “Querida Amazonia”, ktorá bola publikovaná 12. februára 2020, najviac zaráža absolútne mlčanie o najviac očakávanom a najkontroverznejšom vyhlásení - o svätení ženatých mužov.
Neobjavilo sa v nej ani slovo "celibát". Túžba pápeža Františka je "službu kňazov nakonfigurovať tak, aby sa mohla častejšie sláviť Eucharistia aj v tých najvzdialenejších a najizolovanejších spoločenstvách" (č. 86). Niekoľkokrát opakuje (č. 88), že iba vysvätení kňazi môžu slúžiť Eucharistiu, rozhrešovať od hriechov a vysluhovať sviatosť pomazania chorých (pretože aj tá je úzko prepojená s odpustením hriechov, pozn. 129). Ani slovom sa nezmieňuje o rozšírení svätenia na "viri probati" (ženatých mužov). Žiadne novinky ani o službe žien. "Ak by boli pripustené k sväteniu", píše František v č. 100, "viedlo by nás to ku klerikalizácii žien a k obmedzeniu nášho chápania Cirkvi, čo sa týka jej funkčných štruktúr."
Po prečítaní exhortácie nám okamžite zíde na um otázka, že do akej miery ten odistený granát, ktorým je kniha emeritného pápeža Benedikta XVI a kardinála Roberta Saraha o obrane celibátu duchovenstva, publikovaná v polovici januára, ovplyvnila exhortáciu, a špeciálne jej mlčanie o svätení ženatých mužov. V hektických dňoch po vydaní knihy sa objavilo niekoľko informácií, ktoré vám ponúkame. Známa postupnosť udalostí bola zdokumentovaná na Settimo Cielo v troch „Post Scriptum“ na konci tohto článku z 13. januára: > Ancora sul libro bomba di Ratzinger e Sarah. Con il resoconto di un nuovo incontro tra i due. Z viacerých nezávislých zdrojov však Settimo Cielo následne obdržal správu o prinajmenšom štyroch ďalších veľmi dôležitých faktoch.
*
Prvý sa objavil v stredu ráno, 15. januára.
V utorok, 14. januára, vrcholili stupňujúce sa útoky radikálnych hnutí proti Ratzingerovi a Sarahovi. Olej do ohňa prilieval aj fakt, že prefekt pre Pápežskú domácnosť, Georg Gänswein, opakovane popieral spoluzodpovednosť emeritného pápeža na kompozícii a publikovaní spomínanej knihy, a to až do takej miery, že žiadal z nej odstrániť jeho podpis. Kardinál Sarah však zverejnil precíznu a zdokumentovanú rekonštrukciu genézy samotnej knihy, ktorá vznikla spojeným úsilím jej oboch spoluautorov. A tak sa stalo, že v stredu ráno, zatiaľ čo pápež František vykonával svoju každotýždennú generálnu audienciu v sále Pavla VI, s Gänsweinom po boku, čiže v bezpečnej vzdialenosti od kláštora Matky cirkvi, v ktorom býva emeritný pápež, ktorého je Gänswein osobným sekretárom, zdvihol Benedikt XVI telefón a osobne zavolal Sarahovi – najprv domov, tam nebol, a potom do úradu, kde kardinál telefón zdvihol. Benedikt XVI vyjadril Sarahovi úprimnú účasť na tom, čo prežíva a zdôveril sa mu, že nechápe dôvody toľkého násilia a nespravodlivej agresivity. Potom sa rozplakal. A kardinál Sarah tiež. Obaja ukončili telefonát v slzách.
*
Druhý fakt sa po prvýkrát objavil počas stretnutia Saraha a Ratzingera, v Ratzingerovej rezidencii, v piatok, 17. januára. Kardinál večer odpovedal na tri tweety, v ktorých potvrdil dokonalý súlad medzi ním a emeritným pápežom čo sa týka publikovania knihy. Nepovedal však, že počas toho istého stretnutia ešte popoludní napísali spolu s Benediktom stručné prehlásenie so zámerom zverejniť ho, pričom ho podpísal iba emeritný pápež, aby potvrdil úplnú zhodu medzi nimi ako dvomi spoluautormi knihy. Urobili tak preto, lebo chceli už ukončiť všetky kontroverzie. Za účelom publikovania doručil Gänswein tento dokument – ktorý má Settimo Cielo v úschove a ktorý nesie evidentné Ratzingerove osobné, až autobiografické črty – do rúk zástupcu štátneho sekretára Edgara Peña Parru. Je len logické hypoteticky predpokladať, že následne informoval svojho priameho nadriadeného kardinála Pietra Parolina, ako aj samotného pápeža Františka.
*
Faktom zostáva – a to je tretia vec, ktorá sa nikde nepublikovala – že toto prehlásenie emeritného pápeža nikdy neuzrelo svetlo sveta. V tomto však zrejme tkvie aj Františkovo rozhodnutie zakázať Gänsweinovi objavovať sa odvtedy po jeho boku. Naposledy stál pri pápežovi ráno v ten istý deň, v piatok, 17. januára, keď na návštevu Vatikánu zavítal prezident Demokratickej republiky Kongo. Odvtedy sa už pri ňom neukázal, ani v stredu na generálnej audiencii, ani pri oficiálnych návštevách amerického viceprezidenta Mike Pencea, irackého prezidenta Barhama Saliha a argentínskeho prezidenta Alberta Fernándeza.
Prehlásenie Benedikta XVI je v očiach pápeža Františka dôkazom nespoľahlivosti opakovaných vyhlásení, v ktorých Gänswein popieral spoluzodpovednosť emeritného pápeža pri zostavovaní knihy. Zároveň však podčiarkuje, že ako spoluautor knihy emeritný pápež stále trvá na svojom postoji voči kňazskému celibátu. A to všetko sa odohralo pár dní pred zverejnením postsynodálnej exhortácie, v ktorej mnohí na celom svete očakávali, že si prečítajú, ako František zahajuje svätenie ženatých mužov.
*
Ako koruna toho všetkého je tu ešte správa o tom, akú úlohu zohral kardinál Parolin v tejto afére. Keď v stredu, 22. januára, prišiel vydavateľ Cantagalli s prehlásením o bezprostrednom debute knihy v Taliansku, len s niekoľkými triviálnymi zmenami v porovnaní s francúzskym originálom, už sa nehovorilo o tom, že toto prehlásenie vopred „učesal“ kardinál štátny sekretár, ktorý napokon vrele doporučoval jej publikovanie. V tlačovom vyhlásení je Ratzingerova a Sarahova kniha definovaná ako „dielo vysokej teologickej, biblickej, duchovnej a ľudskej hodnoty, garantované hĺbkou a odbornosťou jej autorov a ich ochotou priniesť ovocie svojej osobnej reflexie a sprístupniť ho všetkým, čím preukazujú svoju lásku k Cirkvi, k jeho svätosti pápežovi Františkovi a celému ľudstvu.“