V týchto búrlivých časoch, keď sa prakticky každá americká inštitúcia stáva terčom útokov zo strany krajnej ľavice a jej spojencov, sa zdá, že pozornosť je upriamená najmä na dve z našich najdôležitejších hodnôt v snahe "transformovať Ameriku".
Týmito hodnotami sú viera a rodina, dva základné piliere, ktoré slúžia ako skutočné stabilizačné faktory v akejkoľvek spoločnosti.
Útoky na vieru a rodinu sa javia ako neúprosné.
V Nevade, uprostred krízy COVID-19, sú kasína otvorené, ale kostoly musia byť zatvorené. Kalifornský guvernér Gavin Newsom cirkevným zborom odkázal, že ich členovia už nemôžu spievať bohoslužobné piesne, hoci pri tom nosia ochranné rúška. V Portlande radikáli nielenže zapaľujú zástavy, ale aj Biblie. A čo je najsmutnejšie, v rovnakom duchu útočia aj na kostoly.
Takže, ako sme sa dostali do tohto bodu? Neudialo sa to za jednu noc.
Nie je náhoda, že naše súčasné kultúrne podmienky a prechod na krajne ľavicový progresivizmus sa začali koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokov, keď hodnoty viery a rodiny začali erodovať a strácať vplyv v americkej spoločnosti.
Aktívna krajná ľavica spustila útoky - niekedy tajne - keď sa zmocnila všetkých hlavných koridorov kultúrneho a politického vplyvu.
Keď sa tieto piliere viery a rodiny - ktoré sú kľúčovými prvkami židovsko-kresťanských princípov, na ktorých bol náš národ založený - stali terčom útokov, všetky ostatné princípy, ako sú fiškálne obmedzenia, sloboda svedomia a obmedzená vláda, boli tiež cieľom.
Pokiaľ ide o rodinu, niekoľko faktorov viedlo k tomu, že sa náš národ dal na progresívnu cestu a vzdal sa konzervativizmu. Sociálne inžinierstvo liberálnej Veľkej spoločnosti prezidenta Lyndona Johnsona z polovice 60. rokov zdevastovalo rodinu, pretože otcovia už nemuseli akceptovať fiškálnu zodpovednosť za deti, ktoré sa im narodili.
Legalizované potraty značne znevážili ľudský život a rozšírili osobnú nezodpovednosť a sebecké správanie viac než to nezištné. Rozvod bez príčiny uľahčil manželom vzdať sa záväzku "až kým nás smrť nerozdelí", čím zanechali za sebou stopu zlomených detí.
A útoky na základné presvedčenie veriacich vytvorili kultúru, v ktorej boli tieto presvedčenia nielen zosmiešňované, ale čoraz viac kriminalizované. Jeden príklad: prenasledovanie tých, ktorí nechcú využívať svoje zručnosti na to, aby sa podieľali na uľahčovaní potratov.
Pokiaľ ide o vieru, mnoho tradičných denominácií vymenilo Evanjelium za sociálnu spravodlivosť a opustenie absolútnej pravdy. To zanechalo duchovné vákuum pre progresívne myslenie - ktoré vyhľadávalo skôr vládne riešenia než riešenia založené na viere. Stratili sa cnosti obozretnosti, spravodlivosti, statočnosti a striedmosti - všetky potrebné, aby spoločnosť mohla prosperovať.
Akonáhle boli piliere viery a rodiny oslabené, zvyšok domu sa začal rúcať tak, ako Abraham Lincoln v roku 1858 varoval národ, že "dom, rozdelený proti sebe, neobstojí".
S medzerou, ktorá zostala po odstránení týchto dvoch pilierov viery a rodiny, boli liberáli schopní zaviesť politiky, ktoré skôr destabilizovali ako stabilizovali spoločnosť. Jedna takáto politika: podpora rodiča samoživiteľa, čo viedlo k tragickej strate otcov - nevyhnutnej osoby v živote každého dieťaťa - v stále rastúcich číslach.
Progresívci zaútočili na náboženskú slobodu a úlohu Cirkví pri vytváraní "záchrannej siete", čo vláda nikdy nedokázala - nakŕmenie tela i duše.
Väčšina dnešného bezbrehého utrácania vlády je spojená s vládnym prevzatím kontroly a zničením oboch týchto inštitúcií, ktoré učili samostatnosti a osobnej zodpovednosti.
Podrobne sme o tom písali v našej knihe "Americká obnova: Ako môže viera, rodina a osobná obeta uzdraviť náš národ" (American Restoration: How Faith, Family, and Personal Sacrifice Can Heal Our Nation), ktorá poskytuje konzervatívnu, na viere založenú odpoveď na rôzne choroby nášho národa.
Rozpad rodiny bol hlavným faktorom spoločenského chaosu, ktorý zažívame dodnes. Viedol k masívnemu utrácaniu vlády, ktorú umožnilo samotné správanie, ktoré udržiava cyklus beznádeje a destabilizácie.
Zmenšujúca sa úloha viery viedla k rozpadu spoločenstva, vzájomnej pomoci a ďalších spoločenských podpôr, ktoré vláda nedokáže obnoviť, ale pokúša sa o to - opäť prostredníctvom rozsiahlejších výdavkov, čo problémy len prehlbuje.
Nerešpektovanie - a prípadné zosmiešňovanie - náboženskej viery a hodnôt nesebeckosti a osobnej zodpovednosti spôsobilo, že národ si začal vážiť svoje privilégia nad svoje princípy.
Výsledkom toho, ako nás varoval prezident Dwight Eisenhower vo svojej inauguračnej reči z roku 1953, je, že národ "čoskoro stratí oboje".
Prečo? Pretože rodina aj viera idú do podstaty toho, čo vytvára zdravú spoločnosť. Funkčná a zdravá rodina zabezpečuje a pripravuje budúcu generáciu samostatných občanov, ktorí nie sú závislí od vládnych programov, aby sa o seba postarali. Poskytuje budúcej generácii nástroje a dôveru, aby boli v živote úspešní.
Okrem toho, mladý chlapec, ktorý vyrastá so silným otcom ako vzorom - otcom, ktorý je príkladom ako milovať svoju manželku, dozerať na svoje deti a obetovať sa za nich - bude pravdepodobne nasledovať kroky svojho otca. Mladý chlapec bez tohto vzoru sa na to pokúsi prísť sám - často s katastrofálnymi výsledkami.
Rovnako aj mladé dievča, ktoré vie, čo si muž váži a miluje, bude robiť dobré rozhodnutia týkajúce sa budúcich vzťahov. Tieto dobré rozhodnutia budú mať za následok menšiu potrebu zásahov vlády a podpory daňových poplatníkov.
V mnohých ohľadoch to robí aj Cirkev. Poskytuje morálny rámec, ktorý učí, že všetci ľudia sú hodní dôstojnosti a rešpektu, keďže boli stvorení Imago Dei - na Boží obraz.
Aby princípy obmedzenej vlády a republikánskej vlády uspeli, musí byť súčasťou rovnice morálka. John Adams, signatár Deklarácie nezávislosti a druhý prezident Spojených štátov, uznal túto skutočnosť, keď v roku 1798 napísal domobrane štátu Massachusetts: "Naša ústava bola vytvorená iba pre morálnych a veriacich ľudí. Je úplne nedostatočná pre vlády iných."
Alebo, ako napísal Benjamin Franklin: "Iba cnostní ľudia sú schopní slobody. Keď sa národy stávajú skorumpovanými a zlomyseľnými, potrebujú viacej pánov."
Progresivizmus je pán, ktorý obmedzuje slobodu; konzervativizmus sa snaží rozšíriť slobodu, ktorá sa môže rozšíriť iba vtedy, ak je spoločnosť cnostná.
Vďaka zavedenému morálnemu rámcu sú ľudia viac sebestační a častejšie prijímajú zdravé rozhodnutia prospešné spoločnosti než tie zlé, ktorých výsledkom je závislosť na vláde. So zdravými rodinami sa bude deťom dariť a budú pozitívne prispievať do spoločnosti. So silnou vierou a cnosťami, ktoré jej vštepuje, bude spoločnosť prosperovať.
A je smutné, že keď sú tieto hodnoty napadnuté a oslabené, spoločnosť trpí a prepadá sa do osobného a spoločenského chaosu. Výsledkom je protiklad toho, čo ľavica túži dosiahnuť, teda jednotu (podľa jej podmienok) a pokrok. Namiesto toho nám zostáva iba horké ovocie rozkolu a zostúpenie do kultúrnej temnoty.
Bitka o prekonanie tejto temnoty je skľučujúca, ale môžeme zvíťaziť, ak sa postavíme proti týmto útokom na vieru, rodinu a svedomie, namiesto toho, aby sme ustupovali. Ako napísali naši otcovia zakladatelia, iba morálni, spravodliví a cnostní ľudia môžu byť slobodní.
Ak sa budúce generácie majú tešiť zo slobôd, ktoré sme si my vážili, musíme sa vrátiť k morálnemu rámcu, ktorý tieto slobody umožnil. Akonáhle bude tento morálny základ obnovený, americký dom bude opäť schopný obstáť, zjednotený proti akejkoľvek búrke, ktorej môže čeliť.