"Nikdy sme nič podobné nevideli. Športovo založené deti bez zdravotných alebo hmotnostných problémov pribrali 5 až 10 kíl, pretože sa prestali hýbať. A nie všetky deti sa vrátili k fyzickej aktivite."
Čoskoro publikovaná dlhodobá štúdia, ktorá skúmala 90 detí druhého a tretieho ročníka v strednom Francúzsku, odhaľuje výrazný pokles fyzických a kognitívnych schopností počas COVID-19 lockdownov. "Čísla sú katastrofálne," hovorí Martine Duclosová, vedúca oddelenia športovej medicíny Fakultnej nemocnice v Clermont-Ferrand a riaditeľka Národného observatória fyzickej aktivity a sedavého správania (ONAPS).
Dôsledky tejto situácie sú skutočne tristné. Obezita a sedavý spôsob života zrejme povedú v nasledujúcich rokoch k nárastu chronických ochorení v tejto populácii.
Štúdia bola zahájená v septembri 2019, mesiace pred prvým francúzskym lockdownom, ktorý viedol k zatvoreniu škôl a zákazu vychádzania v polovici marca 2020. Vedci vďaka tomu mohli porovnať údaje "pred a po" v rámci stabilnej skupiny mladých ľudí na základných školách v mestách Vichy (24 000 obyvateľov) a Riom (19 000 obyvateľov).
Medzi najvážnejšie účinky takmer dvojmesačného totálneho lockdownu na tieto deti vo veku od 7 do 9 rokov patrili prírastok hmotnosti, dýchavičnosť a priemerná strata kognitívnej kapacity o 40 percent (v sledovanom období september 2019 - september 2020).
Za jeden rok sa index telesnej hmotnosti detí - ktorý meria tučnotu - zvýšil v priemere o 2 až 3 body, čo malo negatívne dôsledky na ich kondíciu. "Nikdy sme nič podobné nevideli. Športovo založené deti bez zdravotných alebo hmotnostných problémov pribrali 5 až 10 kíl, pretože sa prestali hýbať. A nie všetky deti sa vrátili k fyzickej aktivite," povedala Duclosová.
V rozhovore pre denník Le Monde opísala, koľko detí má v súčasnosti problém s rýchlym behom medzi podložkami umiestnenými 10 metrov od seba. Výskumníci použili tento klasický test člnkového behu, ktorý meria kapacitu absorpcie kyslíka, a zistili, že "niektoré deti, ktoré boli ťažko udýchané, nestihli dosiahnuť prvú podložku pred prvým pípnutím." To bolo tiež bezprecedentné, podčiarkla a dodala, že niektoré deti už nie sú schopné zvládnuť kurz motorických zručností, na ktorom sa od nich očakáva absolvovanie prekážkového behu za určitý čas.
Meranie kognitívnych schopností žiakov 2. a 3. ročníka sa uskutočňovalo pomocou niekoľkých jednoduchých cvičení, ako napríklad spájanie písmen s číslami v abecednom poradí za určitý čas. V septembri 2019 boli všetky deti v tomto teste úspešné. O rok neskôr veľká časť z nich nedokázala skončiť v stanovenom časovom limite, čo Martine Duclosovú viedlo ku komentáru: "Jeden rok uzavretia viedol ku katastrofálnym výsledkom v období, ktoré je rozhodujúce z pohľadu neurálnej plasticity."
Aby sme boli presní, iba asi dva mesiace skúmaného obdobia (od marca 2020 do septembra 2020) predstavovali totálny lockdown; po obnovení vyučovania na základných školách stále platili obmedzenia pre kolektívne a halové športy, verejné kúpaliská a podobne. Súčasťou časového úseku boli aj dva mesiace letných prázdnin. Celodenné nosenie masiek v škole, vrátane vonkajších prestávok, bolo povinné pre vekovú skupinu 6 - 11 rokov až od novembra 2020.
Podľa predchádzajúcej štúdie ONAPS zverejnenej minulý rok v januári sa iba 4,8% z vekovej skupiny 5 - 11 rokov (2,8% dievčat a 6,5% chlapcov) venovalo aspoň jednu hodinu denne fyzickej aktivity počas lockdownu. Odporúčanú úroveň fyzickej aktivity (pred lockdownom to bolo už vtedy nedostatočných 13%) dosiahlo iba 0,6% tínedžerov (11 až 17-roční).
Viaceré štúdie z rôznych krajín zároveň uvádzajú nárast času stráveného u obrazoviek u 60% detí a adolescentov, pričom priťažujúcim faktorom sa javil homeoffice dospelých. 25 percent detí do 6 rokov strávilo počas lockdownu menej času aktívnym hraním (ale 50 percent trávilo viac, podľa ich rodičov). Škola je vo Francúzsku povinná od 3 do 16 rokov.
Správa uzatvára: "Ako by sme mohli byť prekvapení týmito správami, ktoré jasne ukazujú pokles fyzickej aktivity a nárast sedavého spôsobu, keď ešte pred COVID-19 ... väčšina našich detí a dospievajúcich nerešpektovala odporúčania. Zavádzanie lockdownov, ktoré de facto stanovili hranice sociálnej interakcie a fyzických slobôd, mohli iba zhoršiť túto alarmujúcu situáciu." Autori štúdie očakávali, že druhý francúzsky lockdown, hoci menej prísny, odhalí podobné zhoršenie. Autori tiež zdôraznili potrebu ďalšieho výskumu týchto časových období.
Štúdia publikovaná ONAPS vo februári, ktorá hodnotila všetky vekové skupiny, uvádzala tieto znepokojujúce výsledky:
Štyridsaťdva percent detí, 58,7% dospievajúcich, 36,4% dospelých a 39,2% starších ľudí zaznamenalo zníženú úroveň fyzickej aktivity. Výrazný pokles bol nameraný najmä pri aktívnom spôsobe prepravy a vytrvalosti, zatiaľ čo nárast sme zaznamenali pri domácom posilňovaní a strečingu. Čas strávený sedením resp. pri monitoroch sa zvýšil - o 36,3% a 62,0% u detí, o 25,5% a 69,0% u dospievajúcich, o 24,6% a 41,0% u dospelých a o 36,1% a 32,1% u seniorov.
Namiesto toho, aby autori konštatovali, že lockdowny spôsobujú viac škody než úžitku a mohli by viesť k trvalým a rozsiahlym škodám medzi veľkými vrstvami populácie, dospeli autori k záveru, že ľudia musia proste zmeniť svoje správanie počas budúcich lockdownov. O výzvach k verejným autoritám, aby k takýmto opatreniam znova nepristupovali, niet ani zmienka.
Uzavretie počas pandémie viedlo k dôležitým zmenám v pohybovom správaní jednotlivcov všetkých vekových skupín, najmä v neprospech fyzickej aktivity a v prospech sedavého štýlu. Tieto objavy naznačujú, že autori musia informovať a povzbudiť ľudí, aby udržiavali a zlepšovali svoje pohybové aktivity a aby zmenili svoje sedavé návyky počas obdobia po lockdownoch a počas budúcich lockdownov.
Inými slovami, autori naznačujú, že k existujúcim opatreniam by malo pribudnúť ešte viac vládnych odporúčaní a že je potrebné predpokladať, že dôjde k ďalším lockdownom.