(Poznámka redakcie: Nasledujúci text je listom biskupa Stricklanda.)
Milí bratia a sestry,
Píšem tento list, aby som sa s vami porozprával o svätej omši. Ako povedal svätý páter Pio: “Ľahšie by bolo pre svet prežiť bez slnka ako bez svätej omše.”
Ako katolíci vieme, aká dôležitá je účasť na svätej omši. Žiaľ, je však veľkou tragédiou našej doby, že väčšina pokrstených katolíkov nepovažuje za potrebné zúčastňovať sa v nedeľu na svätej omši. Sväté písmo však jasne hovorí, že niet inej obety hodnej jeho mena okrem jedinej obety, ktorú priniesol Ježiš Kristus “prinášajúc jednu obetu za hriechy.” (Hebr 10, 12). Je teda nevyhnutné, aby sme pochopili, že omša nie je “iná” obeta. Kristus je mimo času a žije vo večnej prítomnosti; preto Kristove skutky na Golgote a v každej omši sú večné skutky, ktoré sa znovu sprítomňujú. Tým, že chodíme na svätú omšu, sme prítomní pri úpätí kríža a prinášame Otcovi jedinú obetu, ktorá je dokonalou obetou, dokonalou obetou jeho dokonalého Syna.
Nechodiť na svätú omšu je preto ťažkým previnením a smrteľným hriechom. To znamená, že ak sa po vynechaní svätej omše nespovedáme kňazovi, potom máme zakázané zúčastňovať sa na Kristovom tele. Pre tých, ktorí by to spochybňovali, by som odpovedal, že Cirkev má autoritu danú Kristom na definovanie cirkevného práva. Preto je skutočne posvätnou povinnosťou zúčastniť sa na slávení svätej omše v nedeľu a vo sviatočné dni. Nezabúdajte však, že smrteľný hriech má tri zložky: ťažkú vec (čo sa vzťahuje na túto otázku), plné poznanie a plný súhlas vôle (pozri KKC 1854-64). Preto môžu v niektorých situáciách existovať poľahčujúce alebo zbavujúce zodpovednosti okolnosti, keď človek vynechá svätú omšu. Boh však hľadí na srdce a dobre pozná naše úmysly a vie, či ide o ťažké previnenie. Sú napríklad tí, ktorí poskytujú starostlivosť iným, alebo tí, ktorí musia v nedeľu pracovať, aby uživili svoju rodinu. Ak je to však vôbec možné, tí, ktorí pracujú, by sa mali vyhýbať práci v nedeľu, a ak nie je možné vyhnúť sa práci v nedeľu, potom by sa malo vynaložiť všetko úsilie, aby si aj tak našli v nedeľu čas na účasť na svätej omši.
Modliť sa a komunikovať s Bohom môžeme samozrejme aj mimo svätej omše. Avšak iba v Eucharistii je Kristus prítomný vo svojom tele a krvi pod znakmi chleba a vína. Práve v Eucharistii a len v Eucharistii máme možnosť mať na ňom účasť. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že Ježiš nám dáva svoju milosť vo všetkých ostatných sviatostiach, ale Eucharistia je “sviatosťou sviatostí”, pretože nám dáva celé svoje ja, svoje božstvo a svoje človečenstvo. Musíme pochopiť, že účasť na omši nie je len povinnosťou: je to veľká výsada.
Niektorí ľudia zápasia so slovom transsubstanciácia, pri ktorej sa chlieb a víno premieňajú na Kristovo Telo a Krv. Čítame o tom v Matúšovom evanjeliu 26, 26-28: A keď boli pri večeri, vzal Ježiš chlieb, požehnal, lámal, dával učeníkom a povedal: ": Vezmite a jedzte. Toto je moje telo. Potom vzal kalich, poďakoval im a dal im ho so slovami: "Vezmite si kalich, ktorý ste vzali: Pite z toho všetci. Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vyleje za mnohých na odpustenie hriechov.”
Pri tejto večeri sa stalo niečo, čo sa nikdy predtým nestalo. Obyčajný chlieb a víno sa premenili na Telo a Krv Ježiša Krista. Ako katolíci veríme, že pri každej omši sa chlieb a víno stávajú Ježišom – jeho Telom, Krvou, Dušou a Božstvom. Tento zázrak je tajomstvom, ale prijímame, že je to tak, pretože to povedal Ježiš Kristus. Tak ako apoštoli, aj my veríme v slová nášho Pána, hoci je to tajomstvo, ktorému úplne nerozumieme.
Tridentský koncil vyhlásil: “Pretože Kristus, náš Vykupiteľ, povedal, že je to skutočne jeho telo, ktoré obetuje pod podobou chleba, bolo vždy presvedčením Božej Cirkvi a tento svätý koncil teraz znovu vyhlasuje, že konsekráciou chleba a vína dochádza k premene celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá Katolícka cirkev vhodne a správne nazvala transsubstanciáciou.” (KKC 1376).
PREPOJENÉ: Biskup Strickland: Je dôležité, aby sme si uvedomili, že svätá omša nie je len symbolickou spomienkou na Ježišovu obetu na kríži, ale že je skutočne účasťou na nej. Prostredníctvom konsekrácie chleba a vína sa Kristova obeta na Golgote sprítomňuje transsubstanciáciou: chlieb a víno sa skutočne stávajú telom, krvou, dušou a božstvom Ježiša Krista. Omša je najvyššou formou bohoslužby a spája nás nielen s našou miestnou farnosťou, ale aj s univerzálnou Cirkvou a svätými v nebi. Pripomína nám, že Cirkev je “jedna, svätá, katolícka a apoštolská.”
Chcel by som spomenúť aj tému, o ktorej som už hovoril, a to pokus o potlačenie tradičnej latinskej omše. Tradičná latinská omša sa dlho považovala za vrchol úcty a hlboké vyjadrenie posvätných tradícií Cirkvi . Vydaním Tradičných kustódov, ktoré obmedzili prístup k TLM, pápež František odcudzil tých, ktorí v tejto forme bohoslužby nachádzajú hlbšiu duchovnú potravu, a snažil sa zmenšiť bohaté liturgické dedičstvo Cirkvi, ktoré podporuje úctu a kontinuitu s minulými generáciami. Nedávno opäť zaútočil na tradičnú latinskú omšu komentármi vo svojej autobiografii. Je to vážna vec.
Takisto chcem konštatovať, že prax pápeža Františka’ umožniť flexibilitu v liturgických postupoch, ako napríklad umožniť odchýlky od tradičnej liturgie začlenením kultúrnych preferencií, viedla k nedostatku úcty, a navyše je mimoriadne nebezpečná, pretože práve precíznosť liturgie zabezpečuje slávenie posvätného tajomstva. Takisto dôraz na milosrdenstvo a začlenenie na úkor pokánia znižuje chápanie omše ako svätej obety, ktorá si vyžaduje náležitú prípravu a úctu, a to by mohlo viesť k nehodnému prijímaniu Eucharistie.
Svätý Pavol v 1 Kor 11, 27-29 varuje: “Kto by teda jedol tento chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa voči Pánovmu telu a krvi. Ale nech sa človek osvedčí, a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije nehodne, ten je a pije odsúdenie sám sebe, nerozoznávajúc telo Pánovo.”
Aby katolíci mohli dôstojne prijať prijímanie, musia byť v stave milosti, čo znamená bez smrteľného hriechu. Ak niekto spáchal smrteľný hriech, vyžaduje sa, aby pred prijatím svätého prijímania prijal sviatosť zmierenia (spoveď). Prijímanie nehodného prijímania neprináša milosť, ale vedie k ďalšiemu duchovnému poškodeniu. Preto je dôležité, aby sme si pred prijatím svätého prijímania spytovali svedomie, aby sme k tejto sviatosti pristupovali s pokorou, pokáním a úctou. Mali by sme sa tiež postiť (zdržiavať sa jedla a pitia) aspoň jednu hodinu pred prijímaním.
Je nesmierne dôležité, aby sa pri všetkých útokoch, ktoré sa odohrávajú proti nášmu Pánovi’Cirkvi, chránila integrita svätej omše, pretože svätá omša je najsvätejším úkonom bohoslužby. Je základom katolíckej viery a života a akékoľvek narušenie jej integrity by malo hlboké duchovné, teologické a večné dôsledky. Je to preto, že omša nie je len modlitebnou službou. Je to skutočná a mystická Kristova obeta na Golgote. Počas omše sa sprítomňuje jediná večná Ježišova obeta za vykúpenie ľudstva. Akýkoľvek odklon od jej správneho slávenia môže znížiť úctu k tomuto posvätnému tajomstvu a dokonca môže spôsobiť neplatnosť tejto sviatosti, a keďže omša je hlavným kanálom, cez ktorý prúdi Božia milosť k jeho ľudu, treba sa toho za každú cenu vyvarovať. Jednotnosť a celistvosť liturgie zabezpečujú, že katolíci na celom svete sa budú spoločne uctievať jedným hlasom, čo podporuje jednotu v učení a praxi.
Pokusy zmeniť liturgiu omše tak, aby zahŕňala rôzne kultúrne zvyklosti alebo odrážala svetské hodnoty, presúvajú pozornosť od Boha k ľudským preferenciám, čo narúša posvätnosť omše. Svätá omša sa po stáročia odovzdávala ako najväčší poklad Cirkvi. Cirkev má posvätnú povinnosť zachovávať a chrániť túto posvätnú tradíciu a zabezpečiť, aby zostala čistá a verná.
Svätá omša je srdcom katolíckej bohoslužby. Ochrana jej celistvosti chráni vieru, zachováva úctu k Bohu, zabezpečuje správne prijímanie milosti a udržiava jednotu Cirkvi. Akýkoľvek kompromis v súvislosti so svätou omšou predstavuje riziko oslabenia základov katolíckeho života a vzťahu veriacich s Bohom. Preto sa nemožno nepýtať na dôvody útokov na tradičnú omšu a pokusy zmeniť liturgiu zo svetských dôvodov.
Dôležité je, aby sme si uvedomili, že svätá omša nie je len vonkajšou praxou, ale základom katolíckej identity a zbožnosti a skutočnou obetou. Svätý Tomáš Akvinský povedal: “Slávenie svätej omše je rovnako cenné ako Ježišova smrť na kríži.”
Bratia a sestry, radostne sa zúčastňujme na slávení svätej omše každú nedeľu a sviatok, a to čo najčastejšie! Zakaždým, keď prijímame Eucharistiu, hovoríme áno noseniu Krista v našom tele, mysli, srdci a duši nášho Spasiteľa v nás!
Aby nás Jeho Telo a Krv, Duša a Božstvo živili a viedli stále hlbšie do Jeho Najsvätejšieho Srdca!
Váš pastier,
Biskup Joseph E. Strickland
Eneritný biskup
ČÍTAJTE: FSSP oznamuje novénu, zasvätenie Panne Márii počas návštevy Vatikánu