Jún musí byť znovu zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

Mesiac jún je v Katolíckej cirkvi tradične zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V piatok po sviatku Tela a Krvi Ježiša Krista dokonca slávime sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Cirkev ako matka a učiteľka pozýva veriacich, aby celý mesiac strávili rozjímaním o tom, čo znamená žiť svoj život tak, aby sme celému svetu zjavovali milujúce Srdce milosrdného Boha.

Katolícka cirkev označuje čas veľkými udalosťami zo života Ježiša Krista a kresťanskej viery. Tým pozýva kresťanov, aby plnšie vstúpili do tajomstiev tejto viery a žili inak. Zároveň udržiava pravdy viery stále prítomné pred svetom, ktorý potrebuje byť oslobodený od hriechu a smrti.

Počiatoční kresťania označovali Cirkev za zmierený svet. Verili, že Cirkev sa má stať domovom celého ľudstva. Ona je semenom prichádzajúceho kráľovstva a sprítomňuje ho už teraz. Veríme tomu aj my?"

Pápež Ján Pavol II. 31. mája 1992 v Ríme kanonizoval jezuitského kňaza svätého Clauda de la Colombiere, duchovného vodcu svätej Margity Márie z Alocoque. Bola to rehoľná sestra, ktorej Pán daroval osobitné zjavenie svojho Najsvätejšieho Srdca, naplneného vykupiteľskou a milosrdnou láskou k svetu.

Kňaz zdieľal oddanosť Margarety Márie’k Ježišovmu Srdcu a pomáhal túto oddanosť šíriť. Stalo sa tak v kritickom čase, keď bola európska kultúra ponorená do temnoty a Cirkev sa potácala od vnútornej korupcie – v čase veľmi podobnom tomu nášmu.

Pri kanonizačnej svätej omši zosnulý pápež vyhlásil: “Pre evanjelizáciu v dnešnej dobe treba uznať Kristovo Srdce za srdce Cirkvi: Je to On, kto nás volá k obráteniu, k zmiereniu. Je to On, kto vedie čisté srdcia a tých, ktorí túžia po spravodlivosti, po ceste blahoslavenstiev. Je to on, kto dosahuje vrelé spoločenstvo údov jedného tela. On je ten, kto nám umožňuje priľnúť k Dobrej novine a prijať prísľub večného života. On je ten, kto nás posiela na misiu. Srdce s Ježišom rozširuje ľudské srdce v celosvetovom meradle.”

Srdce je stredom človeka, miestom, z ktorého robí rozhodnutia, ktoré ovplyvnia svet v ňom a okolo neho. Katechizmus Katolíckej cirkvi zhŕňa túto pravdu týmito slovami: “Srdce je sídlom morálnej osobnosti.” (KKC #2517) Úcta k Ježišovmu Srdcu nám pripomína, že práve v Ježišovom posvätnom človečenstve nachádzame vzor, ako sa sami stať plne ľudskými. V jeho vtelení, spasiteľnom živote, smrti a zmŕtvychvstaní dostávame vzor – aj prostriedky –, aby sme sa mu viac podobali.

Predstavitelia Druhého vatikánskeho koncilu v Pastorálnej konštitúcii o poslaní Cirkvi v súčasnom svete napísali: “Pravda je taká, že iba v tajomstve vteleného Slova nadobúda svetlo tajomstvo človeka. Veď Adam, prvý človek, bol predobrazom toho, ktorý mal prísť, totiž Krista Pána. Kristus, posledný Adam, zjavením tajomstva Otca a jeho lásky plne zjavuje človeka samotnému človeku a objasňuje jeho najvyššie povolanie." (GS #22)

Dva roky predtým, ako sa stal pápežom, Karol kardinál Wojtyla (pápež sv. Ján Pavol II.) prehovoril ku katolíckym biskupom Spojených štátov. Jeho úprimný postreh bol opätovne uverejnený v Wall Street Journal 9. novembra 1978:

V súčasnosti stojíme tvárou v tvár najväčšej historickej konfrontácii, akou ľudstvo prešlo. Nemyslím si, že široké kruhy americkej spoločnosti alebo široké kruhy kresťanskej komunity si to plne uvedomujú. Teraz stojíme pred konečnou konfrontáciou Cirkvi a anti-Cirkvi, evanjelia a anti-evanjelia. Táto konfrontácia je súčasťou plánov Božej prozreteľnosti. Je to skúška, ktorú musí prijať celá Cirkev.

Žijeme pod tým, čo zosnulý pápež Benedikt XVI. raz nazval “diktatúrou relativizmu.” Relativizmus popiera existenciu akýchkoľvek objektívnych právd, ktoré možno poznať pomocou rozumu a ktoré by mali riadiť náš spoločný život ako spoločnosti. Oddelení od noriem, ktoré by usmerňovali výkon ľudskej voľby a riadili naše správanie, ako kultúra rýchlo upadáme.

Keď neexistuje nič objektívne pravdivé, čo by mohli všetci poznať a čo by tvorilo základ nášho spoločného života, potom neexistuje základ pre autentickú slobodu. Namiesto toho balansujeme na pokraji anarchie. Manželstvo je len posledným cieľom v postupujúcej tyranii sociálnych a kultúrnych inžinierov.

Žijeme v novom kresťanskom misionárskom veku. Tieto veľmi odlišné vízie ľudskej osoby, ľudskej lásky a dôstojnosti ľudskej sexuality, ľudského rozkvetu, manželstva a rodiny – a na nich založenej spoločnosti – súperia o srdce, dušu a budúcnosť Západu. Jedno povedie k skutočnému ľudskému pokroku, šťastiu, rozkvetu a slobode, druhé k pokračujúcemu úpadku ľudstva, morálnemu a kultúrnemu kolapsu.

Nechajte nás rozhodnúť sa stráviť mesiac jún v modlitbe k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a pozdvihnúť náš národ, ba celý svet, k Tomu, do ktorého vkladáme všetku svoju dôveru. On nesklame, jeho Srdce stále bije milosrdenstvom a láskou pre celý svet. “Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v teba vkladáme svoju dôveru.”