- Johanka z Arku je vzorom odvahy a vernosti v krízových časoch.
- Modernizmus ohrozuje pravdu a dedičstvo Cirkvi, vyžaduje si našu ostražitosť.
- Biskupi musia viesť s odvahou a vernosťou, nie sa uspokojiť s kompromismi.
- Modlitba za jasnosť a odvahu je nevyhnutná v súčasnej dobe dezorientácie.
“V mene Božom’kráčajme statočne ďalej.” - svätá Jana z Arku
Na sviatok svätej Jany z Arku si pripomíname mladú ženu, ktorá sa s nadprirodzenou odvahou postavila proti duchu svojej doby. Nezľakla sa boja, ktorý jej bol zverený - hoci neprišiel z jej vlastného rozhodnutia, ani podľa očakávaní sveta, ani na spôsob svetského víťazstva. Poslúchala Boha, dôverovala Božej prozreteľnosti a s hrdinskou vierou znášala zradu, väzenie a smrť.
Jej príbeh nie je prežitkom histórie. Je výzvou do zbrane pre dnešnú Cirkev.
Žijeme v čase hlbokej krízy. Prenasledovanie tradičnej latinskej omše, ako napríklad nedávne potlačenie v diecéze Charlotte, nie je ojedinelou udalosťou – je to ďalší krok v dlhej kampani na odtrhnutie Cirkvi od jej vlastného dedičstva. So svätou omšou svätých a mučeníkov, s jazykom a obradmi, ktoré živili stáročia svätosti, sa zaobchádza skôr ako s príťažou než ako s pokladom.
Modernizmus medzitým nahlodáva základy učenia, zahmlieva pravdu dvojznačnosťou, vyzdvihuje novoty a jasné svetlo Božieho zjavenia odsúva do úzadia za blikajúce fakle ľudskej mienky. Tam, kde sa Johanka z Arku s detskou vierou podriadila hlasu Boha a učeniu jeho Cirkvi, moderný duch spochybňuje, reviduje a reinterpretuje – dokonca až do zničenia samotného zmyslu.
Johanka stála pred svojimi sudcami, nedotknutá zložitosťou ich nástrah, pretože jej viera nebola postavená na pohyblivom piesku, ale na Kristovej skale. Dnes sa mnohí v pozíciách autority pokúšajú nahradiť túto skalu nestabilným lešením dialógu bez definície, tolerancie bez pravdy a jednoty bez viery.
Joan však nebola zmätená. Jej srdce bolo nerozdelené, jej svedomie osvietené milosťou, jej poslušnosť nebola zakorenená v nejasnom sentimente, ale v jasnosti katolíckej viery. Vedela, že Boží hlas si nikdy neprotirečí a že vernosť sa nenachádza v kompromise, ale v odvahe.
Jej kanonizácia nie je oslavou nacionalizmu alebo vojenského hrdinstva, ale vernosti tvárou v tvár zrade, svätosti uprostred škandálu a pravdy hlásanej vtedy, keď sa lož korunuje za cnosť. Pripomína nám, – najmä v časoch, ako sú tie naše, – že Boh vzbudzuje svedkov, aby zmiatol múdrych, a že svätosť nikdy nie je zastaraná.
Joana z Arku sa nám prihovára aj teraz – nielen ako svätica zo vzdialenej histórie, ale ako prorocký hlas pre pastierov Kristovho stáda ’v dobe dezorientácie.
Pripomína nám, že biskupská autorita nie je štítom proti utrpeniu, ale výzvou k obetavému vedeniu. Bola zradená mužmi Cirkvi – sudcami, ktorí disponovali posvätnou mocou, ale podľahli tlaku politiky, strachu a účelovosti. A hoci nebola teologička, ani vysvätená klerička, jej jednoduchá, neochvejná vernosť odhalila zbabelosť skompromitovaného kléru a prázdnotu svetskej múdrosti.
Biskupi sa dnes musia pýtať sami seba: Som veriacim skutočným otcom? Som svedkom ukrižovaného Krista, alebo manažérom úpadku? Som ochotný byť nepochopený pre pravdu, ako bola Johanka? Alebo dávam prednosť pohodliu dvojznačnosti a potlesku?"
Joan nehovorila proti Cirkvi. Hovorila z jej vnútra a prosila o pravdu, ktorá bola zahalená. Vyzývala na korunováciu dauphina – ale len preto, že vedela, že Kristus je skutočným kráľom Francúzska a všetci pozemskí vládcovia sa pred ním musia skloniť. Rovnako aj každý biskup musí byť najprv poddaným Krista Kráľa, a nie architektom nových kráľovstiev.
Vo svojich reťaziach bola Johanka slobodnejšia ako tí, ktorí ju odsudzovali. Vo svojom mlčaní povedala viac ako tí, ktorí donekonečna hovorili o mieri a zároveň rozsievali zmätok. A vo svojej smrti vydala svedectvo o vyššom súde, než je akýkoľvek pozemský súd.
Dnes sa biskupi nesmú uspokojiť s tým, že predsedajú ruinám. Nesmieme vymeniť prilbu spásy za čiapku kompromisu. Johanka’život nás vyzýva k jasnosti, odvahe a krížu.
A tak, svätá Johanka, panna Domrémy, verná dcéra Cirkvi, Kristova bojovníčka a panenská mučeníčka – oroduj za nás, ktorí žijeme v čase skúšky.
Modlite sa za biskupov Cirkvi, aby sme mali vašu jasnosť cieľa, čistotu srdca, odvahu tvárou v tvár zrade. Vypros nám milosť hovoriť pravdu bez strachu, trpieť bez zatrpknutosti a viesť bez hľadania vlastného bezpečia.
Ty, ktorý si počul hlas svätých – svätého Michala, svätej Kataríny a sv. Margareta – nás naučte znova počúvať Boží hlas nad hlukom tohto súčasného sveta.
Ty, ktorý si bol verný až na smrť, pomôž nám byť vernými v živote.
Aby sme tak ako ty dali prednosť plameňom mučeníctva pred hmlou kompromisov. Kiež by sme sa našli verní nie pominuteľným mocnostiam sveta, ale večnému Kráľovi, Ježišovi Kristovi.
Svätá Jana z Arku, neohrozená v boji, pokorná v modlitbe, oroduj za nás.
Tento článok bol pôvodne uverejnený na stránke Podstávka biskupa Stricklanda’. Zverejnené so súhlasom.