Rodiny potrebujú silných katolíckych otcov, aby ich viedli do neba

Otcovstvo je obrovský dar, ktorý mužom dáva sám Boh, ktorý od nich žiada, aby sa starali o deti, ktoré im dáva, a starali sa o ne. 

Dobrí otcovia vedú. Silní otcovia pomáhajú formovať svoje deti a ich vieru&nbsp. A verní otcovia pomáhajú vytvárať verné deti, ktorým záleží na blahu druhých. Na otcoch záleží a vytvárajú hlboký a trvalý vplyv nielen na svoje vlastné rodiny, ale aj na ľudí, ktorých ich rodiny oslovujú. 

Viem to z prvej ruky, pretože môj otec je neuveriteľný otec, manžel a muž. Nielenže slúžil našej rodine s vierou, láskou a porozumením, ale slúžil našej krajine ako dôstojník námornej pechoty a s rovnakou vierou, láskou a porozumením viedol aj tých, ktorí boli pod ním. Je to jeden z najlepších ľudí a najlepších katolíkov, akých poznám.

A keby každé dieťa mohlo povedať Môj otec je jeden z najlepších ľudí a najlepších katolíkov, akých poznám, predstavte si, o koľko by bola naša spoločnosť silnejšia. 

V súčasnosti však mnohí svojím odmietavým postojom bagatelizujú úlohu otca alebo dokonca tvrdia, – v prípadoch umelého oplodnenia alebo náhradného materstva – že nie je potrebný. 

Štatistiky ukazujú, že je to vo svojej podstate nepravdivé, a vykresľujú hrozivý obraz rodín bez otcov. 

Záujem o otcovstvo v rodinách bez otcov sa prejavuje pravda je, že “rodiny bez otcov majú 4× vyššiu pravdepodobnosť, že budú žiť v chudobe” ako manželské rodiny, a deti bez otcov majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa budú správať delikventne, zneužívať drogy a trpieť depresiami. Bezotcovstvo má vplyv aj na duševné zdravie, keďže štúdie ukazujú, že “63 % samovrážd mladých ľudí pochádza z rodín bez otca [a] 85 % detí, u ktorých sa prejavujú poruchy správania, pochádza z rodín bez otca.” Ďalej, “v štúdii 56 strelieb na školách len 10 strelcov (18 %) vyrastalo v stabilnej rodine s oboma biologickými rodičmi.”

Súpis škodlivých účinkov chýbajúcich otcov je dlhý. Ešte škodlivejšie sú však škody, ktoré neprítomní otcovia – či už fyzicky alebo duchovne neprítomní – spôsobujú deťom a ich viere.

Rodiny potrebujú silných otcov

Štúdie ukazujú, že náboženské praktiky otca’a oddanosť Bohu predpovedajú, či jeho deti zostanú verné aj v dospelosti. Ignited by Truth informuje o švajčiarskej štúdii z 90. rokov minulého storočia (novšie štúdie neboli vykonané), podľa ktorej sa v štúdii zistilo, že “74 % detí manželského páru’pokračuje v praktizovaní náboženstva aspoň nepravidelne, ak otec dáva správny príklad. Bez otcovho’príkladu sa táto štatistika dramaticky znižuje.”

Bez otcovho’verného príkladu sa deti často cítia stratené a bez cieľa. Zdá sa, že nič ich nerobí šťastnými ani naplnenými. Preto je’úlohou otca’viesť svoju rodinu do kostola, k štúdiu viery, k správaniu naplnenému vierou, k dobrovoľníctvu a napokon do neba. 

Dobrý a verný otec ukazuje svojim deťom, ako reagovať na svet a ako v ňom žiť. Žije z viery. Pravidelne chodí na svätú omšu. Stará sa o to, aby jeho deti prijímali sviatosti. Slúži druhým. To všetko robí preto, lebo mu záleží na dušiach jeho detí. To je jeho zodpovednosť.

Ako povedal svätý Ján Pavol II. v Familiaris Consortio, “Muž je povolaný k tomu, aby zabezpečil harmonický a jednotný rozvoj všetkých členov rodiny: túto úlohu bude plniť veľkorysou zodpovednosťou za život počatý pod srdcom matky, starostlivejším angažovaním sa vo výchove, čo je úloha, ktorú zdieľa so svojou manželkou, prácou, ktorá nikdy nie je príčinou rozdelenia v rodine, ale podporuje jej jednotu a stabilitu, a svedectvom dospelého kresťanského života, ktorým účinne uvádza deti do živej skúsenosti Krista a Cirkvi.”

Nie je to ľahká cesta. Dnešný sekulárny svet bombarduje rodiny a deti hriechom, láka ich, aby prijali to, čo je zdanlivo “zábavné” a dobré tu a teraz, bez toho, aby mysleli na večnosť. Bez silného otca, ktorý by ich viedol, je väčšia pravdepodobnosť, že deti odpadnú od viery a budú si myslieť, že je’bezvýznamná alebo dokonca zbytočná.

Pochopiac to, svätý Pavol VI. sa pýtal: “Otcovia, modlíte sa aspoň niekedy so svojimi deťmi, s celým domácim spoločenstvom? Váš príklad úprimnosti v myslení a konaní, spojený s nejakou spoločnou modlitbou, je poučením pre život, úkonom uctievania, ktorý má mimoriadnu hodnotu. Týmto spôsobom vnášate do svojich domovov pokoj: Pax huic domui. Pamätajte, že takto budujete Cirkev.”

Budovanie Katolíckej cirkvi je úloha, ktorú dal Ježiš, keď chodil po tejto zemi. Svojim apoštolom povedal, aby išli “a získavali učeníkov zo všetkých národov a krstili ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.”Toto budovanie Cirkvi sa začína doma.

Silní otcovia vedú svoje deti do neba

Pápež Lev XIV. nedávno artikuloval, že “rodiny sú kolískou budúcnosti ľudstva.”

Spoločnosť zlyháva, keď zlyhávajú rodiny. Preto sa, otcovia, musíte starať o duchovný život svojich rodín. Táto práca – najdôležitejšia vo vašom živote – si vyžaduje vašu neustálu a každodennú pozornosť. To znamená ísť príkladom, keď ide o otázky viery. Apatia a nečinnosť hlasno kričia, že je v poriadku uprednostňovať iné veci pred Bohom. Vynechávanie omše ukazuje, že Boh nie je taký dôležitý. Vynechávanie Boha z každodenných rozhovorov ukazuje, že v skutočnosti nie je’vo vašom srdci. 

A keď Boh nie je’vo vašom srdci, pravdepodobne nebude’ani v srdciach vašich detí.

Potrebujeme otcov, ktorí sa neboja odvážne viesť svoje rodiny k Bohu a učiť pravdy viery. Otcovia, pamätajte, že ste Božími rukami tu na zemi. Nech vás vaše deti vidia, ako sa zúčastňujete na svätej omši, spievate v zbore alebo sa priatelíte s kňazom vo farnosti. Obklopte sa ľuďmi plnými viery. Pridajte sa k mužským’skupinám v kostole alebo ku Kolumbovým rytierom. 

Keď potrebujete pomoc alebo vedenie, modlite sa a obráťte sa na Boha alebo na svätých, ako sú svätý Joachim, otec Panny Márie’Svätý Ľudovít Martin, otec svätej Terézie z Lisieux; svätý Jozef; alebo svätý Tomáš More. 

Najmä rozptýľte všetky obavy, ktoré máte z vyučovania viery svojich detí. Počul som’otcov hovoriť, že nechcú “tlačiť na svoje deti náboženstvo”, pretože sa boja, že ich odradia od Boha, ale táto apatia spôsobuje presný opak. Hovorí vašim deťom, že vám na nich nezáleží. 

Vyjadrovať a prežívať svoju lásku k nášmu nebeskému Otcovi, vodiť deti na svätú omšu, zapájať ich do sviatostí, učiť ich o sviatosti života a viesť ich k tomu, aby robili dobré a verné rozhodnutia, neznamená tlačiť ich. Je to vedenie. Povedať, že na ne nechcete tlačiť, je výmluva. Zbavuje vás to zodpovednosti a dáva ju svetu, ktorému na duši vášho dieťaťa ani trochu nezáleží.

Otcovia, vašou povinnosťou je chrániť duše svojich detí a na to musíte vystúpiť a viesť. Čaká nás bezvýznamná existencia, ak naše oči nebudú’hľadieť na večnú odmenu, a ak duchovne zlyháte svoje deti, ich duše nebudú jediné v ohrození.

Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a už viac ako 20 rokov pracuje ako spisovateľka a redaktorka; z toho viac ako 16 rokov v oblasti pro-life. V súčasnosti je redaktorkou časopisu American Life League’s Celebrate Life Magazine—národného’hlavného katolíckeho pro-life časopisu. Je tiež riaditeľkou a výkonnou redaktorkou ALL’s Culture of Life Studies Program—katolíckej pro-life vzdelávacej organizácie pre deti od 12 rokov.