- Rodina je základom pre výchovu a zmysel pre spravodlivosť.
- Bez viery a katechézy mladí strácajú hodnotu ľudského života.
- Politické opatrenia musia podporovať rodinu ako svätyňu života.
- Kríza zmyslu života vedie k bezohľadnosti a zločinu medzi mladistvými.
Pred časom som uverejnil článok, v ktorom som vyjadril spoločenské obavy, ktoré sa odrážajú v médiách. V súvislosti s príčinou “detských zlodejov” som napísal: “Neexistuje rodina, škola ani cirkev.” Inými slovami, čo nepochádza z “normálnej” rodiny - pre nedostatok lepšieho výrazu - je chlapec, ktorý je ochotný kradnúť cudzí majetok”. Skúsenosť tiež ukazuje, že im spravidla chýba úplné vzdelanie, dobrá katechéza a blízkosť kresťanského spoločenstva. V týchto prípadoch chýba zmysel pre spravodlivosť a pre hodnotu a legitímnosť súkromného vlastníctva.
V súčasnosti sa v “médiách” vyjadruje údiv, rozhorčenie, ba až smútok.” Noviny (ktoré sa čítajú aj na internete), televízia a “sociálne siete” ukazujú, ako neplnoletí zabíjajú a umierajú s nepopierateľnou bezohľadnosťou, takmer s akousi naivitou. Ide o deti vo veku 14 alebo 15 rokov - preto niektorí navrhujú znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti na 12 rokov. Bude potrebné znásobiť počet detenčných centier pre mladistvých?
Smysel života čelí v dnešnom svete kríze. Vojny nás vždy nútili bolestne vnímať tento zmysel; dve veľké vojny 20. storočia zanechali obrovskú stopu. Dieťa disponuje zmyslom života bez potreby reflexie, ako akýmsi inštinktom prírody. Neskôr výchova ilustruje hodnotu ľudského života a jeho zmysel sa predpokladá ako spoločenská realita. Niektoré profesie ho vykonávajú ako niečo nevyhnutné, vyznávajú ho ako niečo, čo ich identifikuje - ako napríklad v prípade lekárov a policajtov. Je zaujímavé, že práve mladiství vrahovia zúria proti polícii; za nenávisťou, ktorá vedie k zločinu, je nedôvera voči spoločnosti a jej úlohe pre políciu.
Kresťanská viera a kultúra predstavujú ľudský život ako dar Boha Stvoriteľa, ktorý stvoril človeka na svoj obraz. V prípade mladistvých, ktorí zabíjajú, nedostatok zmyslu života – ich vlastného i života iných – svedčí o zatemnení viery, aj keď sú pokrstení a pristúpili k prvému (a jedinému?) svätému prijímaniu.
Život je veľmi široká skutočnosť, ktorá zahŕňa aj rastlinnú a živočíšnu ríšu, ako aj zdroj krásy. Môžeme teda hovoriť o tajomstve života; len kamene sú bez života. Posväcujúca milosť, dar Ducha Svätého, ktorý má svoj pôvod v zmŕtvychvstalom Kristovi, je účasťou na božskom živote a predobrazom večného života. “Pre mňa je Kristus život,” napísal apoštol Pavol (Flp 1, 21). Kázanie o vzkriesenom Kristovi a vyjavovanie tajomstva života, syntetizované v znamení kríža, sa v žalostnom prípade vraždiacich maloletých zmenší a takmer aj zanikne.
Na záver poviem, že existuje politický problém: zmyslu života sa treba učiť v rodine. Vláda musí uprednostňovať rodinu, duchovne aj materiálne; v Argentíne vymiera vďaka dramatickému prepadu pôrodnosti a katastrofálnym zákonom posledných štyroch desaťročí. Podľa sociálnej náuky Cirkvi, “rodina je svätyňou života.”
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, pondelok 30. júna 2025
Prví mučeníci Svätej rímskej cirkvi