- Akadémia svätého Ondreja ponúka radostné a sväté vzdelávanie pre mladých katolíkov.
- Radosť a svätosť sú kľúčové pre formovanie zodpovedných mužov v Cirkvi.
- Spoločenstvo svätých nás vedie k radosti a posilňuje našu vieru.
- Podpora školy je dôležitá pre rozvoj katolíckeho vzdelávania a rast viery.
Podporte Akadémiu svätého Ondreja’s: Ondreja&spol.: LifeFunder
Šťastie a svätosť idú ruka v ruke. To je najdôležitejšia lekcia, ktorú sa katolík môže naučiť, a mala by byť poslaním v každej katolíckej škole. Čerstvá na scéne katolíckeho vzdelávania Akadémia svätého Ondreja’vo vidieckom Kentucky má šťastný príbeh.
Pred dvoma rokmi som mal tú česť viesť skupinu mužov, ktorí sa vydali na dobrodružnú cestu s cieľom založiť školu, kde by sa z chlapcov formovali jasne mysliaci, zodpovední a radostní katolícki muži. Mali sme spoločnú jedinečnú víziu vzdelávania, ktorá presahovala rámec triedy a zahŕňala poľnohospodárstvo, tradičné remeslá, hudbu a poéziu, hlboké priateľstvo a zdravý oddych. Keďže sme sami získali takéto vzdelanie, boli sme odhodlaní založiť školu, ktorá by chlapcov tešila - založiť školu radosti.
Rásť vo svätosti možno definovať ako zvyšovať našu schopnosť radosti. Vo veľmi reálnom zmysle by sa preto celé poslanie školy dalo zhrnúť ako snaha o zvýšenie schopnosti mladého človeka’pre radosť. Vychutnávať si a tešiť sa zo všetkého, čo je dobré, pravdivé a krásne – byť skutočne šťastný. Ako píše svätý Augustín: “Šťastný život je toto – radovať sa tebe, v tebe a pre teba. To je ono a nič iné neexistuje.”
Boh naznačil miesto, kde sa táto vízia stane skutočnosťou spôsobom, ktorý dokáže len on – bleskom. Nádherná budova na veľkom pozemku v meste Verona v štáte Kentucky sa počas búrky zapálila, čiastočne zhorela a niekoľko rokov stála prázdna. Táto budova bola obnovená a nový majiteľ ju veľkoryso daroval Akadémii svätého Andreja’
Ale tento blesk nebol’jedinou prozreteľnostnou udalosťou. Majetok bol darovaný na sviatok svätého Ondreja. Benedikta, patróna západnej civilizácie (ako aj študentov a poľnohospodárov), sa našiel kaplán, ktorý nastúpil na fakultu. Prvý veľký finančný dar bol prijatý na sviatok patróna katolíckych škôl, svätého Tomáša Akvinského. S rodinou sme sa presťahovali do Kentucky na sviatok svätého Jána Krstiteľa de La Salle, patróna učiteľov. Povolenia na prevádzku na našom mieste sme dostali na sviatok svätého Juliána, patróna pohostinnosti. Azda najpozoruhodnejšie je, že náš prvý študent, protestant, bol prijatý do Cirkvi v januári tohto roku na sviatok svätého Jána Bosca, patróna mládeže.
Boh požehnal našu prácu a bolo povzbudivé a krásne zažiť na vlastnej koži veľké učenie o spoločenstve svätých – skutočnosť, že svätí nám skutočne pomáhajú a vedú nás v radostnom boji smerom k večnosti.
Tento koncept bojovej radosti je pre našu víziu zásadný. Existuje veľký príbeh, ktorý rozpráva o mladom kapitánovi Donovi Juanovi, ktorý tancoval galliard na prove svojej lode, keď sa chystal na zrážku s nepriateľskou vlajkovou loďou Osmanskej ríše v bitke pri Lepante v roku 1571 – bitke, ktorej zázračný výsledok nesporne zachránil kresťanstvo. A všetko sa to začalo radostným tancom.
Človek tancuje, keď je radostný, a niet pochýb, že dona Juana zachvátila svätá radosť – vzrušujúce vedomie, že bol Bohom vyvolený, aby sa zúčastnil na slávnom okamihu v dejinách kresťanstva. Na okamih zazrel a uvedomil si svoju úlohu vo veľkej Božej dráme. Ako hovorí Chesterton vo svojej básni Lepanto, smial sa v sultánovej’“statočnej brade stočenej.” tvárou v tvár obrovskej presile, ktorá sa proti nemu v neporaziteľnej sultánovej armáde postavila, si don Juan uvedomil, že ak by sa víťazstvo naozaj dosiahlo, mohlo by sa pripísať iba Bohu na príhovor nebeskej kráľovnej ” a stal sa ako dieťa dychtivým hrať veľkú hru.
Tento obraz tancujúceho Dona Juana mi pripomína úryvok z knihy Odvaha báť sa od Marie-Dominique Moliniovejé, “bolo to úplné zmierenie bláznivej, prekypujúcej veľkorysosti a najčistejšej bezstarostnosti mladosti.”Táto radosť tvárou v tvár nepriazni osudu bola pocitom, ktorý zdieľal aj svätý Jozef Cupertino, ktorý opísal “všetky problémy tohto sveta ako nič iné než hravé bitky detí s popoluškami.”
Mladý Don Juan je príkladom pre mladých mužov svätého Ondreja’– toho “posledného rytiera Európy”, ktorý berie “zbrane zo steny… posledného a dlhotrvajúceho trubadúra.” Uvedomoval si, že v boji má zohrať veľkú úlohu a že na jeho statočnosti závisia duše. Reagoval tak, ako sa na muža patrí, a s radosťou sa zapojil do bitky, ktorú mal pred sebou.
Ako nám pripomína Písmo, “radosť Pánova je našou silou” – či už pri Lepante, v kresťanskom živote, alebo tu, v kostole svätého Ondreja’
Keď vplávame do tretieho roku, čaká nás radosť z rastu, ale aj naliehavá potreba rozšírenia. Len za dva roky sa naša škola viac ako zdvojnásobila a prerastá svoje súčasné budovy. Spustili sme našu Kampaň za rast na podporu nášho vzrušujúceho apoštolátu a pozývame veriacich katolíkov v celej krajine, aby sa k nám pridali v našom boji za znovuzískanie radostného katolíckeho vzdelávania. Montjoie!
Podporte Akadémiu svätého Ondreja’: LifeFunder