Bývalý newyorský hasič spomína na hrdinov, ktorí zahynuli 11. septembra

Až pred 11. septembrom 2001 sa ukázalo, že rok 2001 bol pre newyorský hasičský zbor (FDNY) veľmi náročný.

Koncom augusta podľahol zraneniam mladý hasič Michael Gorumba, ktorý hasil požiar na Staten Islande s tromi poplachmi. Veľmi jasne si pamätám, ako som sa zúčastnil na jeho pohrebe v mojom starom rodnom meste a videl som priateľov, ktorých som už dlho nevidel. Viete, na pohreboch padlých kolegov si uctievame mŕtvych, ale dohovárame sa so živými. 

Dvaja priatelia, ktorých som v to ráno videl pred rímskokatolíckym kostolom Saint Charles, boli kapitán Vinny Brunton a poručík Glenn Perry. Jasne si pamätám, ako som sa s Glennom dobre zasmial, a keď som potom uvidel Vinnyho, položil som mu jednu otázku: “Hej, Vin, učíš sa na náčelníka?" “Jeho odpoveď bola nielen rýchla, ale aj prorocká. “Nie, Tom”povedal, “ja”som kapitán na celý život.”O dva týždne neskôr by boli obaja títo muži mŕtvi. 

Ráno 11. septembra som práve skončil nočnú službu v južnom Bronxe a pripravoval som sa na dennú službu ako poručík v 60. motore. Počas holenia som počul cez hlasový poplach: “Bol vyhlásený 3tretí poplach pre Manhattan Box 8087 - Svetové obchodné centrum.” 

Pravdu povedané, spočiatku som’nebol príliš znepokojený, pretože 3rd poplachy vo výškových budovách sú bežné, pretože na pokrytie veľkej plochy týchto budov potrebujete ľudskú silu. 

A potom, aj keď som počul, že to bolo lietadlo, ktoré zasiahlo jednu z veží, pomyslel som si len:  Wow, zlý pilot.” Až keď som začal počúvať služobný rozhlas a zapol televíziu, uvedomil som si, že to bolo zrejme oveľa väčšie, ako som si pôvodne myslel. 

Keď druhé lietadlo zasiahlo Južnú vežu, potvrdilo to, čo mnohí z nás v hasičskej zbrojnici už predpokladali:   

V priebehu dvoch hodín, keď sa obe veže zrútili, zahynuli tisíce ľudí, vrátane 343 príslušníkov Hasičského zboru mesta New York.

A zatiaľ čo naša denná prehliadka pokračovala v Bronxe, mená zosnulých členov nášho zboru sa vliekli po niekoľkých. Jediné meno, ktoré som nechcel vidieť na žiadnom z týchto zoznamov, bol môj mladší brat Joe, ktorý pracoval na dennej prehliadke v Brooklyne – odkiaľ pochádzalo mnoho obetí FDNY. Ale keďže jeho jednotka bola na plánovanom výcviku, prišiel do Svetového obchodného centra krátko po zrútení oboch veží. Takže moja matka a otec, sám hasič na dôchodku, ktorí mali dvoch synov pracujúcich v ten deň, boli požehnaní, že obaja ich synovia boli v bezpečí, ale žiaľ, boli aj ďalší rodičia, ktorí prišli nie o jedného, ale o dvoch svojich synov hasičov.

V dňoch a týždňoch, ktoré nasledovali po 11. septembri, sme všetci buď pracovali v hasičskej zbrojnici, pracovali sme uprostred trosiek spadnutých veží, nazývaných “The Pile, ” alebo sme sa zúčastňovali na pohreboch a spomienkových slávnostiach našich padlých bratov – veľmi vyčerpávajúci a náročný program. 

Členovia oddelenia naďalej hrdinsky operovali v nebezpečných podmienkach pri vyslobodzovaní mŕtvych a všetky pohreby boli hojne navštevované  s kapelou píšťal a bubnov, ktorá vždy viedla  a poskytovala rodinám našich stratených bratov dôstojnú a úctivú prítomnosť FDNY.

Keď sa nakoniec mestu a oddeleniu podarilo chytiť spoločný dych, zaviedol sa organizovanejší prístup k záchranným a likvidačným prácam. Členovia by boli vyslaní do “The Pile” ako súčasť pracovnej skupiny na 30 dní s jediným cieľom obnovy obetí, po 30 dňoch by sa vrátili do hasičskej zbrojnice a potom by ich nahradila nová partia hasičov. Tento harmonogram by platil až do odchodu FDNY z “Ground Zero” v máji 2002. 

Bolo mi cťou byť súčasťou prvého tímu, ktorý tam v novembri 2001 pracoval so skupinou úžasných mužov, mužov, ktorých si budem vždy veľmi vážiť. Vedia, kto sú. 

Našou úlohou bolo veľmi náročné pátranie a odstraňovanie následkov; práca v prostredí, ktoré vytvorili dve zrútené výškové budovy, v ktorých sa nachádzali tisíce ľudí, môže byť dosť náročná, fyzicky aj emocionálne. Hoci väčšina obetí bola nájdená v mesiacoch, ktoré nasledovali po našich detailoch, náš tím našiel a vyzdvihol mnoho tých, ktorí boli stratení, a tým sme pomáhali uzavrieť tieto rodiny. 

Keď sa našla obeť, nebolo nezvyčajné, že sa práca zastavila, pretože keď sa našla a zotavila akákoľvek obeť — či už civilná, alebo príslušník uniformovanej zložky — vždy sa poskytla dôstojná čestná stráž. 

Nikdy nezabudnem na jednu čestnú stráž, ktorú sme poskytli policajtovi, ktorého našli príslušníci FDNY, ale úctivo ho zotavili jeho bratia policajti. Bolo to okolo druhej hodiny v noci, keď sa zdalo, že nekonečný rad policajtov, hasičov a stavebných robotníkov sa úctivo zoradil, aby vzdal poslednú úctu tomuto padlému hrdinovi, keď ho naposledy odprevádzali domov.

V nasledujúcich mesiacoch a rokoch sa začali rozprávať príbehy o hrdinských činoch príslušníkov FDNY. Až’keď som začal pracovať v 8. prápore a so statočnými mužmi z Engine 21 v strede Manhattanu, dozvedel som sa o nezištnom hrdinstve kpt. Billyho Burka.                    

Burke, a renesančný muž, ak chcete, bol kapitánom newyorského hasičského zboru, vyznamenaným a veľmi uznávaným hasičským dôstojníkom a ráno 11. septembra velil motorovej jednotke č. 21.

Dostal rozkaz operovať so svojou posádkou v Severnej veži. Pri práci na 27.poschodí narazili na dvoch mužov, z ktorých jeden bol kvadruplegik. Krátko nato sa mala zrútiť Južná veža a po vydaní rozkazu na evakuáciu musel urobiť ťažké rozhodnutie: vedel, že nemôže opustiť dvoch mužov, ktorých práve zachraňovali, ale vedel aj to, že musí ochrániť svojich mužov a bezpečne ich dostať domov k ich rodinám. 

Kapitán Burke teda prikázal svojim mužom, aby išli pred ním, a hlasom sebavedomého vodcu na nich zakričal: “Stretneme sa na plošine.” 

No a práve tento posledný hrdinský rozkaz, posledný akt lásky, zachránil život všetkým mužom, ktorí v ten deň pracovali v strojovni 21.  

Billyho’príbeh je len jedným z “343” príbehov hrdinstva. Žiaľ, nie je tu dosť miesta na to, aby sme ich tu všetky katalogizovali, ale viem, že dnes, v deň 24.výročia 11. septembra, sa každý z týchto príbehov bude rozprávať v hasičských zbrojniciach a dosť možno aj v niektorých baroch po celom New Yorku a pripomínať si tých, ktorí dali všetko, aby iní mohli žiť.

Odpočívajte v pokoji, bratia, nikdy nezabudneme!

 Tom Lapolla je bývalý veliteľ práporu newyorských hasičov