shutterstock_2618305491-e1762330846108-810x500.jpg

Tu je dôvod, prečo musíme povedať, že Mária je prostredníčkou všetkých milostí

213
Kultúra smrti
  • Vatikán odrádza od titulu "Prostredníčka všetkých milostí" pre Pannu Máriu.
  • Učenie o Márii ako prostredníčke je historicky podporované pápežmi a teológmi.
  • Mária je nevyhnutná pre získanie milostí a spásy od Boha.
  • Viera v Máriu ako prostredníčku posilňuje nádej a dôveru v Božie milosrdenstvo.

Včera LifeSiteNews informoval, že nový dokument Vatikánu odrádza od používania titulu “Prostredníčka všetkých milostí” ako titulu pre Pannu Máriu.

Dokument naznačuje, že tento titul nemá pevnú oporu v Zjavení a nesie v sebe “obmedzenia, ktoré neprospievajú správnemu chápaniu jedinečného miesta Panny Márie”.”

Naopak, učenie o tom, že všetky milosti k nám prichádzajú skrze sprostredkovanie Najsvätejšej Panny, bolo mnohokrát vyučované nástupcami svätého Petra.

Všetky milosti k nám prichádzajú skrze Máriu

V roku 1849 v encyklike o Nepoškvrnenom počatí pápež Pius IX. učil, že:

 Boh zveril Márii pokladnicu všetkých dobier, aby každý vedel, že skrze ňu sa získava každá nádej, každá milosť a každá spása. Veď taká je jeho vôľa, aby sme všetko získali skrze Máriu.[1]

A v roku 1854 v dokumente Ineffabilis Deus, ktorým definoval dogmu o Nepoškvrnenom počatí, ten istý pápež učil:

Všetku svoju nádej vkladáme do preblahoslavenej Panny — do tej, ktorá je celá spravodlivá a nepoškvrnená, ktorá rozdrvila jedovatú hlavu najkrutejšieho hada a priniesla svetu spásu.

Je to Mária, “ktorá je so svojím jednorodeným Synom najmocnejšou prostredníčkou a zmierovateľkou na celom svete.”

Mária zastupuje pred Bohom celé ľudstvo

Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Octobri Mensis z roku 1891 vysvetlil, že:

Večný Boží Syn, ktorý sa chystal vziať na seba našu prirodzenosť pre záchranu a zušľachtenie človeka a chystal sa tak zavŕšiť mystické spojenie medzi sebou a celým ľudstvom, nedosiahol svoj zámer bez toho, aby tam nepridal slobodný súhlas vyvolenej Matky, ktorá istým spôsobom zastupovala celé ľudstvo.[2]

Pokračoval:

[P]odľa slávneho a spravodlivého názoru svätého Tomáša… sa Zvestovanie uskutočnilo so súhlasom Panny, ktorá stála na mieste ľudstva.

Mária predstavovala celé ľudstvo a:

S rovnakou pravdou možno tvrdiť aj to, že Mária je z Božej vôle prostredníčkou, cez ktorú sa nám rozdeľuje tento nesmierny poklad milostí, ktorý zhromaždil Boh, lebo milosrdenstvo a pravdu stvoril Ježiš Kristus.

Takto:

[A]ko nikto nechodí k Otcovi, iba cez Syna, tak nikto nechodí ku Kristovi, iba cez jeho Matku.

Boh zjavuje svoju dobrotu a milosrdenstvo tým, že nám dáva Máriu ako Prostredníčku

Pápež Lev XIII. učil, že toto učenie o Panne Márii ako Prostredníčke všetkých milostí odhaľuje “dobrotu a milosrdenstvo” v “Božom pláne”. Svätý Otec napísal:

Aká zhoda s krehkosťou človeka! Veríme v nekonečnú dobrotu Najvyššieho a tešíme sa z nej; veríme aj v jeho spravodlivosť a bojíme sa jej. Zbožňujeme milovaného Spasiteľa, štedrého na jeho krv a život; bojíme sa neúprosného Sudcu. Preto tí, ktorých činy znepokojili ich svedomie, potrebujú orodovníka mocného v Božej priazni, dostatočne milosrdného, aby neodmietol vec zúfalých, dostatočne milosrdného, aby znovu pozdvihol k nádeji v Božie milosrdenstvo utrápených a zlomených.

Pokračoval:

Mária je touto slávnou prostredníčkou; je mocnou Matkou Všemohúceho; ale - čo je ešte sladšie – je nežná, nesmierne nežná, bezhraničnej láskavosti. Ako takú nám ju Boh dal. Keď si ju vyvolil za Matku svojho jednorodeného Syna, naučil ju všetkému materinskému’citu, ktorý nedýcha ničím iným než odpustením a láskou. Takou si ju Kristus želal mať, lebo súhlasil s tým, že sa Márii podriadi a bude ju poslúchať ako syn matku. Takou ju vyhlásil z kríža, keď jej zveril do starostlivosti a lásky celý ľudský rod v osobe svojho učeníka Jána. Takú sa napokon osvedčila svojou odvahou, keď zhromaždila dedičstvo obrovskej práce svojho Syna a prijala na seba zodpovednosť za materské povinnosti voči nám všetkým.

Nie je spásy okrem Márie

O tri roky neskôr pápež vo svojej encyklike Iucunda Semper Expectatione (1894), potvrdil učenie o Panne Márii ako prostredníčke všetkých milostí:

Utekanie sa k Márii v modlitbe vyplýva z úradu, ktorý nepretržite plní po boku Božieho trónu ako prostredníčka Božej milosti; je mu svojou hodnosťou a zásluhami najprijateľnejšia, a preto svojou mocou prevyšuje všetkých anjelov a svätých v nebi.

“Boh,” učí pápež, “vo svojej najmilosrdnejšej Prozreteľnosti nám dal túto Prostredníčku” a “nariadil, aby sa k nám všetko dobré dostalo prostredníctvom Máriiných rúk.”

Toto isté učenie sa nachádza v Adiutricem (1895), ďalšej z encyklík Leva XIII’o svätom ruženci.

V tomto texte pápež učí, že moc, ktorú Boh “vložil do jej rúk, je všetko, len nie neobmedzená” a že “medzi mnohými inými titulmi ju nachádzame oslavovanú ako ‘našu Pani, našu Prostrednicu’, ‘Reparátorku celého sveta’, ‘Rozdávateľku všetkých nebeských darov.’”

A na adresu Panny Márie opakuje starobylú modlitbu: “Nikto, Božia Matka, nedosiahne spásu inak ako skrze teba; nikto nedostane dar od trónu milosrdenstva inak ako skrze teba.”

Sviatok Panny Márie, prostrednice všetkých milostí

V roku 1921 pápež Benedikt XV. povolil svätú omšu a ofícium Panny Márie pod názvom Prostrednica všetkých milostí a povolil sláviť sviatok na jej počesť. Vo svojej encyklike Fausto Appetente Die tento pápež učil:

Mária’má u svojho Syna takú autoritu, že všetky milosti, ktoré udeľuje ľuďom, má ona rozdeľovať a rozdeľovať.

A v diele Inter Sodalicia (1918) učil, že:

[V]šetky druhy milostí, ktoré dostávame z pokladnice vykúpenia, sa podávajú akoby rukami tej istej Bolestnej Panny.

Jeho nástupca pápež Pius XI. učil, že “všetko nám prichádza od všemohúceho Boha cez ruky Panny Márie”.[3]

A najmenej v troch rôznych dokumentoch označil Máriu za “pokladnicu všetkých milostí u Boha.”[4]

Na záver môžeme vziať do úvahy dekrét Posvätnej kongregácie obradov o kanonizácii Ľudovíta Mária de Montfort (1945) za pápeža Pia XII. Ten potvrdil, že “zbožná a spásonosná náuka”, že “Boh chce, aby sme všetko mali skrze Máriu”, je náukou, “na ktorej sa v súčasnosti zhodujú všetci teológovia.”

Svätý Ľudovít Mária de Montfort je svätec, ktorý sa azda nad všetkými ostatnými spája s náukou o Panne Márii ako prostredníčke všetkých milostí. Napísal:

Boh Duch Svätý zveril svoje obdivuhodné dary Márii, svojej vernej manželke, a vyvolil si ju za rozdávateľku všetkého, čo má, takže ona rozdáva všetky svoje dary a milosti, komu chce, koľko chce, ako chce a kedy chce. Ľuďom sa nedáva nijaký nebeský dar, ktorý by neprešiel jej panenskými rukami. Taká je vskutku vôľa Boha, ktorý rozhodol, aby sme mali všetko skrze Máriu, aby sa tak, že sa urobila chudobnou a poníženou a počas celého svojho života sa skrývala v hlbinách ničoty, obohatila, vyvýšila a uctila všemohúceho Boha. Také sú názory Cirkvi a prvých otcov.[5]

Také sú naozaj názory Katolíckej cirkvi, jej svätých, otcov, doktorov a pápežov.

SÚVISIACE: Vatikán odmieta mariánske tituly ‘Co-Redemptrix’ a ‘Mediatrix’ v novej doktrinálnej nóte

[1] Pápež Pius IX, Ubi Primum

[2] Pápež Lev XIII, Octobri Mensis

[3] Pápež Pius XI, Ingravescentibus Malis, 1937.

[4] Pápež Pius XI, Galliam, Ecclesiae filiam, 1922; Exstat in civitate, 1924; Cognitum sane, 1926.

[5] Svätý Ľudovít Mária de Montfort, Pravá úcta k Panne Márii, č. 25.