- Strach z pravdy a slov oslabuje našu vieru a porozumenie.
- Mária ako Spoluvykupiteľka potvrdzuje Kristovu jedinečnosť, nie ju zatieňuje.
- Cirkev by mala učiť význam slov, nie ich zavrhovať.
- Máriina úloha oslavuje Božiu lásku a spoluprácu s ľudstvom.
Neprestáva ma udivovať, že v modernom svete sa ľudia boja najmä slov. Zdá sa, že ľudia sa už neboja hriechu ani hlúposti, iba nedorozumení. A akoby to nebolo’ dosť jasné: neexistuje pravda, ktorá by sa nedala zle pochopiť. Rímskokatolícka teológia vždy kládla mimoriadny dôraz na Krista ako jediného Spasiteľa. Práve preto som nikdy nevidel žiadnu hrozbu v tom, ako sa hovorí o Márii. Kristovo postavenie je také absolútne, že by bolo absurdné myslieť si, že by ho niekto mohol skutočne zatieniť. Spolupráca neznamená súperenie. Ak sa Boh naozaj stal človekom, potom sa nielenže ponížil, ale sa aj urobil závislým od ľudskej poslušnosti: najprv od Márie, neskôr od apoštolov a nakoniec od nás všetkých. Kardinál Fernandez vidí duchov, keď hovorí, že pre Máriu už nie je vhodné používať titul “Co-Redemptrix”
Takže nevidím nič nerozumné na myšlienke, že Mária sa spôsobom úplne podriadeným a vyplývajúcim z milosti podieľala na Kristovom diele. Výraz “Spoluvykupiteľka” nie je taký šokujúci, ako sa niektorí obávajú. A úprimne povedané, ak sa kardinál Fernandez bojí, že ľudia budú Máriu stavať na roveň Kristovi, potom problém nie je v Márii, ale vo Fernandezovi. Práve prítomnosť Márie’mi pripomína, že kresťanská viera nie je idea, filozofia alebo morálny systém, ale príbeh. Skutočná realita Máriinej spolupráce na diele nášho vykúpenia nevyplýva z ľudského výmyslu, ale zo skutočnosti, že sám Boh sa rozhodol pôsobiť prostredníctvom ľudského sprostredkovania. Každý krok v dejinách spásy ukazuje, že Boh nekoná napriek človeku, ale prostredníctvom človeka. Mária’fiat” je prvým a azda najjasnejším príkladom tejto nadprirodzenej spolupráce.
Keď Cirkev hovorí o Márii ako o Spoluvykupiteľke - termín, ktorý svätí a pápeži nepoužívajú ľahko -, neznamená to, že jej zásluhy majú samy osebe nejakú hodnotu alebo že uberajú Kristovi’z jeho jedinečného miesta. Tradícia znamená, že vďaka nevýslovnej milosti je neporovnateľným spôsobom zapojená do toho, čo Kristus vykonal. Toto učenie prešlo určitým vývojom. Vývoj náuky neznamená zmenu dogmy, ale rozvinutie toho, čo bolo vždy prítomné v jej zárodku. Zdá sa mi, že titul “Spoluvykupiteľka” nie je novinkou, ale dôsledkom toho, v čo sa vždy verilo: že Mária bola vďaka milosti nástrojom, skrze ktorý sa Slovo stalo telom, a že sa vierou, láskou a utrpením podieľala na Kristovom diele spásy.
Po stáročia sa titul “Spoluvykupiteľka” pokojne zapisoval na stránky Cirkvi. Svätci toto slovo nepoužívali z ľahkovážnosti, ale z úcty. Tak svätý Bonaventúra hovoril o Márii ako o tej, ktorá “spolupracovala s Kristom na vykúpení.” Bernardín Sienský mal odvahu chváliť spoluprácu Panny’so Synom, pretože vedel, že spolupráca (co-operatio) nie je rovnosť. Cirkevní otcovia sa neobávali, že veriaci zabudnú na Krista, len čo bude Mária chválená. Dôverovali, že ľudia pochopia tento rozdiel tak, ako dokážu pochopiť rozdiel medzi Slnkom a Mesiacom.
A pápeži? Lev XIII. hovoril o Márii ako o tej, “skrze ktorú sme dostali tajomstvo vykúpenia.” Pius X. hovoril o jej jedinečnom spojení s Kristom v jeho utrpení. Benedikt XV. použil slová, ktoré by sa dnes považovali za nebezpečné: nazval jej boj na kríži “takmer rovnakým” úmyslom ako ten Kristov—takmer, opakujem, nie celkom rovnakým, a len zle počúvajúci svet by nepočul ten rozdiel. Pius XI, pápež, ktorý nebol známy romantickými slabosťami, dokonca v jednom prejave výslovne použil slovo “Co-Redemptrix”, akoby bolo najprirodzenejšou vecou na svete, aby Matka Pána niesla takýto titul. Svätci a pápeži sa nebáli, že by sa Mária stala príliš veľkou. Obávali sa predovšetkým toho, že sa staneme príliš malými.
Čítajte: hlava SSPX hovorí, že dokument Co-Redemptrix ‘detronizuje’ Máriu, ponúka omšu na zadosťučinenie
Je zvláštnym javom, že Fernandez chce zakázať nejaké slovo, pretože sa bojí, že bude zle pochopené. Človek by očakával, že sa ho najprv pokúsi pochopiť jednoduchým vysvetlením. Ak niekto povie, že mapa je mätúca, naučte ho čítať mapu. Nebudete predsa trhať mapu na kusy a potom vyhlasovať, že svet je plochý. Ak poviete, že teologický termín je nebezpečný, mohli by ste vysvetliť, že “co” pochádza z “cum,” “s”; nie je to koordinačný termín. Nikdy v tejto súvislosti nedošlo k žiadnemu nedorozumeniu. Namiesto toho však šéf Dikastéria pre náuku viery robí toto slovo podozrivým.
Ak sa Boh nebál dať dievčaťu z Nazareta titul “Matka Božia,” prečo by sme sa mali báť dávať jej menšie tituly? Starovekí heretici sa nad týmto božským paradoxom zhrozili, ale Cirkev nie. Kto si vie predstaviť pokornejšie stvorenie, než je tá istá Mária? A predsa jej Boh dal titul, ktorý otriasol vesmírom. To dokazuje, že Boh má záľubu v tom, že z pokory vytvára veľkosť.
Katolicizmus je viera, ktorá nás učí, že Boh spolupracuje s ľuďmi. Evanjelium sa začína spoluprácou: anjel čaká na ľudskú odpoveď’, ľudská bytosť povie “áno,” a nebo zatají dych. Ak toto nie je spolupráca, potom toto slovo neexistuje. Celý príbeh Vtelenia je triumfom Božej’vôle spolupráce medzi Stvoriteľom a stvorením. A ak sa ľudstvo—skrze Máriu—smelo podieľať na príchode Spasiteľa, prečo by sa nemohlo podieľať na jeho obete na kríži, a to spôsobom úplne závislým od Božej milosti? Je lepšie a tiež ľahšie vysvetľovať veľké slová ako uzdravovať malú vieru. Obrátiť ľudí na kresťanstvo je stále obrovská úloha. Cirkev nikdy nechcela zmenšovať pravdu, aby ľudí upokojila. Vždy chcela ľudí pozdvihnúť, aby dokázali pravdu uniesť.
Mám odvahu ponúknuť niekoľko návrhov: 1) Učte ľudí významu slov namiesto toho, aby ste ich zavrhovali. 2) Cirkevná kontinuita by nemala byť závislá od súčasnej citlivosti. 3) Paradox a bohatý jazyk sú súčasťou katolíckej identity. A 4) Máriina’úloha nie je hrozbou pre Krista, ale skôr potvrdením jeho vtelenia a lásky k ľudskej spolupráci.
+Rob Mutsaerts
Tento článok bol pôvodne uverejnený v holandčine a nájdete ho na blogu biskupa Roberta Mutsaertsa’ “Paarse Pepers.”
