- Minimalizmus a rozpočet vedú k duchovnému pokoju a finančnej stabilite.
- Čierny piatok podporuje konzumerizmus, ktorý narúša rodinné hodnoty a pokoj.
- Skutočné šťastie prichádza zo zážitkov, nie z materiálnych vecí.
- Odmietanie nadmerného nakupovania posilňuje duchovný rast a vnútorný pokoj.
Nie som Američan, ale na americký Deň vďakyvzdania dodržiavam dve tradície.
Prvé, robím tekvicový koláč pre amerického priateľa, starého mládenca z Edinburghu, ktorý nepečie. Po druhé, snažím sa ľudí odradiť od nakupovania na Čierny piatok.
Nie som v tejto snahe sám: existuje množstvo talentovaných ľudí, ktorí kázajú proti konzumu a za minimalizmus alebo finančný realizmus. Patria k nim také osobnosti ako minimalista Joshua Becker a finančný poradca Dave Ramsey.
Ale tento takzvaný čierny piatok musím priznať, že domácnosť McLeanovcov profitovala z predĺžených čiernopäťkových výpredajov. Tento mesiac sa nám nenapraviteľne rozbila dvadsaťročná práčka a rovnako úctyhodná mikrovlnná rúra vzbĺkla. Okrem toho sa môjmu manželovi’prestal nabíjať mobilný telefón (základný “dumbphone”). Náš miestny obchodný dom ponúkal na Čierny piatok “zhodu cien” na práčku aj rúru, a tak sme ušetrili pár libier. Výmena dumbfónu stála len £25 (33 dolárov). Ale oveľa dôležitejšie ako výpredaj bolo doplnenie nášho pohotovostného fondu.
Pred desiatimi rokmi by súčasná smrť dvoch domácich spotrebičov a telefónu znamenala finančnú katastrofu. Ani McLean nevedel dobre narábať s peniazmi a žil od výplaty k výplate v blaženej nevedomosti o tom, čo prinesie budúcnosť. Tak sa stalo, že manželovi predstavovala rakovinu a mne spôsobila budíček. Keď som počula hlas osudu’na linke, začala som sa vážne zaoberať domácimi financiami.
Ako som to urobila? Najprv som si našla prácu na plný úväzok. Po druhé, splatili sme naše dlhy. Po tretie, začali sme šetriť na pohotovostný fond. Po štvrté, začal som si zapisovať každý cent, ktorý sme minuli. Tri mesiace som si len zapisoval všetky naše výdavky a potom som si vytvoril rozpočet na základe našich výdavkov.
Nedávny článok CNBC ilustruje, že americkí spotrebitelia patriaci do generácie X (ako my) majú priemerný dlh 68 038 dolárov, bez započítania hypoték. Z tohto dlhu 9 557 dolárov patrí kreditným kartovým spoločnostiam a 27 602 dolárov sú pôžičky na auto.
Podľa Experian je priemerný úrok pri pôžičkách na auto 6,73 % pri novom a 11,87 % pri ojazdenom. Ale ak by to nebolo dosť alarmujúce, Investopedia uvádza, že “mediánová úroková sadzba kreditných kariet za august 2025 [bola] 23,99 %.” (Podobne je to aj v Spojenom kráľovstve.) Ak by ste mali dlh na kreditnej karte generácie X vo výške 9 557 dolárov a každý mesiac by ste platili len 1 percento zo zostatku (plus úroky), váš účet by do konca roka obsahoval 2 200–2 300 dolárov úrokov.
Pred desiatimi rokmi by som sa s takouto nepríjemnou realitou vyrovnal tak, že by som myslel na niečo iné – možno na zábavný výlet do obchodov. Ale pred desiatimi rokmi môj manžel ešte stále šplhal po Lomondských vrchoch ako škótska ovca s čiernou tvárou. Teraz je’ na vozíčku, takže nemám’ ten luxus, ak je to vôbec luxus.
Viem si predstaviť oveľa luxusnejšie veci ako spotrebiteľské dlhy a mojím favoritom je pokoj v duši. Som šťastným majiteľom takéhoto pokoja, pokiaľ ide o domáce financie, vďaka nášmu fondu pre prípad núdze. A dovolím si povedať, že manželom McL sa skutočne stali núdzové situácie drahšie ako požiar v mikrovlnnej rúre. Možnosť vymeniť prístrešok, opraviť strechu alebo objednať bezbariérovú kúpeľňu bez plaču a sťažností stojí za akýkoľvek počet nákupov. Keď sa na nás katastrofa smädne rúti a vyciciava fond, pomaly mesiac po mesiaci opäť naplníme nádrž.
Prirodzene, existuje’dôvod na výraz “maloobchodná terapia.” kúpa nového oblečenia alebo nových topánok ma vždy povzbudí a viem si predstaviť ľubovoľný počet položiek, ktoré by zlepšili našu “kvalitu života.” Pokusmi a omylmi som sa však naučila, že šťastie, ktoré pramení zo zážitkov – najmä zo zážitkov, ktoré sú zámerne vzácne, ako napríklad jedlo v reštaurácii – trvá dlhšie ako spokojnosť spojená s vlastníctvom nových vecí. Rovnaký pocit mám aj z presunu peňazí z nášho bežného účtu na úspory. Je možné, že veľká časť vzrušenia z nakupovania patrí práve presunu peňazí z bodu A do bodu B?
Minimalistický prístup k hospodáreniu v domácnosti je tiež veľmi príťažlivý. Po prvé, absencia neporiadku vytvára aj pokoj v duši. Šatník, do ktorého sa dá zavesiť oblečenie namiesto toho, aby sa mačkalo, je ďalším nedoceneným luxusom. Kuchynská zásuvka, v ktorej je len jedna škrabka na zemiaky, sa otvára ľahšie ako zásuvka s dvoma. Kôlňa, ktorá je taká prázdna, že do nej môžete vojsť s elektrickým vozíkom bez toho, aby ste do niečoho narazili, je podobne pokojná. Odhliadnuc od nepochybných duchovných radostí si myslím, že kláštorní mnísi a mníšky majú niečo psychologického na mysli, keď sa držia minima vecí. Nechcem, aby to znelo ako Svetové ekonomické fórum, ale nevlastnia (takmer) nič a sú šťastní.
Čierny piatok, rovnako ako Boxing Day, Boxing Week a Boxing Month, nemôže poskytnúť pokoj. Ak sa do obchodov nevyberiete so železným odhodlaním vymeniť len pokazenú nevyhnutnosť v domácnosti, riskujete, že sa necháte zlákať na výmenu dobrých peňazí a domáceho priestoru za relatívne bezcenné veci. Môže sa vám tiež stať, že budete s čoraz väčším rozrušením súperiť so svojimi kolegami a kolegyňami o výhodné nákupy – alebo parkovacie miesta –. Podľa mňa je to’veľmi slabá výmena za pokojné srdce.