- Pápež Lev XIV. odmietol modlitbu v mešite, čím porušil predchádzajúce precedensy.
- Jeho rozhodnutie prekvapilo Vatikán a vyvolalo otázky o protokole.
- Navštívil hrob Atatürka, architekta protikresťanskej genocídy, čo vyvoláva morálne dilemy.
- Lev sa vyhol Hagii Sofii, symbolu kresťanskej histórie, čo je sklamaním pre veriacich.
Pápež Lev XIV. sa odmietol pomodliť v Modrej mešite v Istanbule, čím porušil nedávny precedens a zrejme zmiatol vatikánskych predstaviteľov.
Počas svojej prvej veľkej medzinárodnej cesty do Turecka pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu si Lev prezrel slávnu mešitu postavenú v 17. storočí.
Moskvou, do ktorej sa zmestí až 10 000 ľudí, ho previedol jej imám a istanbulský muftí.
Pápež si pri vstupe do mešity vyzul topánky, čo je zvykom, a po budove sa prechádzal v bielych ponožkách. Keď sa však imám Askin Musa Tunca pýtal rímskeho pápeža, či by sa nechcel pomodliť v tichu, odmietol to s tým, že radšej chce mešitu len navštíviť.
Leo porušil precedens svojich dvoch predchodcov. Pápež Benedikt XVI. sa pri návšteve v roku 2006 venoval chvíľke tichej “spomienky” a pápež František vykonal “úprimnú modlitbu” v mešite po tom, ako počas svojej návštevy v roku 2014 pozval muftího, aby sa modlil s ním, pričom sám seba nazval “pútnikom.”
Vatikán sa zdal byť Leovým rozhodnutím prekvapený, keďže pápež možno porušil protokol. Tri hodiny po návšteve Svätá stolica vydala tlačové vyhlásenie, v ktorom uviedla, že k modlitbe v mešite skutočne došlo. Zdanlivo vopred napísaná tlačová správa bola neskôr odvolaná, pričom tlačový úrad Vatikánu’uviedol, že bola zverejnená omylom.
Tlačový úrad Svätej stolice uviedol, že Lev vykonal prehliadku mešity “v duchu rozjímania a počúvania, s hlbokou úctou k tomuto miestu a k viere tých, ktorí sa tam zhromažďujú na modlitbu.”
Počas svojej cesty do Turecka Lev navštívil aj mauzóleum Mustafu Kemala Atatürka, prvého prezidenta moderného Turecka, v Ankare. Atatürk je známy tým, že stál na čele tureckého nacionalistického hnutia a usiloval sa o sekularizáciu krajiny. Atatürk bol však zodpovedný aj za etnické čistky a vysídlenie desaťtisícov gréckych, arménskych a asýrskych kresťanov z Anatólie po prvej svetovej vojne.
Výkonný riaditeľ LifeSiteNews John-Henry Westen písal na X: “Pápež Lev XIV. práve položil veniec k hrobu Mustafu Kemala Atatürka — vodcu, ktorého režim dokončil zničenie starobylých kresťanských komunít v Anatólii’ po genocíde Arménov, Grékov a Asýrčanov. Áno, tento rituál zvyčajne vykonávajú zahraniční hodnostári. Mal by si však pápež uctiť architekta protikresťanskej genocídy?"
Modrá mešita, oficiálne nazývaná Mešita sultána Ahmeda, podľa hlavy Osmanskej ríše v rokoch 1603 až 1617, sa nachádza priamo oproti slávnej Hagii Sofii.
Lev sa však na rozdiel od svojich predchodcov rozhodol bývalý byzantský chrám nenavštíviť. Hagia Sofia bola byzantská katedrála, ktorá bola premenená na mešitu po tom, ako kresťanská Byzantská ríša v roku 1453 padla do rúk moslimskej Osmanskej ríše.
V roku 1934 za prezidenta Atatürka bola premenená na múzeum, ale v roku 2020 ju súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan napriek odporu kresťanov premenil späť na mešitu.