Svätý Peter Chryzológ kázal nádherné homílie o tajomstve Vtelenia

Tá istá Božia prozreteľnosť, ktorá nechce, aby Cirkev bola ochudobnená o útechu, že počas adventu slávi sviatok niektorých apoštolov, ktorí ohlásili pohanom príchod Mesiáša, chcela, aby v tomto dôležitom období katolíckeho roka boli predstavení aj svätí doktori, ktorí bránili pravú vieru proti heretikom.

Dvaja z nich, svätý Ambróz a Peter Chryzológ, žiaria počas adventu ako dve žiarivé hviezdy na oblohe Cirkvi. Stojí za zmienku, že obaja boli horlivými pomstiteľmi toho Božieho Syna, ktorého sa pripravujeme prijať. Prvý bol udatným odporcom ariánov, ktorých bezbožná náuka učila, že Ježiš, predmet našich nádejí, je len stvorenie, a nie Boh; druhý bol protivníkom Eutycha, ktorého svätokrádežný systém okráda Vtelenie Božieho Syna o všetku jeho slávu tvrdením, že v tomto tajomstve bola ľudská prirodzenosť pohltená božstvom.

Práve tohto druhého doktora, svätého biskupa z Ravenny, si dnes uctíme. Svojou pastoračnou výrečnosťou si získal veľkú povesť a z jeho kázní sa nám zachovalo veľké množstvo. Takmer na kaţdej stránke nájdeme pasáţe najvýstiţnejšej krásy, hoci sa občas stretávame aj s náznakmi úpadku literatúry, ktorý sa začal v piatom storočí. Tajomstvo Vtelenia je častou témou kázní svätca&#x2019 a vždy o ňom hovorí s presnosťou a nadšením, ktoré svedčia o jeho vzdelanosti a zbožnosti. Jeho úcta a láska k Márii, Božej Matke, ktorá práve v tomto veku triumfovala nad svojimi nepriateľmi na základe dekrétu Efezského koncilu, ho inšpirujú myšlienkami a jazykom, ktoré sú mimoriadne jemné. Vezmime si úryvok z kázne o Zvestovaní:

“Boh posiela k Panne anjelského posla, ktorý, kým prináša milosť, odovzdáva jej zverený záloh a prijíma jej. Potom sa Gabriel vracia s Máriiným’prisľúbeným sľubom. Ale skôr ako vystúpi do neba, aby tam oznámil súhlas, ktorý mu Panna sľúbila, odovzdá jej dary prislúchajúce jej cnostiam. Tento veľvyslanec rýchlo letí k manželom, aby mohol potvrdiť Boží nárok na ňu ako na svoju. Gabriel ju neberie Jozefovi, ale navracia ju Kristovi, ktorému bola zasnúbená, keď bola prvýkrát sformovaná v lone. Kristus si teda vzal len svoje vlastné, keď Máriu takto urobil svojou Manželkou. Nie je to odlúčenie, ktoré takto spôsobuje, ale spojenie so sebou vlastného stvorenia tým, že sa vtelil do jej lona.

“Ale počúvajme anjelove’slová. Keď vstúpil, povedal jej: "Buď pozdravená, milosti plná, Pán je s tebou! Tieto slová nie sú len obyčajným pozdravom; vyjadrujú nebeský dar. Zdravas! to znamená: Prijmi, Mária, milosť, ktorú ti prinášam; neboj sa, to nie je dielo prírody. Plná milosti! to znamená: Ty nie si v milosti ako ostatní, ty máš byť ňou naplnená. Pán je s tebou! Čo to znamená, ak nie to, ţe k tebe prichádza nielen na návštevu, ale vstupuje do tvojho vnútra novým tajomstvom, ţe sa stal tvojím Dieťaťom? Požehnaná si medzi ženami. Ako vhodne dodáva tieto slová! Naznačujú, že tie, ktoré boli doteraz matkami s prekliatím Evy na sebe, majú teraz blahoslavenú Máriu ako svoju radosť, česť a predobraz: a kým Eva bola podľa prirodzenosti matkou detí smrti, Mária je z milosti matkou detí života.” (Kázanie 140)

V nasledujúcom úryvku z iného kázania nás svätý doktor učí, s akou hlbokou úctou máme kontemplovať Máriu v týchto dňoch, keď Boh ešte prebýva v jej lone. “Aká úcta a bázeň sa preukazuje tej vnútornej komnate kráľa, kde sedí v celom majestáte svojej moci! Tam nesmie vstúpiť nikto, kto je cudzinec, nečistý alebo neverný. Zvyky na dvoroch vyžadujú, aby, keď ľudia prichádzajú vzdať hold, bolo všetko najlepšie, najčestnejšie a najvernejšie. Kto by išiel k bráne paláca v handrách? Kto by išiel, kto by vedel, že je kniežaťu odporný? Tak je to aj so svätyňou božskej Manželky. Nikomu nie je dovolené priblížiť sa k nej, iba ak je z Božej rodiny, je dôverný, má dobré svedomie, čestné meno a vedie svätý život. Do samotnej svätyne Boh prijíma len Pannu, a to nepoškvrnenú panenskou čistotou. Preto sa nauč, človeče, skúmať sám seba: —kto si a čo si a aké máš zásluhy? Spýtaj sa potom sám seba, či sa môžeš odvážiť preniknúť do tajomstva narodenia svojho Pána, alebo či môžeš byť hoden priblížiť sa k tej živej svätyni, v ktorej spočíva celý majestát Kráľa a tvojho Boha.” (Kázanie 141)

Počúvajme teraz našu svätú Matku Cirkev, ktorá teda hovorí o našom svätcovi.

Peter, prezývaný pre svoju zlatú výrečnosť Chryzológ, sa narodil na Forum Cornelii (Imola) v Æmilia, z úctyhodných rodičov. Od detstva sa obracal k náboženstvu a dal sa pod vedenie biskupa tohto mesta Kornélia, ktorý bol Rimanom. V krátkom čase urobil taký pokrok v učení a svätosti života, že ho biskup v pravý čas vysvätil za diakona. Onedlho nato sa stalo, že arcibiskup Ravenny zomrel, a tak obyvatelia tohto mesta poslali ako zvyčajne do Ríma nástupcu, ktorého si zvolili, aby túto voľbu potvrdil svätý pápež Sixtus III. Kornélius, ktorý bol tiež vyslaný v spoločnosti poslancov z Ravenny, vzal so sebou mladého diakona. Medzitým sa rímskemu pápežovi v spánku zjavil svätý apoštol Peter a svätý mučeník Apollinaris. Stáli s mladým levitom medzi sebou a prikázali pápežovi, aby ho a nikoho iného ustanovil za ravennského arcibiskupa. Pontifik teda skôr, ako uvidel Petra, spoznal, že je to ten, ktorého si Boh vyvolil, a odmietol toho, ktorý mu bol predstavený, a v roku Pána 433 vymenoval Petra za metropolitu tohto mesta. Poslanci z Ravenny boli spočiatku nespokojní s týmto pápežovým rozhodnutím, ale keď im bolo povedané o videní, ochotne sa podvolili Božej vôli a nového arcibiskupa prijali s najväčšou úctou.

Petra teda, hoci neochotne, vysvätili za arcibiskupa a odviedli ho do Ravenny, kde ho s najväčšou radosťou prijal cisár Valentinián, cisárova matka Galla Placidia a celý ľud. Zo svojej strany im povedal, že od nich žiada len toľko, aby, keďže neodmietol toto veľké bremeno pre ich spásu, sa usilovali riadiť jeho radami a dodržiavať Božie prikázania. Potom v meste pochoval telá dvoch svätých po tom, čo ich nabalzamoval najvzácnejšími voňavkami; jedným bol kňaz Barbatián a druhým Germanus, biskup z Auxerre, ktorého kapucňu a vlasovú košeľu vyhlásil za svoje dedičstvo. Za biskupov vysvätil Projectusa a Mercellina. V meste Classis dal postaviť fontánu neuveriteľných rozmerov a postavil niekoľko nádherných kostolov na počesť viacerých svätých, okrem iného aj svätého Ondreja. Ľudia mali zvyk asistovať pri istých hrách v prvý januárový deň, ktoré pozostávali z divadelných predstavení a tancov; svätec ich potláčal prísnosťou, ktorú proti nim kázal. Jeden z jeho výrokov si zaslúži byť odovzdaný: Kto sa chce hrať s diablom, nemôže sa tešiť z Ježišovej spoločnosti. Na príkaz pápeža Leva I. napísal Chalcedónskemu koncilu list proti Eutychovej heréze. Samotnému Eutychovi odpovedal ďalším listom, ktorý bol v nových vydaniach pripojený k Aktom toho istého koncilu a bol vložený do Cirkevných análov.

V kázňach k ľudu bol taký úprimný, že mu občas úplne zlyhal hlas, ako napríklad v kázni o ženách, ktoré náš Pán uzdravil, ako sa spomína v 9. kapitole svätého Matúša; pri tejto príležitosti bol jeho ľud v Ravenne tak dojatý a pohnutý k slzám, že celý kostol sa rozozvučal ich vzlykmi a modlitbami a svätec potom ďakoval Bohu, že zlyhanie jeho reči premenil na zisk toľkej lásky. Po tom, čo spravoval túto cirkev najsvätejším spôsobom asi osemnásť rokov a dostal božské varovanie, že jeho práca sa čoskoro skončí, odišiel do svojho rodného mesta. Tam navštívil kostol svätého Kassiána a priniesol obetu v podobe veľkého zlatého diadému posiateho najvzácnejšími kameňmi, ktorý položil na hlavný oltár; daroval tiež zlatý pohár a striebornú paténu, ktorá dodáva vode, ktorá sa na ňu naleje, cnosť liečiť uhryznutia besných psov a zmierňovať horúčky, ako to dosvedčujú časté prípady. Potom sa rozlúčil s tými, ktorí ho sprevádzali z Ravenny, a napomenul ich, aby nešetrili námahou a zvolili za svojho pastiera toho, kto je toho najhodnejší. Hneď potom sa obrátil v pokornej modlitbe k Bohu, aby na príhovor jeho patróna svätého Kassiána milostivo prijal jeho dušu; a pokojne odišiel z tohto života na tretí decembrový deň (3. decembra) okolo roku 450. Jeho sväté telo bolo pochované uprostred sĺz a modlitieb celého mesta neďaleko tela toho istého svätého Kassiána: tam je uctievané aj v súčasnosti; hoci Ravenna vlastní a uctieva jedno z ramien, ktoré bolo obalené zlatom a drahokamami a umiestnené v bazilike Ursicana.

Svätý pápež, ktorý si otvoril svoje pery a v prúdoch svojej zlatej výrečnosti vylial na zhromaždenie veriacich poznanie o Ježišovi, vrhni súcitný pohľad na kresťanov na celom svete, ktorí bdejú v očakávaní toho istého Bohočloveka, ktorého dve prirodzenosti si tak odvážne vyznával. Vypros nám milosť, aby sme ho prijali s tou zvrchovanou úctou, aká prináleží Bohu, ktorý zostupuje k svojim stvoreniam, a s tou láskyplnou dôverou, aká prináleží Bratovi, ktorý sa prichádza obetovať za svojich najnehodnejších bratov.

Posilni našu vieru, najsvätejší Doktor! lebo láska, ktorú potrebujeme, pochádza z viery. Zničte herézy, ktoré pustošia vinicu nášho Otca, a vykorente ten strašný panteizmus, pod ktorého podobou je heréza, proti ktorej ste bojovali, stále medzi nami. Nech sa početné východné cirkvi zrieknu tej Eutychovej herézy, ktorá medzi nimi tak vládne a dáva im poznať nevýslovné tajomstvo Vtelenia, len aby sa mu rúhali. Modli sa, aby deti Cirkvi preukazovali rozsudkom Apoštolskej stolice tú dokonalú poslušnosť, ku ktorej si tak výrečne nabádal hereziarchu Eutycha v liste, ktorý si mu adresoval, a ktorá bude pre svet vždy vzácna: Napomíname ťa nadovšetko, najdôstojnejší brat, aby si s poslušnosťou prijímal všetko, čo napísal najblahoslavenejší pápež mesta Ríma, lebo blahoslavený Peter, ktorý žije a predsedá vo svojej Stolici, ukazuje pravdu viery všetkým, ktorí ju hľadajú.” (List 25)

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.