Svätá Lucia bola prenasledovaná a usmrtená za to, že si zachovala čistotu pre Ježiša

Dnes k nám prichádza štvrtá z našich múdrych panien, statočná mučeníčka Lucia. Jej slávne meno svieti na posvätnom dyptichu omšového kánonu spolu s menami Agáty, Agnesy a Cecílie a tak často, ako ho počujeme vyslovovať počas týchto adventných dní, nám pripomína (lebo Lucia znamená svetlo), že Ten, ktorý utešuje Cirkev tým, že osvecuje jej deti, bude čoskoro medzi nami.

Lucia je jednou z troch chvál sicílskej cirkvi; tak ako je Katánia zvečnená Agátou a Palermo Rozáliou, tak sú Syrakúzy zvečnené Luciou. Preto zbožne slávme jej sviatok: ona nám bude pomáhať svojimi modlitbami počas tohto svätého obdobia a odvďačí sa nám za našu lásku tým, že pre nás získa vrúcnejšiu lásku k tomu Ježišovi, ktorého milosť jej umožnila zvíťaziť nad svetom. Ešte raz sa zamyslime nad tým, prečo nám náš Pán dal za sprievodcov na ceste do Betlehema nielen apoštolov, mučeníkov a biskupov, ale chcel, aby nás tam sprevádzali aj také panny ako Lucia. Deťom Cirkvi to dôrazne pripomína, že keď sa blížia k jasličkám svojho zvrchovaného Pána a Boha, musia si so sebou okrem viery priniesť aj čistotu duše a tela, bez ktorej sa nikto nemôže priblížiť k Bohu. Prečítajme si teraz slávne skutky panny Lucie.

Lucia, panna zo Syrakúz, slávna svojím pôvodom a kresťanskou vierou, ktorú vyznávala už od detstva, sa spolu so svojou matkou Eutychiou, ktorá trpela krvným prúdom, vybrala do Katánie, aby si tam uctila telo blahoslavenej Agáty. Po vrúcnych modlitbách pri hrobe dosiahla na Agátin príhovor uzdravenie svojej matky. Lucia potom poprosila matku, aby jej dovolila obdarovať Kristových chudobných majetkom, ktorý jej chcela odkázať. Sotva sa teda vrátila do Syrakúz, predala všetko, čo jej bolo darované, a peniaze rozdelila medzi chudobných. Keď sa ten, ktorému ju rodičia proti jej vôli sľúbili za manželku, dozvedel, čo Lucia urobila, predstúpil pred prefekta v Paschasiu a obvinil ju, že je kresťanka. Paschasius ju presviedčal a vyhrážal sa jej, ale nedokázal ju prinútiť, aby sa klaňala modlám; ba, čím viac sa snažil otriasť jej vierou, tým viac sa rozpaľovala chválou, ktorú vyslovovala, keď vyznávala jej dokonalosť. Preto jej povedal: ‘Už nebudeme mať viac tvojich slov, keď pocítiš údery mojich katov.’ Na to panna odpovedala: ‘Slová nikdy nemôžu chýbať Božím služobníkom, lebo Kristus, náš Pán, im povedal: ’Slová sa nikdy nemôžu minúť: Keď budete predvedení pred kráľov a vladárov, nestarajte sa o to, ako a čo máte hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte hovoriť, lebo nie vy hovoríte, ale Duch Svätý hovorí vo vás.&#x2019 Paschasius sa jej potom opýtal: ‘Je v tebe Duch Svätý? ’ Ona odpovedala: ‘Tí, čo žijú cudne a zbožne, sú chrámom Ducha Svätého.’ On povedal: ‘Prikážem ťa odviesť do bordelu, aby ťa tento Duch Svätý opustil.’ Panna mu povedala: ‘Násilie, ktorým sa mi vyhrážaš, by mi získalo dvojnásobnú korunu čistoty.’ Načo Paschasius, nesmierne rozzúrený, prikázal Luciu odvliecť na miesto, kde by jej poklad mohli znásilniť; ale Božou mocou bola tak pevne pripútaná k miestu, kde stála, že s ňou nebolo možné pohnúť. Preto ju prefekt prikázal obliať smolou, živicou a vriacim olejom a zapáliť okolo nej oheň. Keď však videli, ţe jej plameň nemôţe ublíţiť, mučili ju mnohými krutými spôsobmi a nakoniec jej prebodli krk mečom. Takto zranená Lucia predpovedala mier Cirkvi, ktorý nastane po smrti Diokleciána a Maximiána, a potom zomrela. Bolo to na decembrové idy (13. decembra). Jej telo pochovali v Syrakúzach, ale odtiaľ ho previezli najprv do Konštantínopolu a potom do Benátok.

Uvádzame tu niekoľko antifón, ktoré sa vyskytujú v ofíciu svätice: tvoria lyrickú báseň veľkej krásy.

Keď sa Lucia modlila, zjavila sa jej blahoslavená Agáta a potešila Kristovu služobnicu.

O panna Lucia! Prečo odo mňa žiadaš, čo sama môžeš bezprostredne udeliť svojej matke?"

Pretože kvôli tebe, panna Lucia, bude mesto Syrakúzy poctené Pánom Ježišom Kristom.

Slová Lucie: Dobrorečím ti, Otče môjho Pána Ježiša Krista, lebo tvojím Synom zhasol oheň, ktorý bol okolo mňa.

Tvojou trpezlivosťou si ovládla svoju dušu, Lucia, Kristova manželka! Ty si nenávidela veci, ktoré sú na svete, a žiarila si medzi anjelmi. Svojou vlastnou krvou si zvíťazila nad nepriateľom.

Predkladáme sa ti, panenská mučeníčka, a prosíme ťa, aby si pre nás získala, aby sme vo svojej poníženosti spoznali toho istého Ježiša, ktorého teraz vidíš v jeho sláve. Vezmi nás pod svoj mocný patronát. Tvoje meno znamená svetlo; veď nás temnou nocou tohto života. Ó, spravodlivé Svetlo Panny, osvieť nás; zlá dôverčivosť poranila naše oči: pros za nás, ó, jasné Svetlo Panny, aby sa naša slepota uzdravila a aby sme, povznesení nad stvorené veci, mohli vidieť to pravé Svetlo, ktoré svieti v tme, ale ktoré tma nemôže pochopiť.

Pros za nás, aby sa naše oko očistilo a v dieťati, ktoré sa má narodiť v Betleheme, videlo nového človeka, druhého Adama, vzor, podľa ktorého sa musí formovať život našej obnovy. Modli sa, svätá Panna, aj za rímsku cirkev a za všetky, ktoré si osvojili jej podobu svätej obety; veď denne vyslovujú na Božom oltári tvoje sladké meno a Baránok, ktorý je prítomný, ho rád počúva.

Posielaj svoje najvzácnejšie požehnanie na krásny ostrov, ktorý bol tvojou rodnou krajinou a kde rástla palma tvojho umučenia. Nech tvoj príhovor zabezpečí jej obyvateľom pevnosť viery, čistotu mravov a časný blahobyt a zachráni ich od nepokojov, ktoré jej hrozia záhubou.

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.