Svätý Eusébius obhajoval učenie o vtelení proti heretikom svojej doby

Keď máme povedať mená svätcov, ktorí boli na čele obhajoby dogmy o vtelení, hneď si spomenieme na neohrozeného Eusébia z Vercelli ako jedného z tohto slávneho počtu. Katolícku vieru, na ktorú v štvrtom storočí tak prudko útočila ariánska heréza, v tom čase udržiavali svojou prácou a horlivosťou štyria zvrchovaní pápeži: Július, podporovateľ Atanáza, Liberius, ktorého viera nezlyhala a ktorý, keď sa mu vrátila sloboda, zahanbil ariánov, a napokon  Damasus, ktorý zničil posledné nádeje heretikov.

Jeden z týchto štyroch pontifikov sa objavuje v našom adventnom kalendári - Damasus, ktorého sviatok sme slávili len pred niekoľkými dňami. Títo štyria pápeži majú za spolubojovníkov v tomto boji za božstvo Vteleného Slova štyroch veľkých biskupov, o ktorých možno povedať, že obrana dogmy o konsubstanciálnosti Božieho Syna bola tým, pre čo žili, a že povedať im anatému znamenalo povedať anatému samotnému Kristovi; všetci štyria boli najmocnejší v slove a diele, boli svetlami cirkví sveta, objektmi ľudovej lásky a neohrozenými Ježišovými svedkami.

Prvý a najväčší z týchto štyroch je biskup druhej stolice kresťanstva, svätý Atanáz, alexandrijský patriarcha; druhý je svätý Ambróz Milánsky, ktorého sviatok sme slávili siedmeho tohto mesiaca; tretí je sláva Galie, svätý Hilár, biskup z Poitiers; štvrtý je ozdoba Talianska, svätý Euzébius, biskup z Vercelli, ktorého si máme uctiť dnes. Hilár k nám príde počas Vianoc a bude stáť pri jasličkách Slova, ktorého božstvo tak statočne vyznáva; Atanáz sa s nami stretne na Veľkú noc a pomôže nám osláviť v triumfálnom vzkriesení Toho, ktorého ohlasoval ako Boha v tých temných časoch, keď ľudská múdrosť dúfala, že päťdesiat rokov mieru zničí tú Cirkev, ktorá prežila búrku troch storočí prenasledovania.

Miesto svätého Eusébia&#x2019 je advent; a Božia prozreteľnosť si ho preto vybrala za jedného z patrónov veriacich v tomto mystickom období; jeho mocné modlitby nám pomôžu zbožne prísť do Betlehema a vidieť v Dieťati, ktoré tam leží, večné Božie slovo. Utrpenie, ktoré musel svätý Eusébius podstúpiť pre Ježišovo božstvo, bolo také veľké, že mu Cirkev udeľuje pocty mučeníka, hoci v skutočnosti neprelial svoju krv. Vypočujme si teraz obdivuhodnú správu, ktorú nám podáva Cirkev o jeho živote.

Eusebius, pôvodom Sardínčan, bol lektorom Cirkvi v Ríme a neskôr biskupom vo Vercelli. Dá sa povedať, že to bol sám Boh, kto si ho vyvolil za pastiera tejto cirkvi, pretože volitelia, ktorí ho nikdy predtým nevideli, sotva naňho upreli zrak, dali mu prednosť pred všetkými svojimi spoluobčanmi, a to okamžite a hneď, ako ho prvýkrát uvideli. Euzébius bol prvým z biskupov západnej cirkvi, ktorý vo svojej cirkvi ustanovil mníchov, aby vykonávali funkcie duchovenstva; urobil to preto, aby tak mohol v tých istých osobách spojiť odpútanosť od bohatstva a dôstojnosť levitov. Práve v tomto období pustošili celý Západ bezbožné učenia ariánov; a Eusébius na ne útočil tak rázne, že najväčšou útechou pápeža Libéria bola neochvejná viera tohto svätého muža.

Práve preto ten istý pápež, ktorý vedel, že v Eusebiovej duši horí Boží duch, ho poveril, aby v sprievode svojich legátov išiel k cisárovi a obhajoval pravú vieru. Keď sa Eusebius s legátmi dostavil ku Konštantínovi, svätec sa mu tak veľmi zapáčil, že cisár mu vyhovel, o čo ho žiadal, totiž aby zvolal snem svätých biskupov.

Tento koncil sa konal nasledujúci rok v Miláne; Konštantín pozval Eusébia, aby sa na ňom zúčastnil, čo si želali a prosili Liberiovi legáti. Bol tak ďaleko od toho, aby sa nechal oklamať synagógou zlomyseľných ariánov a postavil sa na ich stranu proti svätému Atanáziovi, že hneď na začiatku otvorene vyhlásil, že viacerí z prítomných sú mu známi ako heretici, a preto navrhol, aby sa pred ďalším postupom prihlásili k Nicejskému vyznaniu viery.

Toto ariáni, rozzúrení hnevom, odmietli urobiť, načo on nielenže odmietol podpísať to, čo bolo proti Atanáziovi vypracované, ale veľmi dômyselným spôsobom sa mu podarilo dosiahnuť, že z dekrétu, ktorý ho ľstivosť ariánov prinútila podpísať, bolo vymazané meno svätého mučeníka Denisa. Preto sa na Eusébia nesmierne rozhnevali, naložili mu krivdy a dali ho poslať do vyhnanstva. Svätý muž si zo svojej strany striasol prach z nôh, málo sa staral ani o hrozby cisára, ani o meč, ktorý nad ním držali, a podrobil sa vyhnanstvu ako niečomu, čo patrilo k jeho biskupskému úradu. Keď ho poslali do Skýtopolu, znášal tam hlad, smäd, rany a rôzne iné tresty; veľkoryso pohŕdal svojím životom pre pravú vieru, nebál sa smrti a vydal svoje telo katom.

Ako veľa musel znášať od krutosti a drzosti ariánov, sa dozvedáme z obdivuhodných listov plných energie, zbožnosti a nábožnosti, ktoré zo Skytopolisu adresoval duchovenstvu a ľudu vo Vercelli a ďalším osobám zo susednej krajiny. Z týchto listov je zrejmé, že heretici nedokázali ani hrozbami, ani neľudským zaobchádzaním otriasť jeho stálosťou, ani ho ľstivými lichôtkami či argumentmi presvedčiť, aby sa pridal na ich stranu. Odtiaľ ho odviedli do Kapadócie a napokon do Tebaïs v Hornom Egypte za trest, že sa odmietol vzdať.

Takto znášal útrapy vyhnanstva až do Konštantínovej smrti: potom sa smel vrátiť k svojmu stádu, ale to nechcel urobiť, kým nebude asistovať na koncile, ktorý sa konal v Alexandrii s cieľom napraviť škody spôsobené kacírstvom. Keď sa tak stalo, cestoval po východných provinciách a ako šikovný lekár sa snažil obnoviť zdravie tých, ktorí boli slabí vo viere, tým, že ich poučoval o cirkevnom učení.

Podnietený podobnou horlivosťou za spásu duší prešiel do Ilýrie a po dlhom návrate do Itálie táto krajina odložila svoj smútok. Tam vydal Origenove a Eusebiove komentáre ku žalmom, ktoré preložil z gréčtiny do latinčiny s potrebnými opravami. Nakoniec, keď sa preslávil životom stráveným takými činmi, ako boli tieto, zomrel vo Vercelli za vlády Valentiniána a Valensa a odišiel prijať nesmrteľnú korunu slávy, ktorú mu zaslúžili jeho mnohé a veľké utrpenia.

Chrabrý Ježišov vojak, Eusebius, mučeník a pontifik, koľko námahy a utrpenia si podstúpil pre Mesiáša! A predsa sa ti zdali byť malé v porovnaní s tým, čo prináleží tomuto večnému Slovu Otca, ktoré sa zo svojej čistej lásky stalo služobníkom svojich vlastných stvorení, keď sa pre ne stalo Človekom v tajomstve Vtelenia. Rovnaký dlh vďačnosti máme aj my voči tomuto božskému Spasiteľovi. Narodil sa v maštali kvôli nám, ako sa narodil kvôli tebe; modli sa preto za nás, aby sme mu boli vždy verní vo vojne i v mieri a aby sme odolávali pokušeniam a zlým sklonom s rovnakou pevnosťou, s akou by sme vyznávali jeho meno pred tyranmi a prenasledovateľmi.

Zaistite biskupom našej svätej Matky Cirkvi takú bdelosť, aby ich neprekvapilo žiadne falošné učenie, a takú odvahu, aby ich žiadne prenasledovanie nedonútilo podľahnúť. Nech sú vernými napodobňovateľmi božského pastiera, ktorý dáva svoj život za svoje ovce, a nech vždy pasú im zverené stádo v jednote a láske Ježiša Krista.

Premýšľajme o tom, ako je blahoslavená Panna Mária po návrate do Nazareta premožená radosťou, že v nej žije Ten, ktorý dáva bytie každej stvorenej veci a ktorého miluje s celou intenzitou Božej Matky. Jozef, verný strážca jej panenstva, nežne miluje túto svoju Snúbenicu a dobrorečí Bohu, že mu zveril do opatery taký poklad. Anjeli sa tlačia okolo tohto obľúbeného domu, v ktorom býva ich zvrchovaný Pán a tá, ktorú si vyvolil za svoju matku.

Nikdy nebolo také šťastie, aké napĺňa tento malý príbytok; a predsa Boh rozhodol, že ho navštívi ťažkou skúškou, aby dal Márii príležitosť prejaviť hrdinskú trpezlivosť a Jozefovi príležitosť zaslúžiť si to svojou znamenitou rozvážnosťou. Vypočujme si Meditáciu svätého Bonaventúry, v ktorej takto uvažuje nad evanjeliovým rozprávaním:

Ale kým Panna Mária a Jozef, jej manžel, takto spolu prebývali, Dieťa Ježiš rástlo v lone svojej matky’a. Keď Jozef zbadal, že Mária čaká Dieťa, nadovšetko sa zarmútil. Tu ti, prosím, venuj všetku svoju pozornosť, lebo sa máš veľa pekných vecí naučiť. Ak chceš vedieť, prečo si náš Pán prial, aby jeho matka mala manžela, kým on si vždy prial, aby bola pannou, odpovedám ti, že si to prial z troch dôvodov: po prvé, aby nebola zneuctená, keď sa uvidí, že je matkou; po druhé, aby mala Jozefovu pomoc a spoločnosť; a po tretie, aby sa narodenie Božieho Syna utajilo pred diablom.

No, Jozef sa naozaj mnohokrát pozrel na Máriu a padol naňho zármutok a súženie srdca, na jeho tvári bolo vidieť nespokojnosť a odvrátil od nej zrak ako od človeka, ktorý sa previnil tým, čo ho nútene podozrieval. Pozrite, ako Boh dovolí, aby jeho služobníci boli sužovaní a ťažko skúšaní, aby tak mohli dostať svoju korunu. Jozef sa ju rozhodol prepustiť v súkromí. Veľmi pravdivo možno o tomto svätom mužovi povedať, že jeho chvála je v evanjeliu, lebo evanjelium o ňom hovorí, že bol spravodlivý muž, teda muž veľkých cností. Lebo hoci sa hovorí, že žiadna hanba, ani utrpenie, ani urážka nemôže postihnúť muža tak ťažko, ako tá, že mu bola jeho žena neverná, predsa sa Jozef zdržal a nechcel obviniť Máriu, ale trpezlivo znášal túto veľkú ujmu.

Nehľadal, ako by sa pomstil, ale premožený súcitom a v túžbe odpustiť, mienil ju v súkromí prepustiť. Ale aj Panna Mária tu mala svoj podiel súženia, lebo si všimla Jozefove problémy a veľmi ju to zarmútilo. Pokorne však mlčala a skrývala Boží dar. Lepšie sa jej zdalo, aby si o nej mysleli niečo zlé, než aby odhalila Božie tajomstvo a povedala o sebe niečo, čo by sa blížilo k chvále. Preto prosila nášho Pána, aby sám napravil túto vec a zbavil Jozefa i ju samotnú tohto zármutku. Môžeš sa dozvedieť, aké veľké súženie a úzkosť ich trápili. Ale Boh im prišiel na pomoc.

Poslal teda svojho anjela, ktorý prehovoril k Jozefovi v spánku a oznámil mu, že jeho manželka počala z Ducha Svätého a že má s ňou zostať vo všetkej istote a radosti. Načo prestalo všetko súženie a obaja sa nesmierne potešili. Podobne by sa to stalo aj nám, keby sme trpezlivo trpeli, lebo po búrke Boh prináša pokoj. Ani ty by si o tom nemal pochybovať, lebo Boh netrpí, aby sa jeho služobníci trápili, iba ak pre ich dobro.

Potom Jozef požiadal Pannu Máriu, aby mu vyrozprávala, čo sa stalo, a ona mu všetko verne vyrozprávala. Načo Jozef zostal so svojou požehnanou manželkou a žije s ňou vo všetkej spokojnosti, miluje ju nadovšetko, čo sa dá povedať slovami, a usilovne jej dokazuje všetko, čo potrebuje. Tak aj Panna Mária naďalej s dôverou zostáva s Jozefom a žijú priamo radostne vo svojej chudobe.

Modlitba na čas adventu
(Mozarabský breviár, Streda prvého adventného týždňa, Capitula)

Bože, ktorému celá zem hlása radostnú chválu; ktorého slávu oslavuje sladká melódia žalmov a ktorého mocnú silu vyznávajú tvoje skutky; daj nám všetkým, svojim služobníkom, poznať svojho Spasiteľa. Zjav svoju spravodlivosť, ktorou ťa môžeme uznať za svojho Stvoriteľa, a pamätaj na svoje milosrdenstvo, ktorým si zaslúžime nájsť odpustenie svojich hriechov, aby sme ti, vidiac Spasiteľa, ktorého si poslal, hymnicky chválili radosť a radostne spievali žalmy a zaslúžili si užívať odmenu tvojho blaženého pohľadu. Amen.

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.