- Ženské kňazstvo nie je možné, je to božský dar, nie ľudský výtvor.
- Gestá v posvätných priestoroch môžu spôsobiť zmätok a ohroziť vieru veriacich.
- Cirkev musí chrániť pravdu o kňazstve a Eucharistii pred zmenami.
- V čase zmätku je potrebné reagovať modlitbou a vernosťou Kristovi.
Objavili sa obrázky a správy, na ktorých je zachytená anglikánska žena v úlohe „biskupky“, ktorá v areáli Baziliky svätého Petra vykonáva gesto požehnania. Pre mnohých veriacich to nebol okamih jednoty, ale zdroj hlbokého zmätku a smútku.
Ako nástupca apoštolov som povinný prehovoriť – nie s tvrdosťou, ale s jasnosťou, ktorá pramení z lásky.
Katolícke kňazstvo nie je ľudským výtvorom. Je to božský dar ustanovený naším Pánom Ježišom Kristom, zverený Cirkvi a po stáročia chránený vernosťou a obetou. Kňaz je prostredníctvom sviatostného vysvätenia jedinečným a nenahraditeľným spôsobom stotožnený s Kristom a koná „in persona Christi Capitis“, najmä pri obetovaní Svätej omše.
Z tohto dôvodu Cirkev jednoznačne učí, že nemá právomoc udeľovať kňazské svätenie ženám. Toto učenie nie je otázkou, ktorá by podliehala zmene, prispôsobeniu alebo preinterpretácii. Patrí do pokladu viery.
Keďže Eucharistia je skutočným znázornením obety na Kalvárii, kňaz zastupuje Krista Ženícha, ktorý sa obetuje za svoju Nevestu, Cirkev. Toto svadobné tajomstvo nie je symbolické – je sviatostné a skutočné. Akékoľvek gesto, ktoré zatieni túto pravdu alebo rozmazáva rozdiel medzi platnými svätými rádmi a tými spoločenstvami, ktoré ich nemajú, riskuje oslabenie chápania samotnej Eucharistie zo strany veriacich.
Z tohto dôvodu Cirkev vždy s najväčšou starostlivosťou chránila kňazstvo aj posvätné slová Eucharistie. Kňaz nehovorí pri oltári len ako zástupca spoločenstva, ale in persona Christi Capitis –– v samotnej osobe Krista, Hlavy – takže keď hovorí: „Toto je moje telo … Toto je moja krv,“ je to samotný Kristus, kto hovorí a koná. Ak by bola táto skutočnosť zakrytá alebo ak by bola forma sviatosti zmenená tak, že by už jasne nevyjadrovala Kristovo pôsobenie prostredníctvom kňaza, veriaci by mohli byť uvedení do vážneho zmätku a mohla by byť spochybnená integrita samotnej sviatosti. Z tohto dôvodu Cirkev MUSÍ s úctou a vernosťou chrániť tak realitu kňazstva, ako aj posvätnú formu, ktorú jej zveril Kristus.
Dá sa povedať, že v tomto prípade sa nekonala žiadna eucharistická slávnosť a že to, čo sa udialo, bolo iba gestom požehnania. Avšak ani to nemožno brať na ľahkú váhu. Verejné gestá v posvätných priestoroch majú skutočný význam. Keď je osoba, ktorá nevlastní platné sväté svätenia, prijatá spôsobom, ktorý zdanlivo potvrdzuje alebo ctí služobnú úlohu, ktorú nemôže zastávať, hrozí, že sa vytvorí dojem, že takéto svätenia sú uznávané alebo zameniteľné s katolíckym kňazstvom.
PREČÍTAJTE SI: ‘Privítanie „arcibiskupky“ Sarah Mullally vo Vatikáne – čo to skutočne znamená
Je to zdroj zmätku pre veriacich a dôvod na oprávnené obavy. Skutočná láska vyžaduje jasnosť. Rešpekt voči osobám nesmie nikdy zatieniť pravdu o sviatostnej realite svätého kňazstva, ktorú Cirkev prijala od Krista a nemá právomoc ju meniť.
Z tohto dôvodu naliehavo vyzývam veriacich, aby nielen zostali pevne stáť, ale aby reagovali modlitbou a odčinením. Keď zmätok zasiahne to, čo je najsvätejšie – keď sú kňazstvo a Eucharistia zatienené – správnou odpoveďou veriacich nie je mlčanie, ale láska vyjadrená prostredníctvom obety.
Preto vás prosím:
Kristus svoju Cirkev neopustil.
Aj v časoch skúšok zostáva prítomný v Eucharistii – ten istý včera, dnes i naveky. Pravda kňazstva zostáva nedotknutá, nie vďaka ľudskej sile, ale preto, že je zakorenená v Ňom.
Reagujme teda nie zúfalstvom, ale vernosťou. Pridŕžajme sa Krista, milujme Jeho Cirkev a modlime sa za jej očistenie a obnovu.
Nech sa za nás prihovára Panna Mária, Matka Večného Najvyššieho Kňaza, aby bolo kňazstvo obnovené v svätosti a aby bola Eucharistia vždy uctievaná s úctou, akú si zaslúži.
Biskup Joseph E. Strickland
Emeritný biskup
Prevzaté so súhlasom z pastoračného vyhlásenia biskupa Stricklanda Pillars of Faith.