- Biskup Suetta vyzýva katolíkov k evanjelizácii moslimov s láskou a jasnosťou.
- Spása prichádza iba skrze Ježiša Krista, nie cez iné náboženstvá.
- Cirkev nesmie zanedbávať misijnú činnosť voči nekresťanom, vrátane moslimov.
- Suetta zdôrazňuje dôležitosť svedectva a vzájomného rešpektu v evanjelizácii.
Biskup Antonio Suetta vydal pastoračný list, v ktorom vyzýva katolíkov, aby evanjelizovali moslimských prisťahovalcov žijúcich v severnom Taliansku prostredníctvom verejného svedectva a jasného hlásania evanjelia.
24. mája, v nedeľu na Turíce, Suetta zverejnil pastoračný list pre svoju diecézu Ventimiglia-Sanremo v Taliansku, v ktorom vyzýva katolíkov, aby sa zapájali do evanjelizácie moslimov žijúcich v tomto regióne. Dokument s názvom „„Nie je väčšej lásky ako táto,“ oznamuje, že od pastoračného roka 2026–2027 sa diecéza pustí do konkrétneho misijného úsilia zameraného na moslimských prisťahovalcov prostredníctvom katechetickej formácie, charitatívnej činnosti a verejného svedectva o kresťanskej viere.
„Musíme brať vážne posolstvo Ježiša Krista: ‚Choďte teda a získavajte učeníkov zo všetkých národov,‘“ napísal Suetta na konci listu a dodal, že hlásanie Krista je „najvyšším a najkrajším činom lásky“.
Suetta zasadil túto iniciatívu do kontextu príkladu sv. Františka z Assisi a jeho stretnutia so sultánom Malikom al-Kamilom v roku 1219 počas križiackych výprav. S odvolaním sa na františkánsku tradíciu Suetta napísal, že kresťania by nemali skrývať svoju vieru medzi nekresťanmi, ale mali by svedčiť prostredníctvom svojho správania aj otvorenou evanjelizáciou.
List opakovane zdôrazňuje, že katolíci by mali spojiť rešpekt voči moslimom s misijnou činnosťou. Suetta najmä podčiarkol, že moslimovia prichádzajúci do západných krajín často spájajú sekularizované európske spoločnosti s kresťanstvom samotným, ale ich vnímanie sa môže zmeniť, keď sa stretnú s praktizujúcimi kresťanmi. Podľa biskupa „privítanie a svedectvo už samy osebe začínajú hlásanie [evanjelia]“.
Tiež argumentoval, že Cirkev nemôže zanedbávať misijnú činnosť voči nekresťanom. V súvislosti s otázkou, či môžu byť moslimovia spasení bez obrátenia, Suetta napísal, že spása prichádza iba skrze Ježiša Krista, pričom zároveň citoval katolícke učenie, podľa ktorého osoby, ktoré nepoznajú Krista, môžu za určitých prísnych podmienok dosiahnuť spásu. Evanjelizáciu prirovnal k hodeniu lana človeku, ktorého unáša prúd rieky.
„Cirkev samozrejme uznáva, že cesty Ducha nepoznajú hranice, a učí, že niekto, kto v úplnej nevedomosti o Ježišovi žije verne pred Bohom tým, že nasleduje svoje svedomie, môže určitým spôsobom dosiahnuť spásu – hoci s veľkými ťažkosťami a bez akejkoľvek záruky. V každom prípade sa človek môže spasiť iba skrze Ježiša Krista, lebo odkedy Syn Boží prišiel bývať medzi nami a vykonal dielo vykúpenia, stal sa jedinou cestou k Otcovi,“ uviedol Suetta.
Biskup oznámil, že diecézna Kancelária pre katechetickú pastoráciu a diecézna Caritas zorganizujú formačné programy a stretnutia venované vzťahom s moslimami. Medzi prvé naplánované podujatia patrí konferencia o medzináboženskom dialógu, ktorá sa uskutoční v októbri 2026 a na ktorej vystúpi kardinál George Jacob Koovakad, prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg.
Suetta venoval časť listu aj teologickým rozdielom medzi kresťanstvom a islamom. Hoci uznal spoločnú vieru v jedného Stvoriteľa, porovnal kresťanské chápanie Boha ako Otca a lásky s tým, čo opísal ako islamské chápanie vzdialenejšieho božstva. Ďalej zdôraznil kresťanskú vieru v božstvo Krista a v spásu výlučne skrze Neho.
„Sám Ježiš zjavil svoju božskosť, keď povedal: Ja som cesta, pravda a život (Jn 14, 6). Pre moslima je toto vyhlásenie rovnocenné s tvrdením, že Ježiš je Boh, pretože Pravda a Život sú dve z 99 mien Boha uvedených v Koráne,“ napísal Suetta.
„Korán síce odmieta myšlienku, že by Boh mohol mať syna, ale kontext sa vzťahuje na polyteistickú predstavu plodenia potomstva – čo sa Bohu pripísať nedá. Nevzťahuje sa na zrodenie Slova, ktoré je večné a čisto duchovné, lebo Syn je samotné Božie Slovo. Preto jadrom kresťanskej viery nie je teoretická doktrína, ale Osoba: Ježiš Kristus,“ pokračoval biskup.
Suettov pastoračný list sa javí ako jedinečný na pozadí súčasnej talianskej cirkvi, kde vedenie Talianskej biskupskej konferencie – vrátane jej predsedu kardinála Mattea Zuppiho – má povesť ľavicového zamerania v otázkach týkajúcich sa migrácie a medzináboženských vzťahov.
Suetta už v minulosti upútal celonárodnú pozornosť svojimi verejnými postojmi k morálnym a kultúrnym otázkam. V decembri 2025 diecéza Ventimiglia-Sanremo inštalovala „Zvon pre nenarodené deti” v diecéznej kúrii vo Ventimiglia v rámci iniciatívy na ochranu života, ktorú presadzoval biskup.
Zvon, venovaný nenarodeným deťom a zvonící každý deň o 20:00, vyvolal veľkú kritiku zo strany ľavicových politikov v Ligúrii aj v celej krajine, ktorí obvinili diecézu z presadzovania „morálneho súdu“ v súvislosti s potratmi.
Suetta vtedy v reakcii na kritiku obhajoval túto iniciatívu ako výzvu k modlitbe a zamysleniu, a nie ako odsúdenie žien. Zopakoval učenie katolíckej cirkvi, že potrat je morálne nesprávny, zároveň však trval na pastoračnej starostlivosti o ženy, ktoré podstúpili potrat.
Táto nová iniciatíva v oblasti evanjelizácie nadväzuje na niekoľko rokov zvýšeného prílevu moslimských prisťahovalcov do Talianska, vrátane oblastí v blízkosti francúzskych hraníc, ktoré spravuje diecéza Ventimiglia-Sanremo. V liste Suetta napísal, že katolíci musia pri zaobchádzaní s náboženskými rozdielmi zachovávať lásku aj jasnosť, pričom trval na tom, že „hlásanie evanjelia moslimom sa musí uskutočňovať s citlivým rešpektom k ich slobode.“