Prípady asistovanej samovraždy nám ukazujú, že by sme mali byť priateľmi tým, ktorí trpia

Kanadský program lekárskej pomoci pri umieraní (MAiD) si naďalej vyberá svoje obete. Ešte znepokojujúcejšie však je, že neetickí lekári tento program vnucujú zraniteľným osobám a takmer bez akýchkoľvek dôsledkov. Moju pozornosť upútal nedávny článok v Right to Life News, keďže lekár menom James MacLean teraz čelí sankciám za svoju úlohu v smrti Thomasa Dillona v roku 2024.

Článok rozpráva tragický príbeh 45-ročného Dillona, ktorý súhlasil s eutanáziou, pretože trpel Crohnovou chorobou a mal „anamnestiku zneužívania alkoholu, depresie a suicidálnych myšlienok.“x201D; Alarmujúce je, že MacLean vykonal Dillonovo „posúdenie spôsobilosti na eutanáziu“ pred kaviarňou Tim Hortons, kde lekár zistil, že spĺňa podmienky [na MAiD], načo si vymenili množstvo textových správ s cieľom naplánovať koniec jeho života.“” 

Článok pokračuje: „Znovu sa stretli v kaviarni, odkiaľ lekár následne odviezol pacienta na miesto, kde mal ukončiť svoj život. MacLean potom ukončil Dillonov život eutanáziou v priemyselnom objekte, kde sa mŕtvoly pripravujú na prevoz do pohrebných ústavov.“

ČÍTAJTE: Lekár, ktorý schválil asistovanú samovraždu muža na parkovisku reštaurácie Tim Hortons parkovisku, dostal 6 mesiacov podmienečného trestu

Prípad sa dostal do správ minulý týždeň pretože tOntárijská lekárska a chirurgická komora “zistila, že MacLean prekročil hranice profesijnej etiky svojím ľahostajným prístupom k ukončeniu Dillonovho života, a konštatovala, že miesto konania posúdenia spôsobilosti bolo nevhodné.” V dôsledku toho “tkomora udelila MacLeanovi napomenutie a súhlasila s viacerými podmienkami týkajúcimi sa jeho praxe, vrátane minimálne šesťmesačného klinického dohľadu a neohlásených kontrol v miestach jeho praxe a v záznamoch o pacientoch.”

Tento veľmi mierny trest, ktorý MacLeanovi umožňuje pokračovať v lekárskej praxi,ilustruje skutočnosť, že Kanada sa veľmi málo stará o životy svojich občanov. V skutočnosti, takmer 18 000 Kanaďanov zomrelo v roku 2025 v dôsledku eutanázie a dnes Lekárska pomoc pri umieraní je „piatou najčastejšou príčinou úmrtia v Kanade.“

Jejasné, že keď ľuďom neustále vtĺkate do hlavy, že ich životy nemajú zmysel, mnohí tomu začnú veriť.

After hpočúvania príbehov ako Dillon’s, môžem sa len modliť za oboch mužov a varovať ostatných pred tragédiou, ktorá sa odohráva, keďže’s získava na sile v USA rovnako. Je zrejmé, že Thomas Dillon bol v depresii a pravdepodobne sa cítil beznádejne ohľadom svojej zdravotný stav, ale je tiež zrejmé, že Dr. MacLean túto beznádej, čo viedlo Dillona k presvedčeniu, že jeho život nemá žiadnu hodnotu.

Keď premýšľam nad týmto tragickým príbehom, nemôžem sa ubrániť úvahám iný príbeh muža, ktorý čelí fyzickým výzvam. V príbehu príbehu o ochrnutom z 5. kapitoly Lukášovho evanjelia, Ježiš káže davom v Kafarnaume keď štyria muži ktorí verne niesli ochrnutého neznámu vzdialenosť na rohoži, aby sa stretli s Ježišom, zistili, žesa k Nemunemôžu priblížiť. To muži urobili to, čo robia dobrí priatelia: improvizovali. Vyliezli na strechu obydlia a spustili svojho priateľa cez strechu, aby sa ocitol priamo pred Ježišom.

A čo urobil Ježiš? Najprv odpustil hriechy toho muža, čím ukázal, že naše duše sú dôležitejšie než naše pozemské telá, ale potom ho uzdravil, ktorý “zdvihol to, na čom ležal, a odišiel domov, oslavujúc Boha.”

Priatelia ochrnutého venovali svoj čas a úsilie, aby slúžili svojmu priateľovi. Je toje to krásny príbeh o tom, aké by malo byť priateľstvo a ako sme všetci povolaní obetovať sami seba pre druhých. To je stelesnenie priateľstva. Pochopiť toznamená, ako kedysi povedal sv. Tomáš Akvinský napísal, že „tna tomto svete nie je nič cennejšie ako pravé priateľstvo,” vysvetľujúc, že “priateľstvo je zdrojom najväčších radostí a bez priateľov sa aj tie najpríjemnejšie činnosti stanú nudnými.” 

Život je skutočne krajší, keď máme priateľov, s ktorými ho môžeme zdieľať, keď máme ľudí, ktorí sa o nás starajú, a keď sa’necítime sa tak osamelí, najmä keď čelíme zdravotným alebo psychickým problémom. Hoci toho muža ani jeho situáciu nepoznám, je jasné, že Thomas Dillon cítil, že nemá inú možnosť, ako si vziať život ako si vziať život. Možno nemal žiadnych priateľov ani rodinu, na ktorých by sa chcel spoľahnúť. Podstatné je, že trpel skôr duševnou chorobou ako fyzickou, a Dr. MacLean túto zraniteľnosť využil.

Porovnajte s dysfunkčným vzťahom so vzťahom, ktorý mal ochrnutý s tými štyrmi mužmi, ktorým na ňom toľko záležalo , že ho niesli, zdvihli a postarali sa o to, aby sa stretol s Kristom. Tým, že tak konali, sa k nemu správali s úctou a ponúkli mu nádej v nášho Pána. Zjavne mali veľkú vieru. A dokonca keď videli davy ľudí okolo Ježiša, nenechali sa odradiť. Nevzdali sa svojho priateľa len preto, že narazili na prekážku. Neodišli domov ani neupadli do zúfalstva, ani mu nepovedali, že za to nestojí. Oni vytrvali vo viereh z lásky.

PREČÍTAJTE SI: ‘Milujem eutanáziu’: Pronatalisti dokazujú, že sú všetko, len nie zástancami života

I isi predstavte že toto pravdepodobne spôsobilo, že paralytikacítil milovaný, rešpektovaný a cenený. Aj keby on by v ten deň nedostal uzdravenie, po ktorom túžil, aj tak by sa pravdepodobne naďalej tešil z lásky svojich priateľov a oni by pravdepodobne sa o neho naďalej starali.

Musíme si z týchto štyroch mužov vziať ponaučenie o starostlivosti o druhých, lebo vieme, že, v našom nedokonalom svete ľudia vykorisťujú zraniteľných a zameriavajú sa na slabých. Skutočnosťou je, že existuje mnoho ľudí, ktorí nemajú nikoho alebo majú pocit, že nemajú nikoho, ktorí sú chorí alebo pripútaní na lôžko, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, ktorí trpia s chronickými ochoreniami, alebo ktorí sa jednoducho cítia nesmierne osamelí. Našou úlohou je slúžiť im tak, ako priatelia slúžili ochrnutému, robiť to, čo v knihe Žalmy nám hovorí: „Zachráň pokorných a chudobných; osloboď ich z ruky bezbožných.“

Bezbožní považujú ľudí za bremeno, ako niečo, bez čoho sa dá zaobísť, alebo ako ľudí, ktorých možno odvrhnúť, keď už neslúžia nejakému ‚účelu.“x201D; Naša viera a láska k blížnym nás však učia, že každý človek – bez ohľadu na vek, schopnosti či postavenie v živote – má svoju hodnotu.

Preto keď uvažujeme nad týmito dvoma príbehmi, rozhodnime sa, žestať sa podobnými ochrnutému’ho priateľov a slúžiť tým, ktorí potrebujú podporu a súcit. Zistite, kto vo vašom živote je osamelý, chorý alebo smutný, a spriateľte sa s ním. Venujte im svoj čas, svoju prítomnosť a svoju lásku. Ponúknite im nádej, ktorú mu dali priatelia toho ochrnutého, aby ste spoločne mohli žiť v nádeji v Krista a oceniť skutočnú skutočnú krásu priateľstva, čím zabezpečíte, aby sa nikdy necítili osamelí alebo bezcenné dosť na to, aby podľahliey zlu tých, ktorí sa snažia ukončiť ich životy.

Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a od roku 2003 pracuje ako spisovateľka a redaktorka; z toho viac ako 17 rokov pôsobila v pro-life sektore. V súčasnosti je redaktorkou časopisu American Life League časopisu Celebrate Life—najvýznamnejší katolícky časopis na ochranu života v krajine. Je tiež riaditeľkou a šéfredaktorkou ALL’Program štúdia kultúry života—katolícka pro-life vzdelávacia organizácia pre deti od predškolského veku až po 12. ročník.