- Katolícka cirkev má božsky ustanovenú monarchickú štruktúru, ktorá je nevyhnutná.
- Účasť žien v cirkevnom vedení je obmedzená, ale nie je potrebná reforma.
- Frustrácia žien v Cirkvi je dôsledkom ich nedostatočného pochopenia božskej autority.
- Decentralizácia vedenia by mohla narušiť jednotu a autoritu Cirkvi.
Bývalý predstavený nemeckých jezuitov vyhlásil, že katolícka cirkev je príliš „monarchická“ a že ženy nie sú dostatočne zapájané do vedúcich pozícií.
Páter Stefan Kiechle pôsobil v rokoch 2010 až 2017 ako provinciál nemeckej provincie Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Od roku 2018 je šéfredaktorom kultúrneho časopisu Stimmen der Zeit a delegátom pre ignaciánsku spiritualitu nemeckých jezuitov.
V najnovšom čísle časopisu Stimmen der Zeit Kiechle vyjadril poľutovanie nad tým, že vedenie v katolíckej cirkvi je „monarchické“.
„„Farár má vo farnosti posledné slovo,“ povedal. „Biskup rozhoduje, či vo svojej diecéze zavedie to, čo sa rozhodne na biskupskej alebo orgánom, ktorý môže byť organizovaný na synodálnom základe.“
Kritizoval tiež myšlienku, že pápež prijíma rozhodnutia za celosvetovú Cirkev: „Menuje rozhodovateľov; prijíma zákony, rozhoduje spory a uplatňuje právo podľa vlastného uváženia – v súlade s klasickou doktrínou o deľbe moci sú zákonodarná, súdna a výkonná moc zjednotené v jednej osobe.“ V politickej teórii sa takáto ústava definuje ako absolútna monarchia – „Svätá stolica je poslednou svojho druhu v Európe,“ tvrdí jezuita.
ČÍTAJTE: Nemeckí biskupi hlasovali za „svätenie žien“ a žiadajú pápeža, „aby rozhodol, ako ďalej postupovať“
Kiechle tiež vyzval na väčšiu účasť žien v cirkevnom vedení. „Ženy tvoria (väčšiu) polovicu členov Cirkvi, napriek tomu je ich zapojenie do vedenia – nielen v administratíve, ale aj pri formovaní podstaty cirkevného života – veľmi obmedzené,“ uviedol.
„Skutočnosť, že ženám sú v jednotlivých prípadoch v diecézach a vo Vatikáne zverované vedúce pozície na strednej úrovni, problém nerieši, pretože nad nimi naďalej vykonávajú autoritu duchovní vyšších hodností,“ dodal jezuita. Mnohé ženy, „najmä tie vzdelané“, sú frustrované a uzatvárajú sa do svojich vlastných kruhov alebo z cirkvi úplne odchádzajú, tvrdil.
„Je súčasná ústava [Cirkvi] skutočne daná Bohom?“ spýtal sa Kiechle.
„To, čo sa nedá – alebo sa už nedá – komunikovať širokým vrstvám cirkvi, pravdepodobne nie je dielom Ducha Svätého a nemalo by sa to robiť,“ tvrdil.
Podľa jezuitu sú dvoma najnaliehavejšími otázkami pre „súčasné vedenie“ cirkvi účasť laikov a postavenie žien. „Ako je možné prelomiť monarchický princíp, aby sa na vedení mohlo podieľať viac ľudí?“ spýtal sa Kiechle.
Bývalý predstavený nemeckej jezuitskej provincie uviedol, že na zavedenie zmien nie je potrebné globálne rozhodnutie. „Nie, mohli by sme postupovať decentralizovane tak, že by ‘Rím“ udelil biskupským konferenciám – alebo ešte lepšie miestnym synodálnym orgánom – slobodu urobiť prvé kroky vpred,“ navrhol.
Pre rehoľné rády už platí nasledovné: „Ženské rehole vedú ženy – dúfajme, že bez zasahovania mužských predstavených – a mužské rehole vedú muži.“ „Frustrácia“, ktorú ženy doteraz zažívali, sa preto podľa Kiechleho „viac prejavuje v diecéznej a celosvetovej Cirkvi“.
Monarchická ústava je podstatným rysom katolíckej cirkvi a bola božsky ustanovená samotným Ježišom Kristom, keď odovzdal „kľúče od kráľovstva“ apoštolovi Petrovi, ktorého nástupcami sú pápeži. Preto ju nie je možné „reformovať“, ako naznačil otec Kiechle.
Pastor Aeternus, dogmatická konštitúcia Prvého vatikánskeho koncilu, potvrdzuje toto večne platné učenie:
A tak, opierajúc sa o jasné svedectvo Svätého Písma a dodržiavajúc zrejmé a výslovné dekréty našich predchodcov, rímskych pápežov, ako aj všeobecných koncilov, opätovne vyhlasujeme definíciu ekumenického koncilu vo Florencii, ktorú musia veriť všetci verní kresťania, a to, že svätá apoštolská stolica a rímsky pápež majú celosvetové prvenstvo a že rímsky pápež je nástupcom blahoslaveného Petra, kniežaťa apoštolov, pravého zástupcu Krista, hlavy celej Cirkvi a otca a učiteľa všetkých kresťanov. Jemu, v blahoslavenom Petrovi, bol náš Pán Ježiš Kristus udelený plný moc, aby sa staral o všeobecnú Cirkev, riadil ju a spravoval. Všetko toto možno nájsť v záznamoch ekumenických koncilov a v posvätných kánonoch.