- Biskup Strickland varuje pred nebezpečenstvom modernizmu pre katolícku vieru.
- Druhý vatikánsky koncil nezadefinoval nové dogmy, čo oslabuje tradičnú náuku.
- Modernizmus môže preniknúť do Cirkvi, ak sa nebudeme mať na pozore.
- Kritici koncilu poukazujú na oslabenie katechézy a ochladenie viery v Cirkvi.
Biskup Joseph Strickland sa v nedávnom videopríhovore zamyslel nad tým, či Druhý vatikánsky koncil ušiel z princípov vo vzťahu k modernému svetu.
Strickland poukázal na nebezpečenstvá modernizmu, ako aj na varovania pápeža sv. Pia X. pred touto „syntézou všetkých heréz“. Biskup poukázal na to, že v roku 1910 tento svätý pápež vyžadoval od kňazov, biskupov a ďalších osôb, „ktorým bolo zverené vyučovanie katolíckej viery“, aby zložili Prísahu proti modernizmu, v ktorej prisahali, že „odmietajú zásady modernizmu a verne zachovajú náuku odovzdanú od apoštolov“.
Strickland poukázal na to, že táto prísaha „odzrkadľovala presvedčenie, že modernizmus predstavuje trvalé nebezpečenstvo pre život Cirkvi“, a že všetci kňazi vysvätení v rokoch 1910 až 1967 boli povinní zložiť túto prísahu. To zahŕňalo takmer všetkých, ktorí sa podieľali na Druhom vatikánskom koncile, s „veľmi málo výnimkami“.
„Ako mali títo biskupi chápať prísahu, ktorú zložili, keď sa zúčastňovali na koncile, ktorý hľadal nový vzťah medzi Cirkvou a moderným svetom? „Ako mali zosúladiť nekompromisné varovania svätého Pia X. pred modernizmom s túžbou koncilu po väčšom zapojení do súčasnej spoločnosti?“ spýtal sa Strickland.
„Toto nie sú otázky, ktoré možno jednoducho odmietnuť. Zaslúžia si starostlivé, úprimné a modlitbové zváženie,“ dodal.
„„Existuje obrovský rozdiel medzi hlásaním evanjelia svetu a tým, že dovolíme, aby sa svet stal meradlom, podľa ktorého sa evanjelium interpretuje.“
„„Toto rozlíšenie, verím, leží v srdci krízy, ktorej sme dnes svedkami,“ pokračoval Strickland.
Prelát ďalej priamo oslovil Druhý vatikánsky koncil, ktorý si podľa neho zaslúži úprimné zamyslenie. Poukázal na to, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich ekumenických koncilov Druhý vatikánsky koncil „nedefinoval nové dogmy ani nevydal nové anatemá proti heréze.“ Bol skôr označený za „pastoračný“ koncil, a to ako pápežom Jánom XXIII., ktorý ho otvoril, tak aj pápežom Pavlom VI., ktorý ho uzavrel. Sám pápež Pavol VI. počas všeobecnej audiencie 12. januára 1966 povedal, že vzhľadom na tento pastoračný charakter Druhého vatikánskeho koncilu sa koncil vyhol neomylným dogmatickým definíciám.
Strickland poznamenal, že deklarovaným cieľom Druhého vatikánskeho koncilu bolo „predstaviť večné pravdy katolíckej viery spôsobom, ktorý je prístupnejší modernému svetu.“
„„Môže Cirkev nadviazať dialóg s moderným svetom bez toho, aby prevzala jeho predpoklady? Táto otázka je dnes naliehavejšia ako kedykoľvek predtým,“ povedal biskup.
Následne sa zameral na jeden z hlavných dokumentov koncilu, Gaudium et Spes, Pastoračnú konštitúciu o Cirkvi v modernom svete, ktorá „predstavila víziu vzťahu medzi cirkvou a súčasnou spoločnosťou, ktorá hlboko ovplyvnila katolícky život počas uplynulých šiestich desaťročí.“
„Mnohí to vnímali ako pozitívny vývoj. Iní však vyjadrili vážne pochybnosti, že niektoré formulácie boli interpretované spôsobom, ktorý presahuje autentické zapojenie a smeruje k prispôsobeniu sa duchu doby,“ poznamenal Strickland.
Takéto obavy „si zaslúžia dôkladné zváženie,“ povedal, „práve preto, že svätý Pius X. nás varoval, že modernizmus často vstupuje do Cirkvi postupne, zahalený do jazyka, ktorý sa javí ako úplne rozumný.“
Poukázal na to, že kardinál Joseph Ratzinger, budúci pápež Benedikt XVI., kedysi povedal, že Gaudium et Spes fungovala ako akýsi „protisylabus“ v protiklade k Syllabus erorum, ktorý vydal pápež Pius IX. ako doplnok k svojej encyklike Quanta Cura.
Ratzinger vnímal Gaudium et Spes ako „pokus o zmierenie medzi Cirkvou a modernou dobou“, povedal Strickland. To vyvoláva otázku: „Ak Cirkev predtým tak dôrazne varovala pred nebezpečenstvami, ktoré predstavujú liberalizmus, racionalizmus a duch doby – varovania, ktoré sa nachádzajú najmä v učení blahoslaveného Pia IX. a sv. Pia X. – čo presne sa vlastne zmierovalo?“
„Boli obavy, ktoré viedli k týmto slávnostným varovaniam, už neplatné? Zmizlo nebezpečenstvo nejakým spôsobom? Alebo Cirkev jednoducho prijala iný pastoračný prístup, pričom tie skoršie varovania ponechala úplne nedotknuté?“
„Toto sú otázky, ktoré si zaslúžia premyslené odpovede,“ povedal Strickland.
Kritici Druhého vatikánskeho koncilu poukazujú na to, že okrem toho, že Druhý vatikánsky koncil obsahoval chyby, viedol aj k oslabeniu a ochladnutiu katechézy z kazateľnice, ako aj v katolíckych farnostiach a školách. Toto sa čiastočne pripisuje tomu, že koncil podporoval väčšie zapájanie sa do súčasnej spoločnosti v zmysle „naslúchania“ modernému svetu.