Jana Tutková - Škola, a nie Cirkev, je nebezpečným miestom pre deti

„Ak poviete dosť veľké klamstvo a neustále ho opakujete, ľudia mu začnú veriť. Klamstvo môže byť zachované, len kým štát chráni ľudí od politických, ekonomických a-alebo vojenských dôsledkov klamstva. Je preto životne dôležité pre Štát používať všetku moc na potlačenie disentu, pretože pravda je smrteľným nepriateľom klamstva a preto ak to rozšírime, pravda je najväčším nepriateľom Štátu.“Joseph Goebbels

Goebbelsové lži
V roku 1937 zorganizoval minister propagandy Joseph Goebbels kampaň na diskreditáciu Katolíckej cirkvi po tom, čo pápež Pius XI. v encyklike „S horlivou obavou“ kritizoval nacistický režim. „Existujú prípady sexuálnych zneužívaní, ktoré vychádzajú na svetlo každý deň proti veľkému množstvu členov katolíckeho kléru. Nanešťastie to nie je záležitosť individuálnych prípadov, ale kolektívnej morálnej krízy, ktorú snáď kultúrne dejiny ľudstva doteraz nepoznali v takejto hroznej dimenzii. Početní kňazi a rehoľníci sa priznali. Niet pochýb, že tisícky prípadov, na ktoré sa obrátila pozornosť systému spravodlivosti predstavujú len malý zlomok celkovej pravdy, berúc do úvahy, že veľa zneužívateľov bolo krytých hierarchiou.“ Toto je z prejavu Goebbelsa z 28. mája 1937, po ktorom nasledovali zatknutia dvesto sedemdesiat šesť rehoľníkov a štyridsať deväť diecéznych kňazov naprieč Nemeckom, aby tak živili škandál na titulkoch novín.

Admirál Wilhelm Canaris, šéf protišpionážnej služby nemeckej armády, ktorý viedol pokus o atentát na Hitlera, poslal do Ríma tajné dokumenty odhaľujúce túto propagandu. Hoci sa predtým vyskytli nejaké dohady o pár klerikálnych zneužívaniach v Nemecku, historici pripúšťajú možnosť ich vykonštruovania nacistami. Toto sa však objavilo v čase, keď sa na verejnosť dostali početné odhalenia zneužívania učiteľmi na štátnych školách a v organizácii Hitlerova mládež. Z celkového počtu vyše 300 kňazov, iba 21 bolo obvinených, nepochybne aj falošne. Všetci skončili v koncentračných táboroch.

Nová ideológia obnovuje lži
Podobne boli nafúknuté kauzy v USA s pedofílnymi kňazmi. Z obrovského množstva obvinení, len časť bol dokázaná. V roku 2004 Charol Shakeshaft, prezentoval štúdiu ministerstva školstva v USA, ktorá tvrdila, že „fyzické sexuálne zneužívanie študentov v školách je viac ako 100-násobne vyššie ako zneužívanie kňazmi.“ Podľa najpresnejších údajov štúdia uvádzala, že 9,6 percenta študentov je terčami sexuálneho zneužívania vychovávateľmi počas štúdia.“ „Táto oblasť je navyše málo preskúmaná, máme málo dát a ešte menej popisov predátorov a ich obetí.“ Fenomén zneužívania sa objavil aj v Cirkvi počas sexuálnej revolúcie, ktorá útočila na posvätnosť manželstva ako i kňazstva. George Weigel, prominentný katolícky autor, tvrdí, že od konca osemdesiatych rokov Cirkev riadne trestala a odstraňovala predátorských kňazov, čím problém viac menej vykorenila, príkladom čoho je, že napr. v roku 2009 americkí biskupi zaznamenali len 6 prípadov zneužívania v Cirkvi, ktorá má v USA 65 miliónov členov.

Načasovanie škandálov
Niekedy mám pocit, že mediálne masáže, plné nenávisti voči Cirkvi, sa objavujú nie náhodou. Františkáni v Bratislave boli prepadnutí políciou pre údajne zneužívanie, o ktorom sa už dlhšie vedelo, práve v čase, keď sa Spoločnosť pre plánované rodičovstvo druhýkrát pokúsila presadiť sexuálnu výchovu a potratovú tabletku u bývalého ministra zdravotníctva. V Írsku prepukol škandál s fyzickým zneužívaním detí v minulom roku (po 9 rokoch vyšetrovania len katolíckych inštitúcií komisiou) a následne bol tento rok potichúčky schválený zákon o homosexuálnych manželstvách, ktorý dokonca trestá väzením odmietnutie zosobášiť pár praktizujúci homosexuálne správanie (v Británii „len“ pokutou a stratou zamestnania). Alebo žeby liberálne kruhy vedeli len dobre využiť príležitosť na presadenie svojej agendy?

K írskym škandálom treba poznamenať, že išlo o zneužívania od 20-tych do 80-tych rokov. 82% z nich sa objavilo pred rokom 1970. Fyzické zneužívanie predstavovalo „kopanie“, „bitie“ a zanedbanie, ako „neadekvátne kúrenie“, emocionálne týranie vrátane „nedostatku pozornosti a citovosti“ – jednoducho bežné výchovné praktiky k disciplinovanosti, ktoré boli rozšírené v tom čase v spoločnosti a na všetkých inštitúciach, dvakrát tak vo výchovnonápravných ústavoch. Čo sa týka sexuálneho týrania išlo o „bozkávanie“ a „nekontakt vrátane voyerizmu a nevhodného sexuálneho vyjadrovania“. Jedna tretina predstavovala "nevhodné maznanie a dotyky“. Znásilnenie predstavovalo 12% a ťažko aby 12% kňazov, ktorí participovali v týchto fyzických zneužívaniach, boli všetci znásilňovačmi, keďže medzi tými figurovali najmä laici.

Spochybnenie morálnej autority Cirkvi
Problém sexuálneho zneužívania je v médiach živený ako výhradne katolícky problém, resp. ako zlyhanie inštitútu celibátu kňazov ako nerealistického konceptu. A to napriek tomu, že zneužívania sa dejú rovnako v protestantských cirkvách v USA. Katolícka Cirkev je však podľa médií epicentrom zneužívania detí. Pritom zneužívatelia predstavujú menej ako pol percenta (hoci niektoré odhady v médiach uvádzajú 2-6%) celkového kléru – 40 000 v USA, 400 000 vo svete . Z toho v 90% prípadoch išlo o zneužívanie vekovej skupiny 13-17 ročných tínejdžerov. Falošné obvinenie kňazov zo zneužívania sa objavili aj desiatky rokov po ich smrti. Falošné obvinenia ostávajú však médiami ignorované fakty. Najlepším príkladom je azda arcibiskup austrálskeho Sydney George Pell, ktorý bol obviňovaný z pedofílie, no pod ťarchou dôkazov sa jeho žalobca priznal k tomu, že si všetko vymyslel v snahe získať odškodné. Podobné prípady sa stali kalifornskému arcibiskupovi Mahonymu, či iným amerických biskupom, keď vyhliadky na zisk z odškodného podnietili šarlatánov škodiť Cirkvi. Skutočné škandály sa pritom udiali v najliberálnejších diecézach ako je tá bostonská, či sanfranciská, ktoré boli vyplácaním odškodného takmer finančné zruinované.

Presexualizovaná spoločnosť a školy
Štatistiky ďalej poukazujú na fakt, že najväčšia miera zneužívaní detí v Rakúsku, či Nemecku je práve v rodinách, kde otca nahrádza otčim alebo matkin priateľ. Ďalej sa zneužívania šíria hlavne na štátnych školách. Denník Frankfurter Rundschau priniesol správy o zneužívaní v najprestížnejšom nemeckom gymnáziu v Odenwalde, kde učitelia, väčšina z nich práve ateisti, zneužívali svojich študentov celé roky. Celkovo tam bolo viac zneužití ako v Katolíckej cirkvi v Nemecku za celých 100 rokov! Takýchto škôl je podľa denníka stovky.

Školy sú nielen nebezpečenstvom zneužívania detí, ale aj hrozbou indoktrinácie homo-, či pro-choice ideológie. Výsledkom tzv. oslobodenia ženy je to, že skrz kariéru sa stane daňovo kontrolovateľnou a následne jej deti môže indoktrinovať štát v duchu nového myslenia.

Domáca škola ako „obávaná“ alternatíva pre liberálov
Osobne som za domácu škola, ktorá je dnes neprekvapivo pod paľbou liberálov v Nemecku, či Švédsku. Nemecká rodina, ktorá odmietla posielať dieťa do školy kvôli perverznej sexuálnej výchove, bola odsúdená na väzenie a napokon jej udelili politické azylum v USA. Koncom minulého roka 8 otcov bola uväznených v Nemecku, lebo odmietli poslať svoje deti na povinnú sexuálnu výchovu a nácvik divadelnej hry „Moje telo patrí mne“, ktorá "učí" mladých o tom, ako mať pohlavný styk. Vo Švédsku štát odobral 7-ročného chlapca rodičom, pretože ho vzdelávali doma, a to bez zatykača, či obvinenia rodičov. Štúdie z USA pritom dokazujú, že deti vzdelávané doma majú lepšie akademické výsledky. Dokonca súd v Botswane tento mesiac rozhodol o 4 rodinách, ktoré svoje deti vzdelávali doma a dobre sa o nich starali, že ich musia poslať do štátnej školy. Odvolal sa pritom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý interpretuje tak, že v najlepšom záujme dieťaťa je navštevovať štátnu školu, pričom trvá na tom, že štát a nie rodič má právo rozhodnúť o tom, ako majú byť deti vychovávané a vzdelávané. Vplyv liberálnej ideológie silnie aj v Afrike a neujde jej nič tradičné, čo by neprevalcovala, ak jej stojí v ceste.

Ignorované sexuálne zneužívania
V médiami presexualizovanej spoločnosti preto neprekvapuje, že sexuálny turizmus do ázijských štátov za detskou prostitúciou je mediálne ignorovaný, hoci je odhadovaný na 3 milióny turistov ročne... Obchodovanie s neplnoletým „bielym mäsom“ do Západnej Európy je podobne tolerované. Násilie potratu propagované tínejdžerom je sexuálnym násilím, ktoré sa maskuje pod rúškom „ľudského práva“. V Európe a Amerike je práve táto veková kategória najrýchlejšie rastúcou skupinou podstupujúcou umelý potrat. Najbohatšia mimovládna organizácia Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo, ktorá v USA prevádzkuje najväčšiu sieť potratových kliník, zatlkáva znásilnenia svojich neplnoletých „pacientiek“ dospelými mužmi, ktorým sa v prípade kňazov hovorí pedofília. Tento inštitucionálny zločin proti ľudskosti obhalila vo veľkom množstve kliník v USA značne medializovaná mladá prolife žurnalistka Lila Rosa. Jej agent-provokatérska kampaň zredukovala vládne dotácie tejto „charitatívnej“ organizácii, napriek tomu násilie potratu zostáva pre média „charitou“. Tento katolícky pohľad však média ignorujú a práve preto budú radšej kopať do Cirkvi, aby ju z verejného života spacifikovali.