Čo robí človeka šťastným? Kvôli čomu stojí za to žiť?
Pre peniaze? Slávu? Popularitu? Úspešnú kariéru?
Odpoveď síce poznáme všetci, no nie vždy podľa nej žijeme. Ani jedna z týchto vecí nám nepostačí a neuspokojí nás. Existuje iba jedna vec – osoba, aby som bol presnejší – ktorá nás dokáže urobiť šťastnými, a to náš Pán Ježiš Kristus.
Iba tak sa totiž dá vysvetliť to, pre čo sa rozhodli tri ženy, o ktorých chcem písať. Na výslní svetového úspechu sa všetkého vzdali, aby nasledovali Krista v rehoľnom živote.
Človek môže, samozrejme, nasledovať Ježiša aj bez toho, aby sa stal rehoľníkom. Niektorí z nás sú povolaní podnikať, pracovať v zábavnom priemysle, mať rodinu atď. Niektorí sú však povolaní k radikálnemu životu v rehoľnom ráde, čím nám pripomínajú, čo je v živote skutočne najdôležitejšie.
1) Dolores Hart – „Keby ste počuli, čo som počula ja ...“
Narodila sa ako Dolores Hicksová v roku 1938. Umelecké meno Hartová prijala Dolores ako mladá žena na začiatku svojej hereckej kariéry. A tá odštartovala veru poriadne rýchlo! Ako osemnásťročná už hrala po boku Elvisa Presleyho ako jeho láska vo filme Loving you z roku 1957. Je známa tým, že v tejto úlohe dala Elvisovi jeho prvý bozk na filmovom plátne. V priebehu ďalších piatich rokov hrala ešte v deviatich filmoch, po boku takých hercov, ako boli Stephen Boyd, Montgomery Clift, George Hamilton a Robert Wagner. Bola veľmi populárna, zasnúbila sa a chcela sa vydať.
Potom odrazu táto zasnúbená dvadsaťštyriročná vychádzajúca hollywoodska hviezda oznámila, že všetko opúšťa, aby sa mohla stať mníškou. Neskôr vysvetlila, že k obratu u nej došlo v priebehu nakrúcania filmu František z Assisi, v ktorom hrala sv. Kláru z Assisi. Počas filmovania sa v Taliansku stretla s pápežom sv. Jánom XXIII, a keď sa mu predstavila „Som Dolores Hartová a hrám Kláru“, pápež jej povedal „Nie, ty si svätá Klára z Assisi!“
Jej fanúšikovia a priatelia boli šokovaní a hnevali sa, keď sa túto správu dopočuli. Hartová po rokoch spomína: „Ešte aj môj najlepší priateľ, kňaz, páter Doody, mi povedal ´Ty si sa zbláznila. To je absolútne šialené.´“ Jeden priateľ jej ešte celé roky po vstupe do kláštora písal nahnevané listy, v ktorých sa ju usiloval odhovoriť, aby „takto nezahadzovala svoj život“.
A odpoveď Hartovej?
„Keby ste počuli, čo som počula ja, aj vy by ste išli.“
2) Olalla Oliveros – „Pán sa nikdy nemýli ...“
Olalla Oliveros bola úspešnou španielskou modelkou, ktorá účinkovala vo filmoch a reklamách v celej krajine a na celom svete.
Potom navštívila Fatimu v Portugalsku, miesto známeho zjavenia Panny Márie trom deťom v roku 1917, kde sa, ako sama neskôr opisuje, „pod ňou zatriasla zem“. V mysli ju zasiahol obraz samej seba, oblečenej do mníšskeho habitu, čo, ako sama podotkla, spočiatku považovala za absurdné.
Toho čo videla, sa však nedokázala striasť. Napokon usúdila, že Ježiš ju vyzýva, aby sa vzdala svojho atraktívneho života a stala sa mníškou.
„Pán sa nikdy nemýli“, povedala. „Vyzval ma, aby som ho nasledovala, a ja som nedokázala odmietnuť.“
Olalla je teraz mníškou v kláštore Rádu svätého Michala.
3) Amada Rosa Pérez – „Teraz prežívam pokoj ...“
Predtým, ako pred desiatimi rokmi zmizla verejnosti z očí, bola Amada Rosa Pérez jednou z najúspešnejších kolumbijských modeliek. Pred piatimi rokmi sa odrazu objavila a vysvetlila príčinu svojej absencie – prežila náboženské obrátenie a spolupracovala s Mariánskou rehoľnou komunitou (hoci sa nestala mníškou).
Na vrchole kariéry jej diagnostikovali chorobu, následkom ktorej čiastočne stratila sluch. Začala sa zamýšľať nad svojím životom a povedala si „Cítim sa sklamaná, som nespokojná, dezorientovaná, ponorená v pominuteľných radovánkach ... Vždy som hľadala odpovede a svet mi ich stále nedával.“
Teraz chodí pravideľne na svätú omšu, na spoveď, modlí sa ruženec a Korunku k Božiemu milosrdenstvu. „Predtým som sa v jednom kuse niekam ponáhľala, bola som vystresovaná a ľahko som sa rozčúlila“, vysvetľuje. „Teraz prežívam pokoj, svet ma už ničím nepriťahuje a radujem sa z každej chvíľky, ktorú mi dáva Pán.“
Amada prehodnocuje, čo v skutočnosti znamená byť pre niekoho „vzorom“: „Znamená to byť meradlom, kritériom; niekým, koho názory a presvedčenie stojí za to napodobňovať. A mňa už unavovalo slúžiť ako prototyp povrchnosti. Unavoval ma svet lží, vonkajšieho pozlátka, falošnosti, pokrytectva a podvodu; unavovala ma spoločnosť, uznávajúca antihodnoty, stavajúca na obdiv násilie, cudzoložstvo, drogy, alkohol, neustály boj o niečo; spoločnosť velebiaca bohatstvo, povrchnú rozkoš, sexuálnu zvrátenosť a neveru.
Túžim byť vzorom, ktorý propaguje pravú dôstojnosť ženy a nie jej zneužívanie na komerčné účely.“