EDINBURGH, VEĽKÁ BRITÁNIA, 29. február 2012 (LifeSiteNews.com) - V prípade dvoch pôrodných asistentiek z Glasgowa, ktoré si uplatňovali výhradu vo svedomí voči potratom, bol vydaný rozsudok. Ním bolo pôrodným asistentkám nariadené, že musia akceptovať rozhodnutie vedenia nemocnice, podľa ktorého musia dohliadať na iné pôrodné asistentky, ktoré vykonávajú potraty na pôrodnej sále.
Sudkyňa Smithová z Najvyššieho civilného súdu v Edingurghu vydala nariadenie, že úloha týchto vedúcich pôrodných asistentiek nespadá pod odstavec o výhrade vo svedomí v zákone o potratoch.
Obe pôrodné asistentky slúžia viac ako 20 rokov v Southern General Hospital, kde sa starajú o tisíce matiek a bábätiek. Prípad vznikol po tom, ako nemocnica požadovala, aby všetky vedúce pôrodné asistentky prevzali zodpovednosť za dohlad nad potratmi v strednom a neskorom štádiu tehotenstva. Od roku 2008 nemocnica nalieha, aby boli tieto potraty, vykonávané hlavne kvôli podozreniu poškodenia plodu, vykonávané na pôrodnej a nie na gynekologickej sále, kde sa vykonáva väčšina potratov v ranom štádiu tehotenstva.
Pôrodné asistentky v tomto prípade, menovite Mary Dooganová a Connie Woodová, argumentovali tým, že v minulosti od nich nikdy nepožadovali, aby dohliadali na potraty. Teraz od nich nemocnica žiada, aby boli morálne, lekársky a právne zodpovedné za potraty. Tvrdili, že je to v konflikte s ich hlbokým nesúhlasom s potratmi a ich právom na odmietnutie ich vykonávania, ktoré je chránené v zákone o potratoch z roku 1967.
Vo vyjadrení k rozsudku Paul Tully, generálny tajomník Spoločnosti na ochranu nenarodených detí (SPUC) povedal: „Rozsudkom sme veľmi sklamaní. SPUC podporila pôrodné asistentky v tom, aby podali žalobu a budeme spolu s nimi uvažovať o ďalších právnych možnostiach.“
Neil Addison, riaditeľ Centra právnických štúdií Thomasa Mora (Thomas More Legal Centre), poznamenal, že „tento prípad je len ďalším príkladom toho, ako britské súdy interpretujú článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach (sloboda náboženstva) v takom ohraničenom a obmedzenom spôsobe, ako sa len dá.“ Addison pokračoval: „Súdy neváhali použiť dohovor na ochranu vraždiacich teroristov, ale odmietli ho použiť, aby ochránili dve pôrodné asistentky, ktoré nechcú zabíjať nenarodené deti.“
V svojom mene i v mene druhej pôrodnej asistentky v tomto prípade sa Dooganová vyjadrila: „Connie a ja sme obe veľmi sklamané a veľmi smutné z dnešného verdiktu. Počas našej vyše 20-ročnej kariéry pôrodných asistentiek v Southern General Hospital sme boli hrdé, že pracujeme na pôrodníckom oddelení, kde je právo slobody svedomia chránené, dodržiavané a priznané celému personálu, a to bez akejkoľvek ujmy rodičiek.“
Sudkyňa Smithová vydala nariadenie, že zákon o potratoch z roku 1967 len zaručuje ochranu svedomia v súvislosti s potratom. „Povaha ich povinností v skutočnosti nevyžaduje, aby priamo vykonávali zákrok na ukončenie tehotenstva,“ povedala. „Sú dostatočne mimo priamej účasti, čo podľa mňa primeraným spôsobom rešpektuje ich vieru a je v súlade s ich presvedčením.“
Addison tiež kritizoval „nesmierne reštriktívnu interpretáciu sudkyne ohľadom odstavca o výhrade vo svedomí 4. článku zákona o potratoch.“ Ako povedal, táto interpretácia by spôsobila, že „veriaci katolíci, moslimovia a iní nikdy nebudú môcť zastávať úlohu vedúcich alebo dohliadajúch pôrodných asistentiek alebo zdravotníckeho personálu, ak by neboli pripravení byť spoluúčastní na vykonávaní potratov.“