25.máj 2012 (C-FAM) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) práve vydala dôležitú štúdiu o zvyšujúcom sa a škodlivom lekárskom fenoméne „predčasného pôrodu”.
Štúdia s názvom „WHO Global Action Report on Preterm Birth” (Správa o predčasnom pôrode Globálnej akcie Svetovej zdravotníckej organizácie) odhaduje, že viac ako 1 z 10 detí narodených v roku 2010 sa narodí predčasne, tj. „pred dovŕšením 37. týždňa tehotenstva“. Toto reprezentuje odhadovaných 15 miliónov predčasných pôrodov s 1 miliónom úmrtí bábätiek následkom predčasného pôrodu.
Predčasný pôrod je identifikovaný ako „jedna z najväčších príčin smrtí novorodencov a druhá hlavná príčina smrtí všetkých detí.” Predčasné pôrody predstavujú vysoké riziko pre rodičov, lekárov a spoločnosť všeobecne, pretože deti často čelia vysokému riziku celoživotného postihnutia. Vyžadujú celoživotnú starostlivosť a lekársku podporu. Podľa správy WHO miera predčasných pôrodov vzrástla v skoro všetkých krajinách.
Dôvody pre tento rast nie sú celkom jasné. Definovanie problému prostredníctvom spresneného merania dát zaiste hrá rolu, zvlášť v rozvojových krajinách. Základné príčiny sa však môžu vzťahovať na zvýšené použitie liečby neplodnosti, vyššiu frekvenciu cisárskych rezov, vyššiu mieru cukrovky a vyšší krvný tlak alebo infekcie medzi matkami.
Ale dôležitý faktor, aký je potrat, je v zozname úmyselne zamlčaný. Sekcia referencii správ WHO spomína dve štúdie, ktoré dokazujú zvýšené riziko predčasného pôrodu spojené s potratom. A predsa 126-stranová správa nepíše o potrate ani čiarku.
V pripravovanej správe C-FAM Dr. Byron Calhoun odhalil bežný trend odbornej literatúry o predčasnom pôrode. Spojenie medzi potratom a predčasným pôrodom sa vynecháva zámerne. Viac ako 127 jednotlivých štúdií žien z celého sveta ukázalo, že vyvolaný aj spontánny potrat je spojený so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu. Mnohonásobné potraty môžu zvýšiť riziko predčasného pôrodu o viac ako 200%. A predsa sa žiadna z nich v správe WHO nespomína.
Namiesto nich sa dávajú do pozornosti faktory ako sú odstupy medzi deťmi a tehotenstvá maloletých. Tieto prípady sa však spájajú s oveľa menším rizikom predčasného pôrodu.
Ako odpoveď na tieto problémy správa volá po dôslednejšom plánovaní rodiny a sexuálnej výchovej. Organizácie ako UNFPA a Women Deliver sa už zaviazali zabezpečiť stály prísun antikoncepcie vo vybraných krajinách. Ďalším cieľom je aj umiestnenie plánovania rodiny na prvé miesto medzinárodného programu pre zníženie predčasného pôrodu. Jeden kritik povedal pre C-FAM Friday Fax: „Skôr ako redukovanie počtu potratov sa zdá, že ich stratégia je redukovať počet narodených detí. Menej detí sa rovná menej detí narodených predčasne.”
Takýto prístup síce môže zlepšiť štatistiky, ale faktory, ktoré vysoko korelujú s výskytom predčasného pôrodu, zostanú neupravené. Ignorovanie súvislosti medzi potratom a predčasným pôrodom produkuje nekompletné a možno až ideologické analýzy. Okrem toho sú takéto opatrenia s cieľom znížiť mieru predčasných pôrodov nedostatočné. Poskytovanie presných informácií o spojení medzi potratom a predčasným pôrodom ženám a celému svetu by bol užitočný začiatok.