27. február 2012 (BryanKemper.com) – Nedávno som požiadal môjho priateľa Patricka, aby napísal, prečo zastáva pro-life názor. Patrick je totiž ateista. Myslím si, že niekedy kresťania nechápu, že aj neverieci ľudia môžu byť pro-life a venovať sa tomuto poslaniu tak zanietene. Napadlo mi, že by to bol skvelý spôsob, ako ukázať ľuďom, ktorí zastávajú tieto postoje ako súčasť svojej viery, prečo aj niekto mimo cirkvi bojuje proti potratom.
Patrickove svedectvo:
POČIATOK POROZUMENIA
Bez nejakej diskusie môžeme povedať, že všetci, ktorí sú proti potratom, majú aspoň jednu vec spoločnú. Proces, v ktorom prichádzame k tomuto záveru, je často výsledkom mnohých rozličných faktorov. Preto naše presvedčenie, hoci je v princípe podobné, môže byť teoreticky úplne odlišné.
Desiatky ľudí sa ma pýtalo, prečo som pro-life.
V minulosti sa nezdalo, že by bolo na túto otázku tak ťažké odpovedať. Keď som predsa schopný utvoriťsi názor, potom by určite moja odpoveď na takúto otázku mala prísť bez dlhšieho premýšľania. Avšak nikdy ma žiaden pro-life kresťan nepožiadal, aby som vysvetlil svoj postoj pro-life ateistu. Môj predpoklad bol, že na tom nie je nič zvláštne. No ako som si raz začal formulovať tieto myšlienky, uvedomil som si, z čoho môže nepochopenie vychádzať. Cieľ tohto článku je vyjasniť niektoré mylné predstavy o pro-life neveriacich poskytnutím všeobecného porovnania medzi teizmom a ateizmom vo vzťahu k otázke potratov. Tiež by som rád prispel osobným svedectvom o mojej ceste k pro-life presvedčeniu. Morálne argumenty som sa rozhodol zámerne vynechať.
Aby som zhrnul to, čo je očividné, jediný rozdiel medzi pojmami pro-life ateista a pro-life kresťan je váš názor na existenciu Boha. Podobne rozdiel medzi pro-life židom a pro-life moslimom je opäť zakorenený iba v náboženských rozdieloch. Z toho vyplýva, že pro-life postoj nezávisí od príslušnosti k nejakému konkrétnemu náboženstvu. Našťastie. Napríklad, človek môže patriť ku konkrétnej cirkvi bez toho, aby zaujal postoj k otázke potratov. Podobne, človek môže zastávať pro-life názor aj bez toho, aby bol veriaci. Pretože tieto pojmy sú nezávislé jeden od druhého, nie je ťažké si predstaviť rozmanitosť osobných presvedčení v rámci pro-life komunity. Toto môže byť mätúce pre tých, ktorí zakladajú svoj pro-life postoj na presvedčení, že oni sami nemôžu rozlišovať medzi správnym a nesprávnym bez vedenia ich príslušného božstva. A v tomto bode môže nastať zmätok.
Kresťanské náboženstvo z väčšej časti zaujalo k potratovej otázke jasný postoj. Cirkvi, ktoré sa k tejto problematike vyjadrili, následne vyzvali svojich nasledovníkov, aby urobili to isté. Naopak, ateizmus tvrdí len jednu jedinú vec. Ateizmus nehovorí nič o otázke potratov alebo nejakej inej sociálnej otázke, a preto nevyžaduje, aby ateisti mali vyhradení názor. Postoj ateistu k akejkoľvek téme je jednoducho len jeho osobný názor.
Čo sa mňa týka, moje pro-life presvedčenie vďačí objavom vo vede. Hoci súhlasím so ženskými právami a dokonca by som sa považoval za feministu, ako by si o sebe myslel človek, ktorý verí v rodovú rovnosť, no právo na život prevyšuje naše osobné nepohodlie. Musím však neochotne pripustiť, že keby som sa narodil o 10 rokov skôr, asi by som sa považoval za prívrženca pro-choice, práva voľby, pretože vtedy v pro-life hnutí chýbal vedecký dôkaz. Navyše, ak by veda dokázala, že život začína po narodení, nemal by som nijaký dôvod pre svoje presvedčenie. Našťastie, výskumy opätovne zdôraznili argument hnutia, že potrat zabíja nenarodené dieťa. Dnes hnutie zistilo, že veda oveľa pravdepodobnejšie zasiahne ľudí, ktorí čoraz viac hľadajú preukázateľný dôkaz, na ktorom by mohli založiť svoj postoj. Nie len na základe pokynu cirkvi.
Treba spomenúť, že aj internet mal podstatný podiel, pretože som mohol lepšie skúmať vývoj plodu a zdieľať informácie a názory s inými ľuďmi. Keď som mal 17 rokov, bol to rok 2006, a začal som skúmať túto otázku, internet mi na rozdiel od trojstranovej brožúry poskytnutej mojou katolíckou cirkvou umožnil komplexnejší pohľad na vec. Brožúra mi neposkytla žiaden text alebo argumenty z radov opozície. Vlastne som ani nevedel, že existuje pro-choice.
Nie som si istý, prečo táto otázka vôbec zaujala moju pozornosť, ale nakoniec ma téma potratov úplne zachvátila. Po niekoľkých rokoch skúmania tejto otázky som sa rozhodol, že prijmem pro-life postoj na základe vedecky uznaného záveru, že počatie je stvorenie jedinečného a žijúceho človeka. K tomuto presvedčeniu som došiel bez náboženských argumentov. V roku 2008 som začal pochybovať o inom postoji – teizme. V tom roku som začal písať pro-life blog, ktorý sa stal katalyzátorom môjho pro-life aktivizmu. Blog na MySpace s názvom Americký holokaust, bol môj prvý pokus argumentovať proti potratu zo sekulárnej perspektívy. Amatérsky písaný blog získal stovky komentárov a v tom čase bol tretím najaktívnejším blogom na MySpace. Vtedy som bol presvedčený, že náboženstvo nie je nevyhnutné pri upozorňovaní na potraty a namiesto toho som umožnil čitateľom vidieť túto otázku skôr ako vedecký a morálny záväzok, než ako len katolícku záležitosť. Internet mi pomohol porozumieť, ako sa táto otázka dotýka ľudí. V rámci katolíckej cirkvi by som to nikdy nepochopil.
Na záver pripojím posledné kapitoly z knihy Boh nie je úžasný od ateistu Christophera Hitchensa; otca, ktorý dal potratiť svoje dieťa. Hitchens, hrdina pre mnohých neveriacich, si tiež všimol skutočnosť nenarodeného ľudského života. Určite ho to stálo poriadnu dávku odvahy obhájiť hodnotu nenarodeného života napriek ohromnému počtu podporovateľov, o ktorých vedel, že súhlasiť s ním nebudú. Pre nešťastné ale očividné dôvody, teisti neboli takí ochotní ho chváliť. Bez pochýb však Hitchens povzbudil mnohých neveriacich a veriacich, aby si opätovne zvážili svoje postoje k tejto otázke z čisto vedeckých dôvodov. Ako aj ja a tisícky iných pro-life sekularistov, Hitchens uznal, že veda preukázateľne dokázala, že život existuje už aj pred narodením, a preto si zaslúži uznanie zo strany prívržencov práva voľby.
„Ako materialista si myslím, že bolo dokázané, že embryo je samostatné telo a jednotka. Nielen (ako niektorí skutočne zvykli tvrdiť) plod v ženskom tele. Niektoré feministky dokonca tvrdili, že je to len niečo ako slepé črevo alebo dokonca – a toto mysleli vážne – nádor. Zdá sa, že tento nezmysel bol už vyvrátený. Tomuto napomohol aj sonogram, kde je možné vidieť fascinujúci a pohybujúci sa obraz dieťaťa. Druhým dôvodom je prežitie predčasne narodených bábätiek, ľahkých ako pierko, ktoré boli životaschopné aj mimo maternice. Slová „nenarodené dieťa”, dokonca aj keď sú použité spolitizovaným spôsobom, opisujú materiálnu realitu.”
-Christopher Hitchens, Boh nie je úžasný (str. 220-21)
Zdá sa mi, že neistota, ktorú majú mnohí ľudia, keď im hovorím, že som pro-life ateista, pochádza z ich predstavy, že ateizmus a pro-life aktivity sú nezlučiteľné. Toto je polstoročia starý výsledok neprimeranej posadnutosti náboženstva touto otázkou a následného a nelogického postoja ateistov: „My chceme byť všetkým, čím vy nie ste.” Pro-life ateista (alebo teista za právo voľby) nezapadá ani do jednej skupiny. Myslím si, že je fér nazvať nás adoptovaným dieťaťom pro-life hnutia. Postoj proti potratom je mimo stanovisko alebo učenie akéhokoľvek náboženstva. Nie je to otázka obmedzená len na náboženstvo, ale skôr na otázku ohľadom ľudských práv. Preto vzdoruje nálepkám náboženstva, politického združenia, rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie atď. Ak môžeme súhlasiť, že potrat neoprávnene berie život ľudskej bytosti, potom všetky iné nálepky, ktoré definujú našu individualitu, by mali byť irelevantné, čo sa týka tejto témy.
pro-life ateista
Patrick Ptomey