Prehľad z Veľkej Británie: 9-ročné dievčatá užívajú antikoncepciu, anglikáni sú proti asistovanej samovražde

1,256
Kultúra smrti

Britské zdravotnícke úrady obhajujú hormonálnu antikoncepciu pre 9-ročné dievčatá

Britské zdravotnícke úrady bránia program, ktorý umožňuje, aby 13-ročné dievčatá mali prístup k hormonálnym antikoncepčným implantátom. Deje sa tak v škole, bez vedomia alebo súhlasu rodičov. Vládne štatistiky tiež ukázali 6-násobný nárast implantátov daných za posledných päť rokov dievčatám mladším ako 15 rokov. Podľa údajov Národnej zdravotníckej služby dostalo v minulom roku 7 400 britských dievčat vo veku od 13 do 15 rokov implantáty alebo hormonálne injekcie. Na niektorých školách bola hormonálna antikoncepcia poskytnutá aj 9-ročným dievčatám.

Vláda obhajovala program z roku 2009 tvrdením, že želaný efekt bol dosiahnutý – počet tehotných dievčat v teenagerskom veku klesol o 22 percent. Podľa pravidiel o „dôverných informáciách“ nesmú zamestnanci školy povedať rodičom, že ich deti podstupujú tieto lekárske zásahy. Britské noviny informovali, že „nie je známe“, koľko škôl ponúka antikoncepčný program.

Vláda tiež uistila verejnosť, že len „riadne vyškolení pracovníci“ mali k dispozícii predošlé lekárske záznamy dievčat a schválili zákroky.

E-mailové rasistické vyhrážky anglikánskemu arcibiskupovi kvôli odmietaniu „homosexuálnych manželstiev“

Anglický arcibiskup z Yorku dostal nezverejnený počet rasovo motivovaných emailov ako reakciu na odmietanie plánov premiéra Camerona zlegalizovať „homosexuálne manželstvá“. Obsah správ nebol publikovaný, ale podľa vyhlásenia úradu Dr. Johna Sentamua boli tieto emaily postúpené polícii na vyšetrenie kvôli podozreniu zo spáchania trestných činov nenávisti.

Sentamu v rozhovore pre noviny The Daily Telegraph uviedol, že manželstvo podľa definície môže existovať len medzi jedným mužom a jednou ženou. A štát, podľa jeho slov, nemá právomoc tento pojem predefinovať. Druhý najvyšší predstavený anglikánskej cirkvi, pôvodom z Ugandy, obvinil konzervatívneho premiéra Davida Camerona z „diktátorského“ konania v snahe ustanoviť homosexuálne „manželstvá“ v stále prevažne kresťanskej krajine.

Sentamu bol právnikom, ktorý sa dostal do konfliktu s krvavým diktátorom Idi Aminom a v roku 1974 utiekol zo svojej rodnej krajiny do Británie. Režim ho poslal na 90 dní do väzenia, kde ho, podľa vlastných slov, bili  a „kopali ako do futbalovej lopty“. V roku 1979 bol vysvätený za anglikánskeho kňaza a v roku 2005 menovaný za arcibiskupa v Yorku, ako najvyššie postavený černoch v anglikánskej cirkvi.

V rozhovore Sentamu povedal, že manželstvo je „postavené na tradícii a histórii a nemôžete to zmeniť len tak zo dňa na deň, bez ohľadu na to, akí ste mocní“.

„Videli sme diktátorov konať podobne v rôznych kontextoch. Nechcem, aby jasné sociálne štruktúry, ktoré existovali dlhý čas, boli predefinované, pretože štát sa zo dňa na deň začal domnievať, že by to mohlo ísť inou cestou.“

„Je to podobné, ako by niekto hovoril, že cirkev, ktorá má uctievať Boha, bude rukou ozbrojených síl. Musia sa chytiť zbraní a bojovať. Tým úplne meníte tradíciu.“

Sentamu podporuje postoj anglikánskej cirkvi v prospech homosexuálnych civilných partnerstiev a politiku umožňujúcu homosexuálnemu duchovenstvu žiť v spoločnej domácnosti pod podmienkou, že sa zaviažu dodržiavať celibát.

Vyhlásenie zo strany jeho úradu znelo: „Dostali sme množstvo korešpondencie ako reakciu na rozhovor arcibiskupa v novinách The Daily Telegraph, ktorý sa dotýkal širokej škály otázok.“

„Medzi mnohými kladnými emailami bolo aj malé množstvo urážajúcich a vyhrážky obsahujúcich správ rasistickej povahy, ktoré polícia Severného Yorkshiru vyšetruje ako trestné činy nenávisti.“

Arcibiskup z Canterbury a generálna synoda sú proti zmierneniu zákona o asistovanej samovražde

Dr. Rowan Williams, anglikánsky arcibiskup z Canterbury varoval pred spoločenskou „katastrofou“, ak by sa asistovaná samovražda stala legálnou a podporovanou rovnakým spôsobom ako potraty.

Prihovárajúc sa generálne synode anglikánskej cirkvi Dr. Williams poznamenal, že najsilnejší odpor voči legalizácii asistovanej samovraždy neprichádza zo strany nábožensky založených ľudí, ale od lekárov, ktorí by sa tak stali morálne a právne bezbrannými. Vyzval zákonodarcov, aby vzali do úvahy postoj lekárov, rovnako ako ochranu zraniteľných pacientov.

Zmeny zákona, povedal, sú „zmenami vo východiskovom postavení, ktoré naša spoločnosť prijíma“.

„Základné postavenie v otázke potratov sa za posledných 40 rokov celkom jasne zmenilo. Vidieť, že sa tak deje aj v otázke posvätnosti života, by bola katastrofa“.

„Ako kresťania veríme, že každý život, v akejkoľvek možnej situácii, má pred Bohom nekonečnú hodnotu. Tvrdenie, že existujú podmienky, za ktorých môžeme život deklarovať ako bezcenný, je hlavným posunom v morálnej a duchovnej atmosfére, v ktorej žijeme“, pokračoval Williams.

Ďalej uviedol, že dúfa, že cirkvi budú aktívne klásť odpor voči zmenám súčasného zákona. „Zmeniť zákon v tejto otázke znamená zmeniť niečo životne dôležité v našom vnímaní hodnoty života“.

Synoda začala diskusiu ako reakciu na správu odporúčajúcu zmenu zákona predloženú v Snemovni lordov podporovateľom eutanázie a asistovanej samovraždy lordom Charlesom Falconerom. V Británii je v súčasnosti napomáhanie pri samovražde trestným činom, za ktorý je možné uložiť trest až 14 rokov odňatia slobody. Prokuratúra však už zmenila pravidlá a umožnila tak beztrestné napomáhanie pri samovražde blízkej osoby.

Falconer síce priznáva nedostatočnosť právnych „záruk“ týkajúcich sa vykonávania asistovanej samovraždy a eutanázie na miestach, kde boli legalizované, zároveň však viedol skupinu zákonodarcov usilujúcich sa o legalizáciu. Synoda pri prerokovávaní návrhu uviedla: „Táto synoda vyjadruje znepokojenie nad tým, že nezávislá komisia pre asistované zomieranie nie je dostatočne nezávislá na to, aby bola schopná prísť s návrhmi, ktoré budú riadne brániť záujmy bezbranných a zdravotne postihnutých osôb.“

„Synoda prijala návrh potvrdzujúci „prirodzenú hodnotu každého ľudského života“ a podporujúci súčasný zákon o asistovanej samovražde „ako prostriedok prispievajúci k spravodlivej a súcitnej spoločnosti, v ktorej sú bezbranní ľudia chránení“.