18. septembra 2012 - BBC nedávno oznámilo, že Human Fertilisation and Embryology Authority (Úrad pre ľudskú fertilizáciu a embryológiu) začal rokovanie o novej kontroverznej liečbe plodnosti, ktorú tvora embryá z dvoch žien a jedného muža, čím sa má zabrániť životu ohrozujúcim poruchám.
Deti narodené prostredníctvom „oplodnenia IVF cez tretiu osobu” môžu obsahovať nejaký genetický materiál od každého z týchto troch darcov.
Ministri by teda mohli zmeniť zákon, aby sa potom, keď budú známe výsledky, zlegalizovala táto technika.
Existuje približne 50 známych mitochondriálnych porúch, ktoré sa prenášajú v génoch, zakódované mitochondriálnou (opak nukleárnej) DNA. Sú rôzne silné, ale pre väčšinu z nich momentálne neexistuje iná než podporná liečba.
Je preto pochopiteľné, že vedci a dotknuté rodiny chcú, aby výskum týchto dvoch súvisiacich techník „embrya s troma rodičmi” (pronukleárny transfer a transfer materského deliaceho vretena) pokračoval. Existujú však aj dobré dôvody na obozretnosť.
Toto nie je o nájdení liečby. Je to o zabránení tomu, aby sa narodili ľudia s mitochondriálnymi poruchami. Potrebujeme si najprv ujasniť, že tieto nové technológie, aj keby sa nakoniec ukázalo, že fungujú, nerobia nič pre tisíce už trpiacich na mitochondriálne poruchy alebo pre tých, ktorí sa s nimi v budúcnosti narodia.
Pritom už existujú niektoré alternatívne riešenia dostupné pre dotknuté páry, vrátane adopcie a darovania vajíčka.
Ale okrem tohto zostávajú štyri veľké otázky.
Je to bezpečné? To nie je stále isté. Každá technológia zahŕňa experimentálne reproduktívne klonovacie technológie a zárodočné genetické inžinierstvo, čo je značne kontroverzné a aj potencionálne veľmi nebezpečné. Klonovanie nukleárnym transferom sa zatiaľ ukázalo pri ľuďoch ako neefektívne. Pri cicavcoch s veľkým počtom klonovaných jednotlivcov, ktoré majú spontánny potrat, mnohé ďalšie fyzické abnormality alebo limitovanú dĺžku života, sa ukázali ako nebezpečné. Akékoľvek zmeny alebo neočakávané genetické problémy (mutácie) budú prenesené aj na budúce generácie. Všeobecne možno povedať, že čím viac manipulácie potrebujeme, tým vážnejšie a častejšie problémy embryí a plodov nastávajú.
Bude to fungovať? Som skeptik. Táto technológia používa podobné techniky „nukleárneho transferu” aké sú používané pri „terapeutickom klonovaní” embryonálnych kmeňových buniek (ktoré majú preto oveľa horší prenos) a žívočíšno – ľudských cytoplazmatických hybridov (cybridov). Nepremyslené tvrdenia o terapeutických vlastnostiach „cybridov” biotechnológického priemyslu, výskumných pracovníkov, záujmových skupín pacientov a vedeckých novinárov oklamali parlament, aby v roku 2008 legalizoval a poskytol licenciu na výskum ľudských živočíšnych hybridov. Málokto si teraz bude pamätať prázdne sľuby Gordona Browna v časopise Guardian z 18. mája, že rok „cybridov” poskytuje „veľkú možnosť zachrániť a zmeniť milióny životov” a jeho záväzok voči tomuto výskumu „ako vnútorné mravné úsilie, ktoré môže zachrániť a zlepšiť životy tisícok a po čase miliónov ľudí“. Toto nariadenie dostalo podporu pri silnom vybičovanom hlasovaní ako časť Zákona o ľudskej fertilizácii a embryológii. Ale „cybridy” sú teraz v histórii len smiešna poznámka pod čiarou. Nefungovali a investori presunuli svoj záujem inam. Je ironické, že v tom istom zákone sa tiež urobilo ustanovenie pre tento nový výskum.
Je to etické? Nie, pretože tu vznikajú veľké etické otázky. Bude potrebné veľké množstvo ľudských vajíčok kvôli výskumu, vrátane „oplodnenia”, čo je pre ženy darkyne riskantný a aj invazívny zákrok. Koľko študentiek s dlhmi alebo zúfalých neplodných žien sa nechá využiť a motivovať ponúknutými peniazmi alebo oplodnením IVF zadarmo, ak dostanú svoje vajíčka? Koľko tisíc ľudských embryí sa zničí? Ak to aj funguje, aké problémy zámeny identity vzniknú u detí, ktoré majú vlastne troch biologických rodičov? Čo nám bráni povedať ľuďom narodeným s mitochondriálnymi poruchami, ako si ich vážime za to, že žijú s touto poruchou? Kde tento výber skončí? Niektoré mitochondriálne poruchy sú oveľa menej závažne ako iné. Ak sme raz odsúdili nejaké postihnuté bábätká ako tie, ktoré nie sú hodné, aby sa počali, kde urobíme čiaru? A kto by ju mal urobiť?
Diskutuje sa o tomto probléme zodpovedne? Nie. Zapojení výskumní pracovníci majú obrovské finančné a na výskume založené osobné záujmy. Musia získavať regulačné zmeny a výskumné granty, aby mohli pokračovať vo svojej práci a rozširovať ju – všetko záleží na ich schopnosti predať svoj prípad sponzorom, verejnosti a ľuďom s rozhodovacou právomocou. Preto ich túžia získať titulky v médiách a cez srdcervúce (ale veľmi extrémne a nezvyčajné) ľudské príbehy často selektívne prezentujú fakty.
Pre politikov musí byť lákavé, ak môžu v nasledujúcich rokoch sľubovať „zázračnú liečbu”, čo si však nikto nemôže pamätať. Ale mám podozrenie, že je to oveľa viac o mediálnom humbuku ako o reálnej nádeji.
Na tento nový impulz oveľa viac pôsobila snaha o prestíž vlády, výskumné granty pre vedcov a zisky pre akcionárov biotechnologických spoločností, než čokoľvek iné.
Radšej si uchovajme chladnú hlavu a sústreďme sa na nájdenie skutočnej liečby a poskytovanie lepšej podpory pre postihnutých jednotlivcov a ich rodiny ako míňať limitované zdravotné zdroje na neetické, riskantné a vysoko neisté high tech technické riešenie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neposkytnú.