Rím, 16. október 2012 (LifeSiteNews.com) – Poznámka redaktora: John Smeaton je riaditeľom Spoločnosti na ochranu nenarodených detí, jednej z najväčších a najvplyvnejších pro-life a pro-family organizácií na svete. Svoje rozsiahle pripomienky vyjadrujúce vážne obavy ohľadom navrhovanej zmeny ústavy Írskej republiky poskytol LifeSiteNews.com (ďalej aj ako LSN).
Podľa názoru kritikov, takzvané referendum o právach detí presunie všetku autoritu a zodpovednosť za výchovu a vzdelanie detí z rodičov na štát. Štátu zároveň dáva kompetenciu odobrať deti z ich prirodzených rodín pod akoukoľvek zámienkou, ak to štátny sociálny pracovník pokladá za to „najlepšie" v záujme dieťaťa.
Štát tvrdí, že takto reaguje na odhalené zneužívania detí v rôznych opatrovateľských inštitúciách. Vynaložil pritom značné úsilie, aby z toho obvinil katolícku cirkev, ktorá niektoré z týchto zariadení spravovala. Odporcovia však zdôrazňujú, že to bol práve štát, kto ich založil, financoval a do značnej miery zlyhal pri výkone dohľadu nad týmito zariadeniami.
Podľa Smeatona by však verejnosť mala vedieť, že príbeh siaha do hlbšej minulosti, než len do obdobia nedávno zverejnených vládnych správ o zneužívaní detí - do obdobia pred založením slobodného írskeho štátu.
Smeaton, veterán mnohých medzinárodných bojov proti anti-life a anti-family kampaniam, poskytol LSN dôkladný prehľad historického kontextu situácie v Írsku a na celom svete:
Navrhnuté legislatívne zmeny v Írsku je potrebné vidieť v širších, historických súvislostiach.
Proti deťom, osobitne tým nenarodeným, sa vyše pol storočia vedie celosvetová vojna. Hlavnými agresormi sú silné mimovládne organizácie, orgány OSN, vlády, parlamenty a najnovšie aj niektorí z najmocnejších politikov sveta, vrátane Clintonovcov a Obamu v Spojených štátoch, Blaira, Browna či Camerona v Británii.
V posledných desaťročiach vyhlásili vojnu aj proti rodičom. A to konkrétne tak, že útočia na rodičovskú úlohu hlavných ochrancov a vychovávateľov svojich detí. Navyše, vojna sa rozšírila aj o agresívnu propagáciu homosexuálnej agendy, ktorá obzvlášť ohrozuje naše deti.
Tento stav sa odrazil aj na nedávnej súhlasnej dohode v Rade pre ľudské práva v Ženeve, ktorá uvítala správu Navenethem Pillayovej, komisárky OSN pre ľudské práva. Správa okrem iného žiada, aby nesúhlas rodičov s rozhodnutím svojho dieťaťa podstúpiť potrat bol protizákonný. Vzťahuje sa to na rodičov detí, ktoré ešte nie sú právne spôsobilé súhlasiť so sexuálnym aktom. V zmysle správy by mali byť tiež kriminalizovaní odborníci, úradníci a mimovládne organizácie, ako napríklad Spoločnosť na ochranu nenarodených detí.
Počas tejto vojny väčšina predstaviteľov katolíckej cirkvi, reprezentujúcej celosvetovo najväčší kresťanský zbor, z času na čas oznámi nové cirkevné doktríny. V skutočnosti však neurobili nič pre zjednotenie veriacich na obranu nespočetného množstva detí zabitých v maternici, na ochranu detí , ktoré čelia potratom v školách alebo detí, ktoré sú podľa zákonov o adopcii, prijatých v mnohých krajinách po celom svete, vystavené homosexuálnej loby.
V Anglicku, Walese a v Írsku boli pro-potratové stratégie prijaté predstaviteľmi katolíckej cirkvi rovnako, ako homosexuálne adopcie v Anglicku a Walese. Škótski katolícki lídri, katolícki biskupi na Filipínach a delegácie Svätej Stolice v OSN preukázali veľkú odvahu. Spolu s ďalšími predstavujú čestné výnimky tohto všeobecného pravidla. Ako mi jeden člen po 35 rokoch existencie SPUC povedal: „Odkedy som v SPUC, bol som na omši tisíckrát, ale ani raz som nepočul kňaza kázať o potratoch.“ Tento plač je počuť po celom svete.
Medzitým sa hnutie pro-life za posledných 50 rokov zdokonalilo a snaží sa, svedomito a energicky, držať stranu nenarodeným v tejto vojne. A čoraz viac aj rodičom ako primárnym vychovávateľom a ochrancom svojich detí. Medzinárodné hnutie aj hnutie v jednotlivých krajinách urobilo a stále robí kus dobrej práce. Avšak reálne ide o maličkú skupinu ľudí v porovnaní s mocnými, bohatými orgánmi a jednotlivcami, ktorí chcú zničiť nenarodené deti, rodičovskú ochranu detí a manželstvo ako spoločenskú inštitúciu najviac chrániacu deti, vrátane detí v maternici.
Vyzývam mladých ľudí, ktorí sú členmi súčasného pro-life hnutia – tých na univerzite, tých, ktorí idú prvýkrát do práce, aj tých, ktorí tento rok končia školu.
Ak má byť hnutie pro-life a pro-family účinné, musí sústrediť viac ako polovicu svojej energie na motivovanie a povzbudenie cirkevných predstaviteľov, zvlášť z katolíckej cirkvi, aby prevzali vedenie v tomto boji na ochranu nenarodených detí a zastali sa rodičov ako hlavných vychovávateľov a ochrancov svojich detí. Členovia pro-life hnutia, či už mladí alebo starí, nesmú byť natoľko arogantní, aby si mysleli, že to zvládneme sami – pretlačením nášho bezprostredného svedectva a silou našich podložených argumentov. A neuchýľme sa k nepravdivému tvrdeniu propagovanému našimi nepriateľmi, že cirkevní predstavitelia, osobitne tí z katolíckej cirkvi, by sa nemali tejto vojny zúčastniť.
Vodcovia katolíckej cirkvi majú kapacitu a charizmu osloviť miliardy ľudí. Pro-life hnutie, odkázané samo na seba, môže dosiahnuť len zlomok tohto množstva.
Ak chceme zachrániť ľudstvo a Írsko, potrebujeme veľkú kampaň za život a za rodinu, nebojácne vedenú cirkevnými predstaviteľmi, osobitne tými z katolíckej cirkvi. Mladí ľudia, budúcnosť ľudstva, musia prevziať iniciatívu za túto výzvu skôr, než sa v Írsku alebo hocikde na svete ocitneme v ešte hlbšej priepasti.