Dokumentárny film The Coddling of the American Mind (Rozmaznávanie americkej mysle) režiséra Teda Balakera je dôsledne preskúmaný a medzi študentmi sa začína rýchlo šíriť myšlienka, že v dôsledku vyučovania systémovej obete sme sa stali bez humoru, duševne krehkými závislými osobami.
Ve videu, ktoré o filme The Coddling natočil John Stossel, novinár poznamenáva, že spoločnosť, ktorej členovia sa systematicky učia vidieť jeden druhého ako obete a utláčateľov, je spoločnosťou, ktorá sa klania.
Podľa ukážok z rozhovorov v traileri k filmu’pocit trvalej obete ničí sebadôveru mladých dospelých a podnecuje ich úbohosť. Môže viesť k beznádeji a nihilizmu a ďalej dokonca podnecovať myšlienky, že komunity by mali byť vypálené, a nebezpečný pohľad na ľudské bytosti’ právo na existenciu.
“Vyučovanie spoločenských vied” je založené na štatúte obete už šesť desaťročí, z toho najmenej dvanásť rokov na pretrase. Dnes prišli široké výzvy, aby sa ideológia obete vyradila z používania.
V tejto transformačnej chvíli sa však vynára vážna otázka: Sme v skutočnosti mentálne a duchovne pripravení na to, aby sme mohli formovať spoločnosť po ére mentality obete?
Zavrhnutie obete ako hybného modelu spoločnosti zanechá prázdnotu, ktorú bude ľudstvo’povinné zaplniť. Na rozlúčku s falošnými motiváciami bude potrebná namáhavá obnova mysle.
Ideológie obete totiž dávali ľuďom falošný pocit poriadku o fungovaní sveta, ktorý prenikol do advokácie, aktivizmu, filantropie, charity a ďalších veľkých aspektov spoločnosti. Podobne ako falošný dolár, ani za naratívy obete ste si nemohli kúpiť hodnotu, ale dávali vám pocit, že niečo máte.
Aj keď “Boh miluje veselého darcu,” “humanitárna” spoločnosť si zamilovala veľké dávanie nezaťažené veselosťou, často poháňaná ideológiami obete, ktoré sa premietajú do obetných bakšišov.
Ak teda v našich dušiach existujú zbožné základné hodnoty, ktoré sa povyšujú nad naratívy obete, súčasný historický medzník by bol zásadným časom na ich rozpoznanie a vliatie do spoločenského diania.
Film The Coddling a ďalšie snahy otvorili príležitosť na vstup konštruktívnejšieho, motivujúceho naratívu, keďže systémová obeť vystupuje.
V tejto chvíli ústupu obeti’aké sú niektoré tradičné, konštruktívne, nie viktimizačné fundamentálne dôvody pre občiansku angažovanosť?
1. Pretože Boh má pre teba prísľub budúcnosti.
‘Lebo ja poznám plány, ktoré mám s tebou,’ vyhlasuje Hospodin, ‘plány, aby sa ti darilo a nie aby som ti škodil, plány, aby som ti dal nádej a budúcnosť.’ (Jeremiáš 29, 11)
Sľub, najmä Boží plán, je lepší ako stratégia pomsty. Zvrchovaný Boh všetkej moci povedal, že vie, že má plány, ako vám dať nádej a budúcnosť.
Ježiš Kristus prisľúbil aj toto:
Zlodej prichádza len kradnúť, zabíjať a ničiť; ja som prišiel, aby mali život a mali ho v plnosti. (Ján 10,10)
Nezáleží na tom, či si’bol niekedy v minulosti skazený; Boží’plán je pre teba.
2. Pretože Boh pre teba pripravil miesto medzi mnohými príbytkami.
Môžeme sa usilovať o zlepšenie našej spoločnosti, inšpirovaní Božou’láskou k nám všetkým. Od výsledkov nášho konania v Edene sa ľudia obávajú vylúčenia z Božej’dobroty a presadzujú bezbožné formy spravodlivosti, ktoré si sami vytvorili. Získavanie priazne zdôrazňovaním “smietky v očiach iných ľudí” je podstatou systémovej ideológie obete.
Ve viere sa však boj presúva od vydobytia spravodlivosti silou vôle a sily k prekonaniu tendencie získavať priazeň voči sebe a voči druhým.
Ježiš si nezískal priazeň voči sebe, ale voči druhým až do konca svojho ukrižovania. Pri rozjímaní o Ježišovi Kristovi v jeho láske sa na chvíľu zastavíme pri zisťovaní, čo nám patrí? Čo sa stane, ak lovenie bodov pre obete nahradíme dôverou v to, čo nám sľubuje?"
Boh odpovedal na naše ľudské obavy z vylúčenia z Božej dobroty tým, že k tomuto strachu priamo prehovoril:
1Nech sa vaše srdce neznepokojuje: Vy veríte v Boha, verte aj vo mňa.
2 V dome môjho Otca’je mnoho príbytkov; keby to tak nebolo, bol by som vám to povedal. Idem vám pripraviť miesto.
3 A keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a prijmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
4 A kam idem, viete, a cestu poznáte.
(Jn 14,1-4)
Pán vám nielenže pripravuje miesto, ale tam, kde vám pripravuje miesto v Božom’dome, poznáte cestu.
Nezáleží na tom, kto ste alebo ako ste’zablúdili, ak počujete Ježišove’slová, poznáte cestu. Nie je potrebné nikoho’obviňovať ani odstraňovať nedostatky. Jednoducho to viete.
Neznamená to, že budete mať zaručené materiálne bohatstvo, ale že máte istotu, že budete kráčať po boku Boha na ceste svojho osudu.
Tomáš o tom pochybuje hneď v nasledujúcom verši a Ježiš ho upokojuje:
5 Tomáš mu hovorí: ‘Pane, nevieme, kam ideš, a ako môžeme poznať cestu?"’
6 Ježiš mu povedal: ‘Ja som cesta, pravda a život; nikto nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.’
I pre teba a pre mňa, ktorí sme niečo pokazili a ublížili, je v Božom’dome veľa príbytkov a cesta je ti zjavená.
3. Pre spravodlivosť definovanú biblicky
Vytváranie identity “spravodlivej obete” je v konečnom dôsledku hlúposť’a. Prináša nanajvýš dočasnú ľútosť a pieskové stĺpy podkopávajúce trvalý úspech. Od Jóba cez Kráľov až po podobenstvo o talentoch to nie sú len ľudské ruky, ktoré konajú správne a prinášajú odmenu, ale naša dôvera v Boha.
Naďalej sa v 3. kapitole Listu Rimanom apoštola Pavla’hovorí:
10 Ako je napísané: ‘Niet spravodlivého, ani jedného’
…
19 Vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby sa celý svet zodpovedal pred Bohom. 20 Teda nikto nebude vyhlásený za spravodlivého v Božích’očiach na základe skutkov zákona; skôr prostredníctvom zákona si uvedomujeme svoj hriech.
Toto hovorí o mnohom. Falošná obeť sa nedá vykúpiť za spravodlivosť ani za žiadny skutočný hodnotný predmet.
Ale niečo, čo vás ťaží, sa skutočne dá vykúpiť, čo vám prinesie skutočnú úľavu. Odovzdaj Ježišovi svoje bremeno, ak si unavený nosením ťažkej minulosti hriechu. (Mt 11, 28-30)
Pri ochutnávaní slobody pokánia a spasenia z hriechu možno nájsť ovocie v rozvoji charakteru zapojeného do spoločnosti: “Ako železo ostrí železo, tak jeden človek ostrí druhého.” (Príslovia 27, 17)
Záverom treba povedať, že vzhľadom na priestor, ktorý v spoločnosti zaberajú naratívy o obeti, potrebuje občiansky život adekvátnu inováciu a náhradu za zlomyseľné rozmaznávanie.
Obeť sa zdá byť neodmysliteľnou súčasťou procesu občianskej angažovanosti len preto, že naratívy o obeti hnisajú tým viac, čím viac má spoločnosť odtrhnutého Boha. V skutočnosti nie je obetavosť neodmysliteľnou súčasťou fungovania spoločnosti o nič viac, ako je zatrpknutosť súčasťou poľnohospodárstva alebo hnev súčasťou maľovania.
V súčasnosti sa opäť začína masovo pociťovať blahodarnosť Boha vo verejnom živote. Pred jeden a pol rokom bola zvrátená ateistická súdna doktrína známa ako “Lemon”. Správy ukazujú, že po uvoľnení možnosti vyjadrovať vieru na miestach vzdelávania sa vlny verejnej mienky a mienky študentov presvedčivo odklonili od praktík naháňajúcich obete.
V súčasnosti sa rodiace obdobie filantropie, dobrovoľníctva a aktivizmu bude smerovať k zlepšeniu spoločnosti zo svätých dôvodov, odlíšených od konania skutkov pre morálne nespravodlivý cieľ rozbíjania spoločnosti na kúsky.
Otec Boh odklial priazeň od svojho vlastného Syna, aby najnižší hriešnici, akými sme, mohli byť nezaslúžene zachránení pred našou poškvrnenou minulosťou. Korisť dobrej spoločnosti je na Kristových pleciach, nikdy si ju nezaslúžil ani muž, ani žena.
Vzájomná láska (Jn 3, 17), ľahké vzájomné dávanie sa (Lk 6, 38) a vzájomné nesenie bremien, ako to robil Kristus (Gal 6, 2), tvoria biblické posolstvo, ktoré je jediným rozumným spôsobom, ako sa angažovať v spoločnosti po tom, čo škandál ideológie obete vyprchá, kým sa jedného dňa opäť neobjaví.