Posledný týždeň biskup Antonio Suetta zo Sanrema-Ventimiglie povedal talianskym novinám, že katolicizmus a islam sú dve veľmi odlišné náboženstvá.
Rozhovor, ktorý biskup Suetta poskytol 6. januára 2025 denníku Il Tempo, je vzácnym príkladom biskupskej jasnosti a odvahy. V čase, keď strach z rozporu s prevládajúcim myslením akoby umlčal veľkú časť katolíckeho episkopátu, rezonujú slová biskupa Suettu’ako gesto nádeje pre mnohých veriacich, najmä v Taliansku.
Nie je prehnané povedať, že jeho intervencia vyniká v cirkevnom kontexte - talianskom -, ktorý je v súčasnosti negatívne ovplyvnený blízkosťou Ríma, ktorý už dlho okupujú neomodernisti, ktorí si zo svojich zodpovedných pozícií urobili centrá šírenia doktrinálnych nejasností a pastoračných driftov, ak nie priam heréz. Dúfame, že biskupa Suetta nepostihne podobný osud ako biskupa Reya z Fréjus-Toulon vo Francúzsku, ktorý bol nedávno odvolaný zo svojej funkcie za otvorenú obhajobu liturgickej tradície.
Medzi najostrejšie body rozhovoru patrí konštatovanie, že kresťanstvo a islam nie sú rovnocenné náboženstvá. To je evidentný fakt pre každého, kto má aspoň minimálne teologické a historické znalosti. V skutočnosti treba mať stále na pamäti, že islam treba považovať za herézu kresťanstva, a teda za jeho degeneráciu. Rozdiely medzi týmito dvoma náboženstvami však ďaleko presahujú rámec doktríny: odrážajú sa v ich politických a sociálnych dôsledkoch. Stačí sa pozrieť na prípad Molenbeeku v Bruseli, v súčasnosti prevažne islamskej obce, kde sa účinne uplatňuje právo šaría, čo z tejto oblasti robí právnu anomáliu v porovnaní so zvyškom Belgicka. Iróniou je, že sa to deje v samotnom sídle Európskej únie, inštitúcie, ktorá podporuje relativizmus a extrémny multikulturalizmus.
Biskup Suetta deň po chaotických novoročných oslavách v Miláne, počas ktorých mnohí islamskí prisťahovalci urážali Taliansko a skandovali “Allāhu Akbar,” bez okolkov varoval tých, ktorí naďalej tvrdia, že všetky náboženstvá sú si rovné. “Zrovnoprávňovanie náboženstiev je urážkou inteligencie,” vyhlásil. Je to veta, ktorá mnohých prinúti zamračiť sa, ale vyjadruje nepopierateľnú pravdu. Nech sa nikto, najmä vo Vatikáne, necíti urazený.
Biskup Suetta mal odvahu odsúdiť ekumenizmus, ktorý sa zvrháva na synkretizmus. Úprimne povedané, pápež František bol jedným z hlavných propagátorov tohto trendu, keď výslovne podporil (pozri vyhlásenie z Abú Zabí zo 4. februára 2019), že všetky náboženstvá vedú k Bohu rovnako. Tento prístup, ktorý sa zdá byť skôr formou medzináboženskej diplomacie než skutočnou kresťanskou láskou, vyvolal hlboké rozpaky a nepohodu medzi miliónmi veriacich na celom svete.
Moslimovia zasa neváhajú hlásať nadradenosť svojej viery a tvrdiť, že ich konečným cieľom je islamizácia sveta. Tento kontrast je rovnako zjavný ako skľučujúci. Zatiaľ čo islam nerobí žiadne ústupky, katolícky svet, až na vzácne výnimky, ako je biskup Suetta, sa zdá byť odhodlaný demontovať svoju vlastnú identitu.
Ďalší zásadný aspekt rozhovoru sa týka dôrazu, ktorý biskup Suetta kladie na povinnosti migrantov. V dobe, keď sa zdá, že práva dominujú každému diskurzu, je potešujúce počuť biskupa pripomínať to, čo učí Katechizmus Katolíckej cirkvi:
Politické autority môžu v záujme spoločného dobra, za ktoré sú zodpovedné, podriadiť výkon práva na prisťahovanie rôznym právnym podmienkam, najmä pokiaľ ide o povinnosti prisťahovalcov’ voči krajine ich prijatia. Prisťahovalci sú povinní s vďačnosťou rešpektovať materiálne a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ich prijíma, dodržiavať jej zákony a pomáhať pri znášaní občianskych bremien.
PREČÍTAJTE SI: Rozhodnutie britského najvyššieho súdu vyvoláva obavy z islamského vplyvu na britský justičný systém
Imigrácia nemôže byť jednosmerným procesom, v ktorom sa migranti jednoducho domáhajú práv bez akéhokoľvek záväzku integrácie. Tento prístup sa dokonale zhoduje s tým, čo Cirkev učí v súvislosti s prisťahovalectvom už od čias svätého Tomáša Akvinského.
Akvinský vo svojej Summa Theologiae (I-II, q. 105, čl. 3) predkladá jednu z najhlbších a najrealistickejších analýz, aké boli kedy na túto tému vypracované. Veľký doktor Cirkvi rozlišuje medzi rôznymi typmi prisťahovalcov, pričom zdôrazňuje, že pohostinnosť musí byť usporiadaná pre spoločné dobro. Nie všetci prisťahovalci sú si rovní a národy majú právo regulovať prisťahovalectvo na základe jeho zlučiteľnosti s hodnotami a potrebami krajiny’
Svätý Tomáš cituje Aristotela a pripomína, že integrácia je dlhý proces, ktorý môže trvať dve až tri generácie. Nerozvážne prijímanie cudzincov by mohlo ohroziť spoločné dobro, najmä ak si nevytvoria silné puto k hostiteľskému národu.
Biskup Suetta sa dotkol citlivého miesta, keď hovoril o moslimskej imigrácii. Európske dejiny sú poznačené stáročiami konfliktov s islamom, ktorý sa neustále snažil expandovať na kontinente. Udalosti ako bitky pri Poitiers (732), Lepante (1571), Viedni (1683) a ďalšie sú svedectvom ceny, ktorú zaplatili za obranu kresťanstva. Ignorovať túto historickú skutočnosť sa rovná popieraniu dôkazov.
ČÍTAJTE: Kým sa Biden’FBI sústredil na katolíkov za život, islamskí teroristi plánovali útoky
Myslenie, že moslimská imigrácia je jednoducho humanitárnou otázkou, je naivné a nebezpečné. Ako pripomenul biskup Suetta, Európa (a celý západný svet, ktorý stratil svoj kresťanský pôvod) musí byť ostražitá. Musíme zabrániť tomu, aby sa z miest stali výspy šaríe.
Rozhovor s biskupom Antoniom Suettom’je výzvou na správne pochopenie prirodzeného práva na prisťahovalectvo v čase veľkého zmätku v tejto a ďalších otázkach. Jeho úprimnosť predstavuje závan čerstvého vzduchu pre mnohých katolíkov, najmä Talianov, ktorí sa často cítia opustení duchovenstvom, ktoré je príliš opatrné, aby sa nedostalo do rozporu s politickou korektnosťou.
Biskupova’odvaha je žiarivým príkladom toho, čo znamená byť skutočným pastierom: nebáť sa hlásať pravdu aj za cenu toho, že bude čeliť prenasledovaniu zvonku aj zvnútra Cirkvi.