O Fatime sa mnoho narozprávalo, ale čo naozaj stojí za oddanosťou k Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie?
Vrúcna náklonnosť k Panne Márii je veľmi živá v niektorých obmedzených kruhoch. Naozaj sa však o nej káže a praktizuje sa v našich farnostiach? Zdá sa nám, že nie.
Nábožné praktizovanie prvých piatich sobôt prakticky vymizlo. Týka sa iba „malých duší“, ktoré nezodpovedajú spôsobu, akým dnešná cirkev vyjadruje svoju oddanosť k Panne Márii. Samozrejme nikto verejne nepopiera, že človek môže byť zasvätený Nepoškvrnenému srdcu Márie. Táto zasvätenosť sa však prezentuje skôr ako otázka osobnej zbožnosti a nadštandardného úsilia. Ale to nie je podstata!
Dnes čelíme hrozbe, že sa svet stane ateistickým. Boh zasahuje vo Fatime a ukazuje nám cestu ako zabrániť skaze ľudstva. A ňou je zasvätenie sa Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.
13. júla 1917 Panna Mária povedala:
„Vojna sa pomaly končí, ale ak ľudia neprestanú urážať Pána, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto. Stane sa to za pontifikátu pápeža Pia XI.. Ak uvidíte v noci neznáme svetlo, vedzte, že je to Božie znamenie a potrestanie sveta za mnohé zločiny sa blíži. Vojna, hlad, prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca. Aby sa tomu zabránilo, prosím vás, nech sa Rusko zasvätí môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a zavedie sväté prijímanie zmierenia v prvú sobotu v mesiaci. Ak sa moje prosby splnia, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, Rusko svoje omyly rozšíri a tie vyvolajú nové vojny a prenasledovania cirkvi. Dobrí budú mučení, Svätý otec bude veľa trpieť, mnohé národy budú zničené. Napokon však moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý otec mi zasvätí Rusko a ono sa obráti. A svet zažije obdobie pokoja.“
O dva roky skôr (1915) anjel pozval deti, aby sa s ním modlili k Bohu za hriešnikov ako výkupné za hriechy. Modlili sa nasledovne:
„Najsvätejšia trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti predrahé telo, krv, dušu a božstvo Ježiša Krista prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta za odprosenie za všetky potupy, svätokrádeže a nevšímavosti, ktorými ťa ľudia urážajú. Skrze nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho srdca a Nepoškvrneného srdca Panny Márie ťa prosím za obrátenie úbohých hriešnikov.“
Všímame si tu neustály návrat k slovu „náprava“, ktoré katolíci v dnešnom svete absolútne nechápu. Panna Mária žiada o modlitbu svätého ruženca a obetovanie svätého prijímania zmierenia, aby sa napravili potupy, svätokrádeže a nevšímavosti, ktorými je urážaný Boh. Panna Mária žiada sväté prijímanie zmierenia za obrátenie hriešnikov, aby mohli byť zachránení od pekla, ktoré im ukázala 13. júla 1917:
„Panna Mária nám ukázala veľké ohnivé more, ktoré vyzeralo, že je pod zemou. Démoni a duše ponorené v ohni boli akoby priehľadné, čierne alebo bronzové. Pohybovali sa v ohni v podobe ľudí, niesli ich plamene, ktoré vychádzali z nich samých, spolu s oblakmi dymu, ktoré padali zo všetkých strán podobne, ako padajú iskry pri veľkých požiaroch. V pekle neexistuje váha ani rovnováha. Ozývajú sa v ňom vzdychy strachu, bolesti a beznádeje, ktoré vzbudzujú hrôzu a zdesenie. Démoni mali hrôzostrašné a odporné tvary neznámych a strašných zvierat, avšak boli priehľadní a čierni. Celé videnie trvalo len okamih.“
Je obnovená moderná cirkev, tzv. pokonciloví dospelí kresťania, schopná toto pochopiť a prijať? Uvažovanie o Fatime sa zúžilo na atentát na pápeža Jána Pavla II. a na kresťanov, ktorí boli zabití v 20. storočí. Je toto naozaj srdcom fatimského tajomstva? Prestali sme hovoriť o náprave. Prečo?
Je to jednoduché, pretože postoj k ľudskému hriechu a Božej milosti sa zmenil. Jednoducho povedané, podľa nových kresťanov hriech už Boha viac neuráža.
Moderný katolicizmus mení dogmy a pravdy viery. Keď hovorí o hriechu, netvrdí to, čo cirkev presadzovala v priebehu devätnástich storočí.
Pre moderných ľudí, prakticky ani teoreticky, hriech neexistuje, keďže neuráža Boha. Hovoria, že hriech Boha netrápi. Naopak, škodí len hriešnikovi, keďže ním stráca Boží život. Ak uvažujeme takto, hriech viac neznamená urážanie či ničenie Božej cti, jeho veleby a slávy. Rovnako nie je neposlušnosťou voči Božím zákonom. Hriech viac nie je katolícky, a preto nepotrebuje žiadnu nápravu!
Buďme vnímaví, bratia a sestry. Ako môže človek rozprávať o Fatime, keď zničil srdce jej tajomstva? Potrebujeme byť ostražití voči nepravému a sentimentálnemu uctievaniu Panny Márie. Nikdy nás totiž neprivedie k tomu, čo od nás Nebeská Matka neustále žiada. Obrátenie pre naše dobro a dobro celého sveta.
Zrodilo sa nové náboženstvo, ktoré úplne ničí základný koncept hriechu.
Našli sme pozoruhodný opis tejto dramatickej situácie v cirkvi od osvieteného biskupa:
„Na inom mieste sa hovorí, že Boh neočisťuje hriech nejakými dočasnými alebo večnými trestami. Keďže hriech neuráža Boha, nepotrestá ho. V každom prípade, Boh je dobrý sám o sebe. Ako by mohol uvaliť trest na hriešneho človeka? Nie. Je to človek sám, ktorý trestá seba, trpí následkami svojich zlyhaní a peklo, ak tam niekto je, nie je nič iné ako odlúčenie od Božej lásky.
Takže peklo (pre falošných moderných katolíkov) nie je viac trestom od Boha. Boh viac nemá právo trestať. Človek je teda ospravedlnený z akejkoľvek nápravy voči Bohu. V našom katechizme to voláme zadosťučinenie za hriech. Hriešnik musí zadosťučiniť za svoje hriechy. Zadosťučinenie – potreba odčiniť vlastné hriechy pre nápravu Božej cti však viac neexistuje. Človek potrebuje napraviť iba svoje vlastné „duchovné zdravie“. Náprava Božej slávy a spolupráca pri záchrane ľudí, ktorí upadli do hriechu, už viac nie sú potrebné!
Každý z vás vie o úžasnej katolíckej doktríne o zadosťučinení, ktoré sa koná len pre Božiu slávu. Hriešny človek tak môže znovu vstať a vzdať Bohu chválu. Vyzdvihuje svoju hriešnu prirodzenosť prostredníctvom zadosťučinenia a trestu, ktoré podstúpi dobrovoľne.
Niektorí povedia: Čo sa stalo s Božou milosťou?
Nekonečná Božia milosť sa nám celá predstavuje na kríži. Tam Ježiš odčiňuje náš hriech a vylieva svoju presvätú krv. Ježiš naplnil Božiu spravodlivosť svojou smrťou na kríži. Táto milosť je nekonečná. Zadosťučinenie je večné a vyžaduje od nás, aby sme boli súčasťou tejto nápravy!
Aký zmysel by malo umučenie a smrť Ježiša Krista, ak by nebolo zadosťučinením Božej spravodlivosti? Kristov kríž by sa stal podvodom, akýmsi „dobrým príkladom“, ktorý nám Ježiš dal, aby nám ukázal, ako veľmi nás miluje. Nie. Ježiš napĺňa Božiu spravodlivosť, naozaj napráva náš hriech a nehrá iba „bábkové divadlo“ svojej lásky.
On robí ešte viac. Vo svojej milosti nás žiada, aby sme sa zúčastnili na tejto veľkej náprave. Nie, aby sme ju popierali.
Patríte k mystickému telu Ježiša Krista. Dostali ste milosť prinášať obety každý deň, v jednote s Kristovým krížom, ako kompenzáciu za vaše hriechy a hriechy celého sveta. V tom spočíva dôstojnosť kresťana! Boh v Kristovi využíva ťažkosti nášho života. Bez Božej dobroty, ktorá dáva hodnotu vášmu utrpeniu, by všetko bolo nekonečne smutné a prázdne. Je to veľká milosť! Je však nevyhnutné prijať pravdu viery uloženú v slove „náprava“, aby sa milosť mohla v našom živote prejaviť.