Bukurešť – Škodu v krajine, ktorej ľudia a kultúra boli celé desaťročia vystavení ateistickému materializmu a mnohým jeho toxickým vplyvom, najlepšie ukáže sám čas. Pamätníky, múzeá a príbehy rozprávané Rumunmi staršej generácie svedčia o tme, do akej sa ponoril tento kedysi veľký národ. Dokonca aj letmý pohľad na rumunskú kultúru odhaľuje mieru spútania národa vlastnou históriou.
Jazvy dokazujúce deštrukčné dedičstvo komunizmu, najlepšie viditeľné na rumunskej krajine a jej múzeách, sú najbolestivejšie v srdciach Rumunov. Hlboko zranení štyrmi desiatkami rokov, počas ktorých boli zbavení slobody prejavu a náboženského vyznania, si Rumuni, podobne ako ľudia ostatných bývalých štátov východného bloku, mýlia postkomunistickú slobodu s voľnomyšlienkarstvom upadajúceho Západu. A výsledok? Pokračovanie mnohých ničivých praktík, ktoré tento národ už postihli. Tentokrát si ich však vybrali slobodne, hoci nevedomky.
Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyplýva, že Rumuni majú jednu z najvyšších mier potratovosti v Európe. Na každých 1000 narodení živého dieťaťa pripadá 480 potratov – dvojnásobok oficiálneho priemeru EÚ. V roku 1990 bol tento pomer až strašidelný - 3:1. Dnes je rumunská miera potratovosti druhá v Európe, po Rusku. Podľa vládnych údajov bolo v rokoch 1958 až 2008 v krajine vykonaných viac ako 22 miliónov potratov, čo je viac ako súčasný počet rumunského obyvateľstva.
Znepokojujúca je tiež skutočnosť, že prieskumy verejnej mienky vykonané v rokoch 2005 až 2011 ukázali nárast počtu ľudí z 25 % na 42 %, ktorí sú pri otázke, či je potrat vražda, ľahostajní. Kategória podporovateľov potratov sa nezmenila, zároveň sa však znížil počet tých, ktorí potrat považujú za zločin (z 56 % na 43%). Aby sme v tom mali jasno, západné médiá a kultúra podkopávajú to, v čo mnohí dúfali, že bude silným tlakom na rozvoj Rumunska. Je ťažké vidieť svetlú budúcnosť, keď ďalšia generácia je vnímaná ako hrozba pokroku.
Nedá sa však povedať, že by sa každý stotožnil s ponukou Západu ako alternatívy rumunskej minulosti. Podporovatelia hnutia pro-life vo veľkých mestách pripravili k 23. marcu 2013 Pochod za život v Rumunsku. Do akcie sa zapojili mestá Alba-Iulia, Arad, Bacău, Bistrița, Brașov, București, Caracal, Cluj-Napoca, Constanța, Craiova, Deva, Fălticeni, Iași, Onești, Oradea, Pitești, Satu Mare, Sf. Gheorghe, Slatina, Suceava, Târgoviște, Timișoara, Tg. Mureș, Tulcea, a tiež dediny Zoițani, Adășeni, Tudor Vladimirescu (jud. Botoșani).
Politikov a výskumníkov aj inde v Európe čoraz viac znepokojuje nie preľudnenie, ale skôr hrozba poklesu počtu obyvateľov a s tým súvisiace následky pre dôchodky, zamestnanosť a iné hospodárske faktory v krajinách. V Rumunsku sa politici a popredné médiá stále vyhýbajú tomuto problému alebo k nemu pristupujú so šokujúcou ľahostajnosťou. Preto taká otvorenosť vlastnému Pochodu za život, ktorý sa tešil podpore takmer všetkých kresťanských cirkví a organizácií. V boji za život je zjednotenie všetkých kresťanov proti potratom prvou podmienkou úspechu.
Veríme, že tento Pochod za život bude prebudením rumunského uvedomenia, je to Boží čas. Pri pohľade na údaje o demografickej a hospodárskej situácii a hroziace obrátenie populačnej pyramídy sa počet ľudí, ktorí nechápu naliehavosť rumunskej situácie, znižuje.
Týždeň pred Pochodom poslali organizátori petíciu rumunským politikom, ktorou ich žiadali o naliehavé prehodnotenie chápania ľudského života vo všetkých štádiách jeho vývoja a o nutnosť podpory rodiny v rumunskej legislatíve. Podpísalo ju viac ako sedemdesiat organizácií. Politici dostali varovanie, že „pretrvávanie súčasnej situácie povedie k zlyhaniu obnovy, kolapsu dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti a, o niekoľko generácií, aj k zániku rumunského národa“.
Dúfame, že Pochod za život a rastúci počet ostatných pro-life a pro-rodinných iniciatív zobudí predstaviteľov nášho štátu, kým ešte majú nejaký národ, ktorý je potrebné spravovať. A ako vždy, sme vďační Bohu za spojenie rumunských občanov. Kým je čas, je nádej. A s touto nádejou budeme naďalej organizovať Rumunov a trvať na tom, že pravá kultúra života je pre náš milovaný národ jedinou cestou vpred.
Gerda Chişărău je riaditeľkou organizácie Gift of Life Association, rumunskej pobočky Human Life.