Pojem „neprimeraná dostupnosť“ antikoncepcie vznikol v snahe prinútiť krajiny, aby venovali miliardy dolárov na šírenie antikoncepcie v rozvojových krajinách.
Odborníci opatrenie kritizujú a označujú ho za neopodstatnené:
„Bežné údaje, ktoré sa publikujú v súvislosti s neprimeranou dostupnosťou antikoncepcie, nekorešpondujú so žiadnou definíciou, s ktorou by ekonómovia (alebo zdravý rozum) mohli súhlasiť. Sú totiž vykonštruované tak, aby úspešne podporovali politickú agendu pre potreby plánovania rodiny,“ tvrdí ekonóm z Harvardu, Lant Pritchett.
„Dúfajme, že pojem neprimeraná dostupnosť sa nahradí výrazom neuspokojivý dopyt, nech sú prekážky v dostupnosti akékoľvek, a že budeme schopní nájsť lepšie spôsoby, ako pomôcť ženám plánovať si pôrody a znížiť počet neželaných tehotenstiev,“ tvrdí ekonóm Svetovej banky, Berk Ozler.
„Potreba nemôže existovať bez dopytu. Dávalo by to zmysel len v kontexte politického aktivizmu, ale nie v rámci programov či plánovania,“ uvádza Dominic Montagu, epidemiológ z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
„Súhlasím s tým, že by sme mali prestať pretláčať neprimeranú dostupnosť ako základný princíp programov plánovania rodiny. Súhlasím, že tento pojem nekorešponduje s tým, čo by sa v ekonomických kruhoch nazvalo dopyt,“ tvrdí Shareen Joshiová, profesorka medzinárodného hospodárskeho rozvoja na guyanskej Georgetown University.
Spoločným bodom kritiky „neprimeranej dostupnosti“ antikoncepcie je skutočnosť, že nehovorí o skutočnom dopyte. Medzi ženami, ktoré sú zahrnuté v štatistikách, sú aj také, ktoré voči antikoncepcii majú náboženské či iné výhrady. Avšak pri zverejňovaní najnovších údajov o používaní antikoncepcie na celom svete pricházajú výskumníci z OSN s kreatívnym riešením. Dávajú dokopy neprimeranú dostupnosť a dopyt, čím sa význam dopytu úplne mení.
Pohľad na najnovšie údaje zverejnené v medicínskom žurnály The Lancet poodhaľuje šikovnú hru so slovíčkami:
„Celkový dopyt po antikoncepcii je súčtom celkového používania antikoncepcie (vo všetkých formách) a nenaplnenej potreby antikoncepcie.“
Namiesto toho, aby výraz „nenaplnená potreba“ nahradili niečím, čo by naozaj odrážalo potrebu žien, nanovo definujú pojem „dopyt“, ktorý teraz zahŕňa aj tento chybný pojem a navyše všetkých ľudí, ktorí antikoncepciu používajú – a to aj tých, ktorí k nej majú neobmedzený prístup. Inými slovami (z pohľadu OSN) sa dokopy miešajú ľudia, ktorí ku kontrole pôrodov nepotrebujú pomoc OSN, a tí, o ktorých OSN rozhodla, že antikoncepciu musia používať bez ohľadu na to, či to chcú, alebo nie.
To, čo novej štúdii chýba, sú presné údaje o tom, čo ženy skutočne požadujú, no keďže sa teraz význam „dopytu“ definuje nanovo, možno budeme potrebovať nejaké nové slovo. Pokiaľ ide o požiadavky OSN, Populačný fond OSN uvádza, že potrebuje 8,1 miliardy dolárov ročne na činnosť spojenú s plánovaním rodiny, aj keď podľa nových údajov sa táto suma bude pravdepodobne zvyšovať. A tento rapídny rast si Populačný fond bude určite pochvaľovať.
Rebecca Oas