Neuznávam pálenie kníh, no pokiaľ ide o trilógiu s názvom 50 odtieňov sivej, urobím výnimku. Radšej spálené knihy, ako trvale poznačení ľudia.
Pre tých, čo žijete mimo „civilizácie“, trilógia kníh 50 odtieňov sivej je odporná a jedovatá hŕba porno románov, ktoré oslavujú zvádzanie a manipuláciu neistenej dievčiny mocným podnikateľom, ktorý rád trávi svoj voľný čas činnosťou, ktorá je v súčasnosti všeobecne známa ako „BDSM“. Pre tých, ktorí ste mali toľko šťastia, že ste nikdy nepočuli o tejto glorifikácii sexuálneho zneužívania, táto skrátka znamená zväzovanie, dominanciu, sadizmus a masochizmus. V trilógii 50 odtieňov sivej spomínaný muž spôsobuje dievčaťu tie najrôznejšie formy bolesti. Je totiž sadista, čo sa kedysi považovalo za zlé. (Je totálne mätúce vidieť „feministky“ v Planned Parenthood a inde, ako oslavujú tento fenomén – nebola dominancia práve niečo, čo chceli rozvrátiť? Nebolo zväzovanie niečo, od čoho chcel byť človek oslobodený? Nuž a sadomasochizmus - chce sa mi vracať.) A teraz bol podľa tohto odpadu natočený aj film, ktorého trailer koluje po celom facebooku.
50 odtieňov sivej a nový fenomén „BDSM“ nie sú ničím iným, než oslavou bolesti, znásilňovania a ničenia.
Zdá sa, že veľa ľudí je týmito knihami uchvátených, najmä keď sa pozrieme na počet ľudí, ktorí ich bez rozpakov čítajú na letiskách. Tieto porno romány sú „horúce“, ako nám presvedčivo tvrdia mnohí recenzenti. Áno, pália ako peklo a podľa mňa sú cestou do neho.
Skúste sa na chvíľku zamyslieť nad týmto: v kultúre, kde sú rozbité rodiny často až normou, máme generáciu dievčat, ktoré nezriedka vyrastajú bez otcov. Nikdy sa im nedostáva rodičovskej lásky a náklonnosti, ktorú potrebujú. Preto je dnes známa téma „problémov s otcami“, ktoré toľké situačné komédie odporne zosmiešňujú, akoby zranené dievčatá hľadajúce lásku a náklonnosť na zlých miestach boli nejakým vtipom. Naopak, chlapci takisto vyrastajú bez otcov, doma nemajú pozitívny príklad, ktorý by ich naučil, ako zaobchádzať so ženami s láskou a úctou. A ako sa teda učia tomu, ako zaobchádzať s dievčatami? Odpoveďou, ktorá predstavuje obrovské percento, je onlina pornografia, v ktorej sa čoraz viac objavuje brutálne násilie voči dievčatám a ženám. Priemerný vek, v ktorom sa chlapci prvýkrát stretnú s pornografiou, je 11 rokov. Je to neuveriteľne jedovatá špina – neisté a zranené dievčatá hľadajú lásku u chlapcov, ktorí sa naučili tomu, ako sa k nim správať, podľa najbrutálnejšej pornografie.
A dopasujte si do tejto situácie knihu, ktorú napísala žena a ktorá oslavuje myšlienku, že by dievčatá v sexuálnom vzťahu mali očakávať alebo dokonca mať rady bolesť a mučenie. Ako môže neisté a pochybujúce dievča vedieť, čo si má myslieť? Kultúra, v ktorej žije, od nej dnes očakáva, aby už viac nepotrebovala bezpečný vzťah. Namiesto toho má byť jej novou potrebou tzv. bezpečné slovo [„safe word“, pozn. prekl.], ktoré môže povedať v prípade, že sa jej sadistický partner nechá až príliš uniesť v spôsobovaní bolesti. A tak chlapci, ktorí by nikdy ani len nesnívali o tom, že by mohli dievča požiadať o vystavenie sa takejto bolesti a ponižovaniu, sú teraz samozrejme povzbudení žiadať alebo očakávať takéto fetišistické sexuálne zneužívanie ako samozrejmosť vzťahu. Napokon, množstvo pornografického materiálu dnes zobrazuje takéto ponižovanie dievčat a žien. Dokonca žena napísala knihu, ktorá oslavuje takéto veci. Môže sa to zdať sadistické a plné znásilňovania. Ale moment! Sexuálna sloboda nám dovolila oslavovať „zväzovanie“ a sexuálne oslobodenie nám umožnilo oslobodiť najtemnejších démonov zo zákutí našich tiel a dovolila im, aby sa hrali v spálňach. Chlapci sa kedysi učili, že nemajú biť dievčatá, no dnešná kultúra im hovorí, že je to vlastne vzrušujúce.
Je mi úprimne ľúto mnohých tínedžeriek, ktoré sa snažia nájsť správny smer v tomto novom prostredí porno randenia. Úprimne ľutujem tie nespočetné zástupy chlapcov bez otcov, ktorí sú vystavení pornografii ešte predtým, než si vôbec môžu uvedomiť, čo to je. Sú spútaní chápadlami zvráteného sexuálneho materiálu ešte predtým, než si uvedomia, s čím sa zahrávajú. Prichádza mi na um myšlienka, ktorú kedysi napísal C.S. Lewis: „Bolo by hrozné, keby raz v našom súčasnom svete, tu u nás doma, muži začali vo vnútri divočieť tak ako zvieratá a naďalej by vyzerali ako muži a nedalo by sa medzi nimi rozlišovať“
50 odtieňov sivej a nový fenomén „BDSM“ nie sú ničím iným, než oslavou bolesti, znásilňovania a ničenia. Zistite si, či poskytovatelia „sexuálnej výchovy“ vo vašom okolí nepretláčajú tento odpad a ozvite sa proti tomu. Pripojte sa ku kampaniam, ktoré bojujú za to, aby presadzovanie tohto hnusu nebolo financované z vašich daní. A ak sa náhodou tieto knihy ocitnú u vás doma, spáľte ich.
Jonathon van Maren