Príbeh bývalého „mini-nedonosenca“ Trevora Froleka sa pre Plánované rodičovstvo nemohol objaviť v nevhodnejšom čase. V súčasnej dobe sa tento najväčší poskytovateľ potratov v krajine snaží usilovne brániť [obvineniam hovoriacim o tom, že] zabíja deti až do 20. týždňa tehotenstva a aj po ňom - a to za účelom dosiahnutia zisku z predaja častí ich tiel.
Amerika bola svedkom toho, ako istý potratár Plánovaného rodičovstva v priebehu vyšetrovania vedeného Centrom pre pokrok v medicíne (Center for Medical Progress) vysvetľoval, že biotechnologickým spoločnostiam sa môžu poskytnúť neporušené „vzorky“ z detí, ktoré počas potratu odmietajú zomrieť.
A presne v tom čase, keď niektorí ľudia tvrdili, že také malé plody nemôžu prežiť, prichádza „malý zázrak“ menom Trevor.
No na rozdiel od naliehania propotratovej lobby, štúdie ukazujú, že - v závislosti od [poskytnutej] zdravotnej starostlivosti – sú 22-týždňové nedonosené bábätká schopné prežiť. A presne v takomto veku Plánované rodičovstvo deti zabíja.
Trevor Frolek prišiel na svet v 23. týždni. V čase svojho narodenia vážil asi 600 gramov. Rovnako, ako by to urobilo mnoho iných detí živo narodených počas „nepodarených“ potratov, ak by dostali takúto príležitosť, Trevor bojoval, aby prežil. A podarilo sa mu prežiť.
Trevor prežil. Potom, čo strávil prvý rok svojho života vo Fargu v Severnej Dakote na jednotke intenzívnej starostlivosti novorodencov [na klinike] Essentia Health, dosiahol zdravých 9 kilogramov a šiel domov so svojou matkou Becky a svojim otcom Bo-om.
Trevora matka Becky je vďačná a uznáva, že „je to jednoducho úplný zázrak. Na tom, aby ho dostali až sem, pracovali lekári a sestry veľmi tvrdo. Je to nesmierne úžasné.“
Prednostka klinky Essentia NICU (NICU – jednotka intenzívnej starostlivosti pre predčasne narodené deti, pozn. prekl.), Vicki Holtan, o Trevorovi hovorí: „Pozeráte sa na neho a pomyslíte si: ,Ty si malý zázrak. Ty si tu mal byť.‘“
Smutnou pravdou je, že – rovnako ako Trevor – aj každé dieťa, ktoré Plánované rodičovstvo potratí, rozkúskuje a predá na trhu za peniaze, je tiež „malým zázrakom“ a tiež by „tu malo byť“.
Keď lekársky tím Trevora po jeho narodení prevážal na NICU, jeho otec Bo povedal: „Zachráňte dieťa, ak môžete... robte, čo sa dá.“
Keď Trevorova matka videla svojho syna po prvýkrát, uvidela niečo, čomu sa pred-potratové sonogramy snažia vyhnúť – totiž tomu, aby matka uzrela zázrak stvorenia.
Najprv váhala či sa má pozrieť, nebola si totiž istá tým, čo uvidí – Becky totiž pravdepodobne uverila obvyklej lži o „zhluku buniek“. A bola ohromená. „Bolo to desivé,“ povedala, „bol ľudskejší než som čakala. Všetky jeho prsty, všetky prsty na nohách, všetko mal také malinké. Jeho koža bola taká priehľadná a krehká.“
Becky na otázku, či jej dieťa prežije, povedala: „Ešte dosť dlho (to bude boj.) Minúta po minúte, hodina po hodine.“ No Trevor prežil.
Trevor Frolek začal svoj život s hmotnosťou manga, no životný príbeh tohto malého chlapa prichádza práve v čase, keď Američania – zdesení odhaleniami Plánovaného rodičovstva – potrebujú vidieť reálne dieťa, ktoré prežilo v 23. týždni.