Rím, 9. mája 2011 (LifeSiteNews.com) – Narušuje v súčasnosti obava o „ľudské práva“ v lekárskej praxi reálne práva reálnych ľudí? Tohtotýždňový úvodník v anglickom vydaní vatikánskeho denníku L’Osservatore Romano poukazuje na v lekárskej komunite zvyšujúce sa prijatie neposkytovania život zachraňujúcej liečby a resuscitácie pre novonarodené deti, ktoré je založené na takzvaných kritériách „kvality života“ alebo „najlepších záujmov“.
Carlo Bellieni povedal, že lekárska etika si osvojila „tragický obchodnícky obraz o živote“ a privlastnila si ľudské práva, ktoré predpokladajú, že konkrétny život „môže byť považovaný za neprijateľný“.
Výskum tvrdí, „že vysoké percento doktorov si myslí, že v prípadoch postihnutia (telesného alebo duševného) je smrť lepšia ako život“.
„Potom nie je prekvapením, že v niektorých krajinách je znížená starostlivosť o pacientov s chorobou stareckej demencie a o pacientov, ktorí sú neschopní sa sami nakŕmiť ... alebo im je odopieraná hydratácia a ľudia s duševným postihnutím sa stanú ,neviditeľnými‘ pre systém zdravotnej starostlivosti.“
Bellieni je neonatológ a bioetik, ktorý pracuje ako tajomník pre bioetický výbor talianskej pediatrickej spoločnosti a je aj členom pápežskej akadémie pre život. Bellieni poukázal na lekárske protokoly, široko akceptované „v mnohých krajinách, značne v tých s vyššou životnou úrovňou“, ktoré nemajú za následok iba „znehodnocovanie života ľudského plodu, ale systematické porušovanie práv už narodených ľudí“.
Bellieni napísal, že nová „obchodnícka“ etická norma založená na materialistických a utilitaristických princípoch sa veľmi približuje k podstate eugeniky a môže byť najväčšmi povšimnutá v kritériách, podľa ktorých sa doktori rozhodujú či majú, alebo nemajú resuscitovať choré alebo postihnuté novonarodené dieťa. Rozsiahle prijatie týchto lekárskych protokolov je „šokujúce“, povedal Bellieni.
Vyjadril sa, že tieto protokoly sú v podstate „rozšírením potratového zákona aj po narodení s tým rozdielom, že v prípade novonarodených detí smrť nie je vyvolaná priamo, ale jednoducho je pozastavená starostlivosť“.
Nedávny výskum ukázal, že doktori v mnohých západných krajinách dnes bežne odopierajú život zachraňujúcu liečbu novonarodeným deťom. „Stačí si prečítať vedeckú literatúru, aby ste videli, ako sú práva detí na lekársku starostlivosť ochotne znižované v porovnaní s právami dospelých,“ povedal.
V dnešnej dobe, povedal Bellieni, „sú práva detí platné len slovne a v skutočnosti sú doktori pripravení tieto práva zahodiť v prípade, ak dieťa nie je v súlade s ideálnym vzorom alebo očakávaniami“.
Povedal, že ešte hrozivejšie je, že nové kritériá sa zmiešali s lekárskou etikou, čo dovoľuje lekárom pri rozhodovaní sa, či majú resuscitovať, posúdiť, ako veľmi by bolo novonarodené dieťa „príťažou“ pre rodičov.
Bellieni citoval Michaela Grossa, politického filozofa-etika a profesora na Haifskej univerzite, ktorý napísal v magazíne Bioethics v roku 2002: „Je tu všeobecný súhlas so zabíjaním detí mladších ako jeden mesiac, ktorý podlieha posúdeniu záujmu rodičov o dieťa, všeobecne definovanému ako posúdenie fyzickej ujmy alebo ujmy tretím osobám.“ Gross prišiel na nelichotivý záver: „Potrat, najmä ten neskorý, zabíjanie detí mladších ako jeden mesiac, selektívne neošetrovanie novonarodených detí sú realizovateľné stratégie pre ľudské plody alebo novonarodené deti diagnostikované s vážnymi abnormalitami.“
Bellieni poznamenal, že kritériá takzvanej „kvality života“ alebo „najlepších záujmov“, ktoré sú zvyčajne aplikované doktormi, viedli k zahrnutiu typu rodiny, veku matky alebo dokonca jej profesie medzi faktory rozhodujúce o tom, či resuscitovať novonarodené dieťa alebo nie. V istých prípadoch je prednosť daná „tým, ktorí boli počatí v skúmavke alebo ktorých matka je právnička“.
Bellieni tiež citoval Dominika Wilkinsona, neonatológa a filozofa, ktorý napísal v najnovšom vydaní Amerického bioetického časopisu (American Journal of Bioethics): „V istých situáciách je pre rodičov a doktorov opodstatnené rozhodnúť sa dovoliť dieťaťu umrieť, dokonca aj keď by bol jeho život hoden žitia.“
Takéto meradlá, Bellieni napísal, predpokladajú schopnosť doktorov predvídať budúcnosť. „Dnes je rozhodnutie resuscitovať novonarodené dieťa urobené zvažovaním jeho budúcej duševnej vyrovnanosti s bremenom, ktoré mu môže jeho postihnutie priniesť; ak sa rozsah postihnutia blíži k tomu horšiemu, liečba je prerušená, pretože život v tomto prípade ,nie je hoden žitia‘.“
„Toto je reálne a naozajstné porušovanie práv: nie zanedbávanie, ale reálna a vedecká selekcia ľudí, ktorým sú odobraté práva v prospech ostatných.“