Americké kolégium pediatrov naliehavo upozorňuje profesionálnych zdravotníkov, výchovno-vzdelávacích pracovníkov a zákonodarcov, aby odmietali akúkoľvek ´stratégiu´, na základe ktorej by deti považovali za normálne ´prevtelenie sa´ do opačného pohlavia pomocou chemického alebo chirurgického zásahu. Fakty – nie ideológia – určujú realitu, aká je v skutočnosti.
1. Ľudská sexualita (pohlavnosť) je objektívne biologicky binárne (dvojako) charakterizovaná: „XY“ a „XX“ sú genetické znaky mužskosti a ženskosti, resp. nie sú genetickými znakmi poruchy. Pre človeka je normou, že je počatý buď ako muž alebo žena. Ľudská pohlavnosť je binárna zo zrejmého dôvodu, ktorým je rozmnožovanie a prežitie druhu. Tento princíp je zrejmý sám osebe. Veľmi zriedkavé poruchy sexuálneho vývoja, vrátane testikulárnej feminizácie (geneticky mužské pohlavie XY sa vyvíja ako plod ženský) a vrodenému zväčšeniu nadobličiek, sú všetko medicínsky zistiteľné odchýlky od binárnej pohlavnej normy a sú správne označované za vývinové poruchy človeka. Jednotlivci s poruchami sexuálneho vývoja (označovaní aj ako ´intersex´) však netvoria tretie pohlavie.
2. Každý človek sa rodí s jedným z dvoch možných biologických pohlaví. Rod (v zmysle uvedomovania si či som muž alebo žena) je sociologická a psychologická záležitosť, nie objektívne biologická. Nikto sa nerodí s tým, že si uvedomuje sám seba ako ženu alebo muža. Toto uvedomovanie sa rozvíja postupom času, a ako všetky procesy vývoja, aj tento môže vybočiť zo zabehaných koľají či už subjektívnym vnímaním dieťaťa, vzťahmi, alebo škodlivými skúsenosťami z detstva a neskôr. Ľudia, ktorí sa „cítia ako opačné pohlavie“ alebo ako „čosi medzi tým“, netvoria tretie pohlavie. Vždy zostávajú buď biologickými ženami alebo biologickými mužmi.
3. Presvedčenie človeka, že je niekým iným ako v skutočnosti, je prinajlepšom znakom zmätenosti jeho mysle. Ak je totiž inak biologicky zdravý chlapec presvedčený že je dievča a naopak, biologicky zdravé dievča ak je presvedčené že je chlapec, potom má objektívny psychologický problém v hlave a nie fyzicky v tele, a ako s takým by sa s týmto problémom malo zaobchádzať. Tieto deti trpia rodovou dysfóriou (rodový nesúlad s vlastným telom). Rodová dysfória, predtým nazývaná ako porucha rodovej identity, je v poslednom vydaní Diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie uznaná za psychickú poruchu (DSM-5). Psychodynamické a sociálne teórie o rodovej dysfórii neboli nikdy vyvrátené.
4. Puberta nie je choroba a hormonálne blokátory puberty sú nebezpečné. Tieto blokátory evokujú stav choroby – absenciu puberty – a zamedzujú rastu a plodnosti u inak biologicky zdravých detí.
5. Podľa DSM-5 až 98% rodovo „zmätených“ chlapcov a 88% rodovo „zmätených“ dievčat napokon po prirodzenom odoznení puberty akceptovalo svoje biologické pohlavie.
6. Deťom v predpubertálnom veku, s diagnózou rodovej dysfórie, sa podávajú blokátory puberty vo veku od 11 rokov, pričom na to, aby mohli pokračovať v ´prevtelení´ do opačného pohlavia, budú musieť v neskoršom adolescentnom veku užívať hormóny opačného pohlavia. Tieto deti nebudú môcť nikdy počať vlastné deti a to ani umelými reprodukčnými technológiami. Užívanie navzájom opačných pohlavných hormónov (testosterón a estrogén) je na dôvažok spojené s nebezpečnými zdravotnými rizikami, ako sú choroby srdca, vysoký krvný tlak, trombóza, mŕtvica, diabetes a rakovina.
7. Počet samovrážd u dospelých, ktorí užívali hormóny opačného pohlavia a podstúpili chirurgickú zmenu pohlavia, je 20-krát vyšší, ako u iných ľudí. A to aj vo Švédsku, ktoré sa považuje za najvyspelejšiu krajinu v súvislosti s LGBTQ ideológiou. Ktorý normálny človek by odsúdil deti k takémuto osudu, pričom by si bol vedomý toho, že po puberte minimálne 88% dievčat a 98% chlapcov akceptuje realitu a stanú sa z nich mentálne aj fyzicky zdraví ľudia?
8. Viesť deti k presvedčeniu, že ´prevtelenie´ sa do opačného pohlavia pomocou hormónov a chirurgických zákrokov je normálne a zdravé, je jednoznačným zneužívaním dieťaťa. Podporovanie rodového nesúladu s vlastným telom aj vo verejnom výchovno-vzdelávacom procese mätie deti aj rodičov a privádza čoraz viac detí do „gender kliník“, kde im aplikujú blokátory puberty. V skutočnosti im to však zaručuje iba jedno: že si „vybrali“ život s užívaním hormónov opačného pohlavia, ktoré sú pre ich telo rakovinotvorné, a aj inak toxické, a okrem toho s najväčšou pravdepodobnosťou podstúpia úplne zbytočné chirurgické zmrzačenie svojho inak zdravého mladého tela.
Michelle A. Cretella, M.D.
President of the American College of Pediatricians
Quentin Van Meter, M.D.
Vice President of the American College of Pediatricians
Pediatric Endocrinologist
Paul McHugh, M.D.
University Distinguished Service Professor of Psychiatry at Johns Hopkins Medical School and the former psychiatrist in chief at Johns Hopkins Hospital
Originally published March 2016
Updated September 2017
Vysvetlenie k bodu 3 a 5 na základe otázok:
Bod 3: „Kde Americká psychiatrická asociácia (APA) alebo DSM-5 označuje rodovú dysfóriu za mentálnu poruchu?“
APA je autorom Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 5th edition (DSM-5). APA tvrdí, že tí, čo sú postihnutí rodovou dysfóriou, spĺňajú podmienky definície poruchy. Nepozná žiadnu medicínsku literatúru, ktorá dokumentuje rodovo dysforické dieťa, vyhľadávajúce blokátory puberty, ktoré by nebolo očividne nešťastné pri pomyslení, že môže prejsť normálnym a zdravým procesom puberty.
DSM-5 fact : Kritickým prvkom rodovej dysfórie je prítomnosť klinicky zjavného stavu úzkosti, spojeného s danými podmienkami. Tieto podmienky sú príčinou klinicky zjavných stavov úzkosti a poškodenia v sociálnej, pracovnej, alebo v inej sfére fungovania dotyčnej osoby.
Bod 5: „Odkiaľ má DSM-5 percentuálne hodnoty, súvisiace s rodovou dysfóriou?“
Na strane 455 v DSM-5 čítame pod názvom „Rodová dysfória bez poruchy sexuálneho vývoja“: „Hodnoty trvania rodovej dysfórie od detstva do puberty či dospelosti sa líšia. U narodených chlapcov je rozsah od 2,2% do 30% populácie a u narodených dievčat 12% až 50%. Jednoduchou matematikou zistíme, že u chlapcov sa výsledky objavia u približne 98% rodovo „zmätených“ chlapcov (100% - 2,2% = 97,8%) a u rodovo „zmätených“ dievčat je to 88% (100% - 12% = 88%).
Suma sumárum: Naši oponenti obhajujú nový vedecky nepodložený štandard starostlivosti o deti s rodovou dysfóriou, ktorá by sa u absolútnej väčšiny ´pacientov´ vyriešila po puberte. Obzvlášť radia upevňovať v deťoch zmýšľanie, ktoré je v rozpore s ich fyzickou realitou, chemickú kastráciu týchto detí ešte pred pubertou pomocou GnRH (blokátory puberty, zapríčiňujúce neplodnosť a rednutie kostí, zastavujúce rast, nekontrolovane ovplyvňujúce vývoj mozgu) ako aj trvalú sterilitu týchto detí už pred 18. rokom, zapríčinenú užívaním hormónov opačného pohlavia.
Ak sa s chlapcom, ktorý „skúma“ či je alebo nie je chlapcom (ktorý by mal vyrásť na muža), zaobchádza ako s dievčaťom, potom je jeho pubertálny vývin, prirodzené smerujúci k mužnosti, potláčaný. Nemáme z toho vyvodiť nevyhnutné dôsledky? Všetci jeho rovesníci rovnakého pohlavia sa predsa v tom čase vyvíjajú a stávajú sa z nich mladí muži; opačné pohlavie, čiže dievčatá, sa vyvíjajú v mladé ženy, no on zostáva stále predpubertálnym chlapcom, osamoteným a psychicky a sociálne izolovaným s neustálym pocitom, že čosi nie je v poriadku. Čoraz menej sa dokáže identifikovať s rovesníkmi rovnakého pohlavia a s tým, že je mužom; pravdepodobnejšie sa bude považovať za „nie-muža“ alebo za ženu.
Poznatky z oblasti neurológie navyše odhaľujú, že kôra čelovej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za posudzovanie a odhadovanie rizika dozrieva až okolo 15-teho roku. Je teda úplne jasné, že deti a adolescenti nedokážu v tomto období robiť informované rozhodnutia, súvisiace s trvalým, nezvratným a život meniacim medicínskym zásahom do ich života. Z tohto dôvodu Kolégium pediatrov trvá na tom, že propagovať a podporovať túto ideológiu je hrubým zneužívaním dieťaťa, a to v prvom rade a predovšetkým samotného dieťaťa, trpiaceho rodovou dysfóriou. Následne ide o zneužívanie rovesníkov tohto dieťaťa, ktorí síce toto poruchou netrpia, ale podvedome môžu začať spochybňovať svoju vlastnú rodovú identitu, čím si môžu privodiť problémy.
PDF verzia stránky Kolégia pediatrov v súvislosti s problémami, týkajúcimi sa sexuality alebo rodovej dysfórie, sa dá stiahnuť tu: Gender Ideology Harms Children