„Myslím si, že mi moji kamaráti tak trochu závidia. Majú len dvoch rodičov a ja mám dve mamičky a dvoch oteckov,“ hovorí šesťročný Simon, naťahujúc sa so svojím trojročným bratom Joaquinom na kolenách ich homosexuálnych rodičov.
Veľká Británia a Francúzsko sa síce prednedávnom horko-ťažko posunuli dopredu s návrhom zákona o homosexuálnych manželstvách, Holandsko, prvá krajina na svete, ktorá ich zlegalizovala v roku 2001, je už o krok ďalej.
Minister spravodlivosti tu už nariadil vypracovanie správy, ktorá by mala zvážiť možnosť uznania troch a viacerých rodičov jedného dieťaťa za účelom ochrany najmä takzvaných ružových rodín.
Rečou práva, zatiaľ čo Simon a Joaquin majú štyroch rodičov - Jorama, Guillerma, Karin a Evelien, všetko tridsiatnici – len dve z nich majú právo nazývať sa rodičmi.
Ani jeden z mužov nemôže urobiť zásadné zdravotné rozhodnutia týkajúce sa detí, a ak zomrú, deti nemajú zvyčajné dedičské práva.
Ak by sa páry rozhádali, Karin a Evelien by mali právo vylúčiť Jorama a Guillermiho zo životov chlapcov.
„Zákon zaostáva za realitou,“ uviedol Joram. „To, čo sa počíta je, že ako rodič alebo budúci rodič chcete vychovávať deti v rámci, v ktorý máte obrovskú dôveru.“
„Samozrejme, že chcete, aby uznali všetko, čo pre dieťa robíte,“ povedal Guillermo počas rodinnej prechádzky popri jednom z amsterdamských kanálov.
„To, že máte deti, zmení váš život.“
Joram, Evelien, Guillermo a Karin boli spolubývajúcimi počas študentských čias v Amsterdame a priateľstvo oboch párov pretrvalo.
Keď sa rozhodli mať deti, odhodlali sa ísť do toho spoločne. Radšej, než by mali ako dva páry požiadať o adopciu alebo hľadali darcu spermií.
„Chceli sme, aby deti poznali svojich rodičov, rovnako matky aj otcov,“ uviedla Evelien.
Jej partnerka Karin, lekárka, spomína, ako počali deti doma, pomocou svojpomocnej súpravy na umelé oplodnenie.
Chlapcov porodili obe, Evelien aj Karin. Otcom jedného je Joram a druhého Guillermo. Rodina však nechce prezradiť, kto je biologickým rodičom ktorého dieťaťa.
„To nie je dôležité. Podstatné je, že všetci štyria sme ich rodičmi a že ich ľúbime,“ uviedla Karin.
Deti trávia týždeň so svojimi matkami vo východnom Arnheme a každý štvrtok ich majú na starosti otcovia.
Cez víkendy sú ako šesťčlenná rodina spolu, často v Amsterdame, kde bývajú Joram a Guillermo.
Udalosti ako narodeniny alebo rodičovské združenia v Simonovej škole taktiež prežívajú ako rodina.
Zmena zákona o rodičovstve by bola prínosom nielen pre tzv. ružové rodiny, ale tiež pre rozvedených rodičov, ak si zoberú niekoho, kto preberie úlohu rodiča,“ uviedla poslankyňa za stranu zelených Liesbeth van Tongerenová. Práve ona predložila parlamentný návrh, ktorý minister prisľúbil preskúmať.
„Musíme rozšíriť poňatie (toho, čo je rodina). Rodičovstvo už nevidíme len ako čisto biologickú väzbu a nemôžeme ani povedať, že dieťa môže ma len dvoch rodičov,“ vyhlásila van Tongerenová pre AFP. Podľa jej odhadov žije v „ružových“ rodinách v Holandsku 20 000 až 25 000 detí.
Zástupca ministra spravodlivosti Fred Teveen však v októbrovej rozprave v parlamente vyhlásil, že potenciálne existuje mnoho praktických námietok voči zmene zákona a že by počkal na závery správy.
Philip Tijsma, hovorca COC, najstaršej skupiny za práva homosexuálov na svete, uviedol: „Nevyriešite všetky problémy, vždy budú existovať konflikty.“
„V každom prípade sa však zabezpečí určitá istota pre dieťa, pretože bude vedieť, že jeho otec alebo matka nemôže len tak, z jedného dňa na druhý, zmiznúť z jeho života,“ uviedol pre AFP.
Simon a Joaquin vyzerajú byť veľmi spokojní so svojou rodinou.
„Raz, keď bol Joaquin v škôlke, sa s ním chceli hrať dve dievčatká, ale obe chceli by mamičkami,“ hovorí Evelien.
„Odpovedal: ,Dobre, môžeme sa tak hrať, rovnako to máme u nás domaʻ.“