Dnes sa ľudia oháňajú rôznymi pojmami: ľavica, socialista, liberál, progresivista... Títo ľudia častokrát sami seba vidia vo svetle pokrokových, moderných, osvietených, humanistických a tolerantných ľudí. Pravda je taká, že vôbec nemajú potuchu, k čomu sa hlásia.
99% ľudí netuší, čo tieto pojmy v skutočnosti znamenajú. V podstate ich to ani nezaujíma. V skutočnosti chcú len povedať "cítim sa ako moderný človek", "mám rád vývoj a pokrok", "mám sociálne cítenie", "som tolerantný a nekonfliktný", "mám humánne zmýšľanie".
Iste, myslia to dobre. Netušia, že tieto pojmy majú jasný politický rozmer. Po pravde, ak by ho poznali, tak by sa dosť možno z hrôzy od týchto pojmov odvrátili.
Existuje ale 1% ľudí, čo presne vedia, o čom tieto pojmy sú, čo presne znamenajú a aký je ich účel. Sú to ľavicoví politici, čo sa po revolúcii v 89 stali demokrati. Sú to odborárski prednostovia. Sú to kádrovaní univerzitní profesori. Sú to ľudskoprávni aktivisti dnes najviac aktívni ako homoaktvitisti. Sú to ľudia, čo si dobre pamätajú hodiny marxizmu a leninizmu na VŠ, lebo boli v tom jedničkári. Dnes sú títo ľudia čestní predstavitelia spoločenského a politického života. Títo ľudia sedia v politických stranách ľavice, ale aj pravice. Tvária sa, že majú amnéziu, že všetko, čo študovali na školách, zabudli. Tvária sa, že tiež patria do skupiny 99% nič netušiacej sociálne zmýšľajúcej populácie.
Dnes nám na Slovensku dozrela aj nová skupina mladých ľudí verných Marxovi. Formovala ich stará nomenklatúra stále aktívna na Univerzite Komenského. Sú to komunisti v novom šate. Verejne sa dištancujú od sovietskeho komunizmu. Sovietsky komunizmus bol predsa "zlá totalita". Pritom ale čítali Marxa, Lenina, Trotskyho aj Gramsciho. Títo mladí ľudia - ľavicoví aktivisti, píšu blogy na jetotoak.sk alebo do Pravdy a obhajujú sa ľudskými právami. Presne vedia, čo hovoria, keď používajú pojmy ako socialista, liberál, progresivista, či triedna vojna, utláčanie menšín. Používajú tieto dialektické termíny v ich presnom duchu - duchu KOMUNIZMU.
Nenechajme sa ale oklamať. Stačí, keď si položíte túto otázku. Prečo ľudia, čo študovali marxizmus a komunizmus, vám nepovedia, že liberálne témy sú témy Marxistov? Že Marx a Engels by nemali problém podporovať SMER, ani SAS? - Povinná sexuálna výchova detí, homo-manželstvá, Stratégia "nových" ľudských práv, zavedenie polygamie, legalizácia drog, atď... to všetko je v duchu Marxa.
Vravíte "veľa silných slov a málo dôkazov"? Čo tak priamo dôkaz od zakladateľov komunizmu Marxa a Engelsa?
Prinášame krátky rozbor Manifestu Komunistickej strany, 1848, Engels, Marx. Pri bližsiom pohlade zistíme, že medzi Sulíkom, Ficom, Radičovou, ani Obamom, Gorbatchevom, Barrosom a dokonca Stalinom aj Hitlerom je v skutočnosti len kozmetický rozdiel. Všetci sú to srdcom marxisti usilujúci sa vybudovať istý druh komunizmu. Nacionálneho, alebo internacionálneho. Červeného, zeleného, hnedého či žltého. Hlavne verziu, ktorá už zostane naozaj na "večné veky".
MANIFEST KOMUNISTICKEJ STRANY
- 1848, Marx, Engels
(...)
Zrušenie rodiny! Aj najkrajnejší radikáli sa pohoršujú nad týmto hanebným úmyslom komunistov. Na čom je založená terajšia buržoázna rodina?
Na kapitáli, na súkromnom zisku. Úplne rozvinutá jestvuje len pre buržoáziu jej doplnkom je však vynútený bezrodinný život proletárov a verejná prostitúcia.
Pravda, buržoázna rodina zanikne spolu s týmto svojím doplnkom a oboje zmizne so zánikom kapitálu.
Vyčitate nám, že chceme zrušiť vykorisťovanie detí ich rodičmi? Priznávame sa k tomuto zločinu.
Vravíte, že chceme zrušiť najnežnejšie vzťahy medzi ľuďmi, keďže mienime nahradiť domácu výchovu spoločenskou.
A či nie je aj vaša výchova určovaná spoločnosťou? Nie je určovaná spoločenskými vzťahmi, v ktorých vychovávate, priamym či nepriamym zasahovaním spoločnosti, zasahovaním prostredníctvom školy atď.? Komunisti si nevymýšľajú vplyv spoločnosti na výchovu; menia iba ráz výchovy, vymaňujú výchovu spod vplyvu panujúcej triedy.
Buržoázne povedačky o rodine a výchove, o nežnom vzťahu medzi rodičmi a deťmi sú tým odpornejšie, čím väčšmi sa rozvojom veľkopriemyslu trhajú všetky rodinné zväzky proletárov a čím väčšmi sa deti menia na obyčajné obchodné články a pracovné nástroje.
Ale vy, komunisti, chcete zaviesť taký poriadok, že ženy budú spoločné, zborove kričí na nás celá buržoázia.
Buržoa vidí vo svojej žene iba výrobný nástroj. Počuje, že výrobné nástroje sa majú používať spoločne, a nevie si, pravdaže, predstaviť nič iné len to, že rovnaký údel postihne aj ženy.
Netuší, že ide práve o zrušenie postavenia ženy iba ako výrobného nástroja.
Ostatne nie je nič smiešnejšie ako mravnosťou prekypujúce zdesenie našich buržuov nad domnelým oficiálnym spoločenstvom žien u komunistov. Komunisti nemusia zavádzať spoločenstvo žien ono jestvovalo takmer vždy.
Naši buržuovia, ktorým nestačí, že majú k dispozícii ženy a dcéry svojich proletárov o oficiálnej prostitúcii ani nehovoriac, s najväčším potešením si navzájom zvádzajú manželky.
Buržoázne manželstvo je v skutočnosti spoločenstvom manželiek. Komunistom by sa dalo nanajvýš vyčítať, že chcú namiesto pokrytecky zastretého spoločenstva žien (tradičné manželstvo, pozn red.) zaviesť spoločenstvo oficiálne a otvorené. Ostatne rozumie sa samo sebou, že zrušením terajších výrobných vzťahov zmizne aj' spoločenstvo z nich vyplývajúce, t. j. oficiálna a neoficiálna prostitúcia.
Komunistom sa ďalej vyčíta, že vraj chcú odstrániť vlasť a národnosť.
Robotníci nemajú vlasť. Nemožno im vziať, čo nemajú. Keďže proletariát musí najprv dobyť politické panstvo, pozdvihnúť sa na národnú triedu, konštituovať sa ako národ je sám ešte národný, čo aj naskrze nie v zmysle buržoáznom.
Izolovanie národov a protiklady medzi nimi miznú 'čoraz viac už s rozvojom buržoázie, slobodným obchodom, svetovým trhom rovnorodosťou priemyselnej výroby a životných podmienok ktoré jej zodpovedajú.
Panstvo proletariátu tento proces ešte viac urýchli. Spojené úsilie, aspoň civilizovaných krajín, je jednou z prvých podmienok oslobodenia proletariátu.
Rovnakou mierou, ako sa bude odstraňovať vykorisťovanie človeka človekom, bude sa odstraňovať aj vykorisťovanie národa národom.
S protikladom tried vnútri národa padne aj vzájomné nepriateľstvo medzi národmi.
Obžaloby proti komunizmu, vznášané z náboženských filozofických a vôbec ideologických hľadísk, si nezasluhujú obšírnejší rozbor.
Treba azda hlbokého dôvtipu aby sme pochopili, že zmenou životných podmienok ľudí, ich spoločenských vzťahov, ich spoločenského bytia menia sa aj ich predstavy, názory a pojmy, slovom, aj ich vedomie?
Čo iné dokazujú dejiny ideí, ako že sa duchovná produkcia pretvára spolu s materiálnou? Panujúcimi ideami každej doby boli vždy len idey panujúcej triedy.
Hovorí sa o ideách, ktoré revolucionizujú celú spoločnosť; tým sa vyjadruje len fakt, že sa vnútri starej spoločnosti utvorili prvky spoločnosti novej, že spolu s rozkladom starých životných podmienok pokračuje aj rozklad starých ideí.
Keď sa staroveký svet už chýlil k zániku, zvíťazilo nad starými náboženstvami náboženstvo kresťanské. Keď v XVIII. storočí kresťanské idey podľahli ideám osvietenským, dobojovávala feudálna spoločnosť svoj smrteľný zápas s vtedy revolučnou buržoáziou. Idey slobody svedomia a náboženského vyznania vyjadrovali len panstvo voľnej konkurencie v oblasti poznania.
„Lenže,” povedia nám, „idey náboženské, morálne, filozofické, právne atď. sa síce menili v priebehu dejinného vývinu, ale náboženstvo, morálka, filozofia, politika a právo sa pri týchto zmenách vždy udržali.
Okrem toho jestvujú večné pravdy, ako sloboda, spravodlivosť atď., ktoré sú spoločné pre všetky stupne vývoja spoločnosti. Komunizmus však odstraňuje večné pravdy a miesto toho, aby náboženstvo a morálku pretváral, odstraňuje ich, takže odporuje celému doterajšiemu dejinnému vývinu.”
V čom je podstata tejto obžaloby? Dejiny všetkých doterajších spoločností pohybovali sa v triednych protikladoch, ktoré sa v rôznych etapách utvárali rôzne.
No nech bola ich podoba akákoľvek., vykorisťovanie jednej časti spoločnosti druhou je skutočnosť spoločná všetkým predošlým storočiam. Preto nie div, že i pri všetkej rozmanitosti a odlišnosti spoločenské vedomie všetkých storočí sa pohybuje v určitých spoločných formách, vo formách vedomia, ktoré úplne zmiznú len vtedy, keď úplne zmizne protiklad tried.
Komunistická revolúcia je najradikálnejším zúčtovaním so zachovanými vlastníckymi vzťahmi; nie div, že sa v priebehu jej rozvoja najradikálnejšie zúčtuje so zachovanými ideami.
zdroj: https://www.marxists.org/slovak/marx-engels/1848/manifest/#s2
Manifest bol povinné čítanie pre každého, kto študoval VŠ za komunizmu...