NEW YORK – Bývalá ministerka zahraničných vecí, Hillary Clintonová, ktorá zrejme bude hlavnou kandidátkou na prezidentskú nomináciu za Demokratickú stranu v roku 2016, je presvedčená, že je „nemennou pravdou,“ že obmedzovanie potratov brzdí pokrok ľudstva a akékoľvek úsilie zlepšiť práva žien musí začať so zlepšením prístupu k antikoncepcii a potratom.
V príhovore k Organizácii spojených národov z príležitosti Medzinárodného dňa žien, Clintonová povedala svojim poslucháčom: „Predovšetkým, je tu jedna lekcia z minulosti, ktorú si nemôžeme dovoliť ignorovať: Nie je možné dosiahnuť pokrok v rodovej rovnosti alebo väčší rozvoj ľudstva, bez zabezpečenia ženského reprodukčného zdravia a práv. To je nemenná pravda.“
Rozšírenie prístupu k takzvaným „službám plánovania rodiny,“ ako je antikoncepcia a potraty, povedala Clintonová, „musí byť východiskom súčasného úsilia,“ týkajúceho sa práv žien.
Clintonová povedala, že dokonca aj Spojené štáty, ktoré majú jeden z najmäkkších potratových zákonov, ktorý kedy západný národ vytvoril, nespĺňajú očakávania v otázke voľného prístupu žien k potratu na požiadanie.
„Toto ostáva veľkou nedokončenou úlohou pre 21. storočie,“ povedala Clintonová. „Žiadna krajina vo svete, vrátane tej mojej, nedosiahla plnú účasť.“
Prístup k potratu ako základné ľudské právo je pre pani Clintonovú už dlho základným princípom. V deň, keď jej manžel Bill Clinton začal vykonávať prezidentský úrad, v roku 1993, ktorý sa takmer prekrýval s 20. výročím rozhodnutia v prípade Roe v. Wade, ho dotlačila k podpisu piatich vládnych nariadení schvaľujúcich federálne financovanie a angažovanosť v potratoch - oboje dovtedy zakázané prezidentmi Bushom a Reaganom.
Zatiaľ čo poradcovia jej manžela si mysleli, že je priskoro na tak kontroverzný ťah, pani Clintonová silne nesúhlasila. Životopisec Carl Bernstein napísal v roku 2007 knihu A Woman in Charge [Žena vo vedení]: „Okrúhle výročie prípadu Roe v. Wade, z Hillarinho pohľadu, bolo skvelou príležitosťou posunúť nového prezidenta do kurzu neskrývane podporujúceho práva žien, a dať signál náboženskej pravici, že jej dekáda dominancie v oblasti tak osobných otázok skončila.“
Ako prvá dáma, pani Clintonová predsedala pracovnej skupine dohliadajúcej na priebeh prezidentovho, v konečnom dôsledku katastrofálneho, pokusu zmeniť Spojené štáty na systém univerzálnej zdravotnej starostlivosti. Sľúbila, že podľa Clintonovho plánu, potraty „budú široko dostupné,“ dokonca prisľúbila federálne financovanie novej kontroverznej potratovej tabletky RU-486 – ktorej výrazne pomohla hladko prejsť cez schvaľovací proces v FDA [Federálny úrad pre potraviny a liečivá]. Pani Clintonová bola taktiež nápomocná pri legalizovaní tabletky Plan B, takzvanej „tabletky po“, v Amerike.
Na Konferencii OSN o populácii a rozvoji, konanej v Káhire v roku 1994, Clintonovci naplnili americkú delegáciu zástupcami podporovateľov potratov, ktorí tlačili svetových lídrov, aby zahrnuli prístup k potratom do ich definície „reprodukčnej zdravotnej starostlivosti,“ ktorá mala byť vyhlásená za základné ľudské právo. Nakoniec tento tlak zlyhal, a káhirský dokument bol vydaný bez toho, aby boli potraty zahrnuté do jeho definície základnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti. Ale nasledujúci rok, pani Clintonová naplnila svetové titulky svojou rečou na 4. svetovej konferencii o ženách v Pekingu, kde opäť hovorila silne v prospech „voľby.“
Nedávno, ako ministerka zahraničia, povedala Clintonová v Riu de Janeiro na Konferencii OSN Rio+20, že je sklamaná, že opäť nedokázali zahrnúť potraty na požiadanie medzi základné ľudské práva. „Zatiaľ čo som veľmi potešená, že tohtoročný výsledok podporuje sexuálne a reprodukčné zdravie a univerzálny prístup k plánovaniu rodiny, na dosiahnutie našich cieľov v udržateľnom rozvoji musíme tiež zabezpečiť ženské reprodukčné práva,“ povedala Clintonová.
Prisľúbila, že či už s podporou OSN, alebo bez nej, Spojené štáty budú naďalej viesť ťaženie za rozšírenie prístupu k dobrovoľným potratom po celom svete.