Bratislava 20. augusta (TK KBS) - Prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry kardinál Raymond Leo Burke, ktorý je na návšteve Slovenska, dnes vystúpil s príhovorom pri pamätníku nenarodených detí pri Kostole sv. Alžbety v Bratislave. Príhovor prinášame v plnom znení.
"Je pre mňa dôvodom osobitného dojatia navštíviť a modliť sa pri tomto pamätníku nenarodeným deťom za našich malých bratov a sestry, ktorí prišli o svoj život len čo sa začal v lone ich matiek. Rešpektovanie nedotknuteľnej dôstojnosti každého ľudského života od okamihu počatia po prirodzenú smrť inšpiroval tento pamätník a pre nás a pre našu spoločnosť znamená nádej, že budeme môcť obnoviť základy nášho spoločného života, teda bezpodmienečnú ochranu a podporu pre každý ľudský život a záchranu manželstva a rodiny ako kolísky, v ktorej nám Boh Otec dáva život, stvorený na jeho obraz a vykúpený vtelením jeho jednorodeného Syna.
Svet, ktorý ako sa zdá čím ďalej tým viac zabúda na Boha a na Jeho zákon, zapísaný v stvorení a predovšetkým zapísaný v ľudskom srdci, urgentne potrebuje výrečné svedectvo pravde o ľudskom živote a o manželskom zväzku, ktorý je svojou prirodzenosťou zameraný na plodenie ľudského života. Tento pamätník ponúka takéto svedectvom ľuďom dobrej vôle. Zároveň inšpiruje k modlitbe o Božie požehnanie predovšetkým na príhovor Matky Božej, pre naše úsilie znovu nastoliť kultúru života v našej spoločnosti, tak silne poznačenej kultúrou smrti. Prikladám svoj hlas a prajem si, aby moja návšteva nejakým spôsobom prispela k Vašej snahe o podporu života vo vašej vzácnej a milovanej krajine.
V súčasnosti v mnohých krajinách sveta zakusujeme časy intenzívneho boja proti kultúre života. Mnohé vlády tzv. slobodného sveta agresívne nasledujú otvorene sekularistickú filozofiu, ktorej agenda je proti životu a proti rodine. Hoci hlavy vlád vo verejných vystúpeniach používajú zdanlivo kresťanský jazyk, podporujú vládne programy a legislatívu, ktoré sú nepriateľské voči Bohu a nezodpovedajú prirodzenému morálnemu zákonu, ktorý Boh vpísal do ľudského srdca.
Naša dnešná spoločnosť nástojčivo potrebuje jasné a silné svedectvo pravde, vpísanej do ľudského srdca, ktorú nás učí Sväté Písmo a Tradícia. Táto pravda od nás žiada, predovšetkým aby sme chránili a napomáhali každý ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť a aby sme ctili a ochraňovali manželský zväzok muža a ženy, ktorí v spolupráci s Bohom plodia a privádzajú na svet nový ľudský život. Starostlivosť o ľudský život a o integritu manželského zväzku sú základné kamene, na ktorých je možné stavať kultúru života v našej spoločnosti.
Sme povolaní priamo pomáhať matkám v tehotenstve, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach a súčasne sme povolaní vychovávať všetkých, obzvlášť mládež, k pravde o plodení a o čnosti čistoty, ktorá pripravuje muža a ženu na úplné odovzdanie sa v čistej a nezištnej láske jeden druhému a svojmu potomstvu. Je smutné, že naša kultúra často oberá výchovu o tieto prvé lekcie, bez ktorých nič ďalšie, čo môže naučiť, nemá zmysel.
Neúnavná propagácia kultúry života v súlade s pravdou, vpísanou do srdca každého človeka a ohlasovanou v Evanjeliu, zodpovedá najhlbším túžbam jednotlivca a ľudskej spoločnosti. Samotný rozum nás učí zlaté pravidlo, ktoré Pán prináša v reči na hore. Je to lekcia, ktorú dáva Boh Otec každému ľudskému srdcu: “Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im: toto je zákon aj proroci”. Toto pravidlo, tento základný ethos nás učí rešpektovať vždy a všade nedotknuteľnosť nevinného ľudského života a jeho pôvod v rodine.
Áno, žijeme v kultúre smrti, ale ako kresťania a ľudia dobrej vôle vieme, že táto kultúra sa môže zmeniť našou poslušnosťou Božiemu zákonu. Náš Pán Ježiš začal opis svojho poslania Dobrého Pastiera slovami: “Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali v plnosti”. On, ktorý zasadol v sláve po pravici Otca, pokračuje vo svojej poslaní v Cirkvi, povolávajúc nás ako údy svojho tajomného Tela k účasti na tomto jeho poslaní: dávať, chrániť a podporovať život.
Verné zachovávanie podstatného vzťahu medzi rešpektovaním ľudského života a rešpektovaním integrity manželstva privedie zmenu kultúry smrti na kultúru života. Útoky proti nevinnému a bezbrannému životu nenarodených majú svoj pôvod v mylnom pohľade na ľudskú sexualitu, ktorá sa snaží chemickými alebo mechanickými prostriedkami vylúčiť plodiacu prirodzenosť manželského úkonu. Tzv. “antikoncepčná mentalita” je proti životu. Mnohé formy antikoncepcie sú abortívne, teda ničia život v začiatku, život, ktorý je už počatý.
Ako prorocky poznamenal Boží služobník Pápež Pavol VI., manipulácia s manželským úkonom viedla k mnohým formám násilia proti manželstvu a rodine. Následkom rozšírenia tohto hlboko pomýleného pohľadu najmä medzi mládežou, ľudská sexualita už nie je videná ako Boží dar, ktorý priťahuje muža a ženu k vernému a trvalému spoločenstvu lásky, korunovanému darom nového ľudského života, ale naopak ako nástroj uspokojenia jednotlivca. Ako náhle sa na sexuálne spojenie prestaneme dívať v jeho plodiacej prirodzenosti, ľudská sexualita je nechaná napospas hlboko škodlivým spôsobom, ktoré sú ničivé voči jednotlivcom aj voči spoločnosti.
Je dobré všimnúť si, že Svätý Otec Benedikt XVI. v encyklike Caritas in veritate sa osobitne dotýka encykliky pápeža Pavla VI. Humanae vitae, keď zdôrazňuje jej veľkú dôležitosť “v načrtnutí plne ľudského zmyslu rozvoja, ako ho predkladá Cirkev”. Svätý Otec Benedikt XVI. vysvetľuje, že v náuke v encyklike Humanae vitae “nejde o čisto individuálnu morálku”, hovorí:
“Humanae vitae poukazuje na silné putá jestvujúce medzi etikou života a sociálnou etikou. Otvára tým tému magistéria, ktorá postupne našla výraz v rôznych dokumentoch, naposledy v encyklike Jána Pavla II. Evangelium vitae.”
Takto nám pripomenul nenahraditeľnú časť správneho chápania sexuality pre skutočný ľudský rozvoj.
Rešpektovanie integrity manželského úkonu je základným vyjadrením kultúry života, je to najzákladnejší aspekt ľudského rozvoja. Podľa slov Svätého Otca Benedikta XVI. “Stáva sa tak sociálnou, ba dokonca aj ekonomickou nutnosťou opäť predkladať novým generáciám krásu rodiny a manželstva a súlad týchto inštitúcií s najhlbšími požiadavkami ľudského srdca a dôstojnosti človeka”. Podobne, zdôrazňuje, že “je úlohou štátov uplatňovať politiku, ktorá presadzuje ústredné postavenie a integritu rodiny, založenej na manželstve medzi mužom a ženou, prvej a životodarnej bunky spoločnosti a starať sa o jej ekonomické a daňové problémy a zároveň rešpektovať, že jej prirodzenosť je postavená na vzťahoch”.
V kontexte kultúry smrti kresťania a ľudia dobrej vôle majú povinnosť jasne zdôrazňovať prirodzený morálny zákon a jeho požiadavky. Ak sa ich my nezastaneme, nesplníme našu prvú zodpovednosť za našich blížnych a ani našu prvú sociálnu zodpovednosť, keďže nebudeme slúžiť spoločnému dobru. Ohľadom základného morálneho defektu našej kultúry, teda že “svedomie nie je schopné rozpoznať, čo je ľudské”, Svätý Otec Benedikt XVI. hovorí:
“Boh odhaľuje človeka človeku. Ľudský rozum a kresťanská viera spolupracujú, aby človeku ukázali dobro len vtedy, ako ho chce vidieť. Prirodzený zákon, v ktorom sa odráža stvoriteľský rozum, poukazuje na veľkosť človeka, ale tiež na jeho biedu, ak nerozpozná volanie mravnej pravdy.”
Napriek závažnosti situácie útokov proti nevinnému a bezbrannému ľudskému životu a proti integrite manželského zväzku muža a ženy, tu zostáva jeden silný hlas na obranu našich najmenších a zraniteľných bratov a sestier a na obranu skutočného manželského zväzku, chceného Bohom Otcom od počiatku. Kresťanský hlas, hlas Krista, prenesený na apoštolov a na ich nástupcov, zostáva vo svete silný. Hlas ľudí dobrej vôle, ktorí spoznávajú a počúvajú boží zákon, vpísaný do ich sŕdc, zostáva vo svete silný. Žijúc v silne sekularizovanej spoločnosti musíme otvoriť oči a vidieť že mnohí rozoznávajú neúspech kultúry smrti a s nádejou sa pozerajú na Cirkev, aby sa ňou nechali inšpirovať a získali silu nárokovať si na kresťanské základy našej spoločnosti. Boh nás stvoril, aby sme si zvolili život; vtelený Boží Syn navždy vniesol do našej ľudskej prirodzenosti víťazstvo nad smrťou.
Nikdy sa nesmieme znechutiť v boji za presadzovanie kultúry, založenej na voľbe života, ktorú učí Boh každé ľudské srdce, a na víťazstve života, ktoré priniesol Kristus našej ľudskej prirodzenosti. Každý deň pomáhajme rozhodnutiam našich bratov a sestier, ktorí sa boja Boha a napredujú vo veci života a rodiny vo svojich domovoch, spoločenstvách, vo svojej krajine a vo svete. Aj táto spomienka je znak ich neúnavnej snahy.
Uctiac si pamiatku nenarodených detí, modlime sa za ne a za ich rodiny. Modlime sa aj za nás samých, aby sme sa stali hlásateľmi kultúry života v našich rodinách, v našej spoločnosti pre dobro všetkých, predovšetkým tých najmenších a najslabších. Zverme naše úmysly príhovoru Nepoškvrnenej Márii, Božej Matke, v dôvere, že v jej nikdy nechýbajúcej materskej starostlivosti nás a náš svet privedie k pravde, k svojmu Božskému Synovi, ktorý prichádza k nám ako Dobrý Pastier vo svojej Cirkvi, aby všetky jeho ovečky “mali život a mali ho v hojnosti”."
Raymond Leo Burke