RÍM – Začiatkom mesiaca talianska ministerka školstva Maria Chiara Carrozzová predstavila vládny dekrét, ktorý nariaďuje všetkým učiteľom, aby prešli školením o „rodovej rovnosti“, a takto žiakov učili „rešpektovať rôznorodosť a rovnosť šancí a prekonávať predsudky.“
Aktivisti podporujúci rodinu zákon kritizujú. Tvrdia, že by to učiteľom mohlo znemožniť počas vyučovania hovoriť o tradičnej rodine.
„V budúcnosti hrozí, že ak budú učitelia chcieť na hodine hovoriť o rodine, ktorá je chápaná ako prirodzené spoločenstvo muža, ženy a detí, budú obvinení z nerešpektovania rodovej rozmanitosti a zo vštepovania predsudkov. Neskôr budú prinútení svoje názory prehodnotiť,“ píše sa v editoriáli talianskeho online denníka Tempi.it.
Toto vládne nariadenie „je ideologicky motivované, ako to bolo aj v prípade zákona proti homofóbii,“ kritizuje editoriál. „A v kombinácii s týmto školským zákonom, by oba mohli mať devastujúci dopad na vzdelávanie detí a vlastne by tým zo školy vykázali tradičnú rodinu. Nemohlo by sa o nej ani len hovoriť.“
Gianfranco Amato, vedúci hnutia Giuristi per la Vita (Právnici za život), napísal do katolíckeho mienkotvorného časopisu La Nuova Bussola Quotidiana, že predchádzajúci dokument s názvom „Národná stratégia pre prevenciu a boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie či rodovej identity“ už v školách pripravil cestu pre vštepovanie novej genderovej ideológie.
Amato objavil spojenie medzi novým vládnym dekrétom a presadzovaním záujmov homosexuálov na európskej úrovni. Dokument Národnej stratégie podľa neho len kladie základy pre pokyny Výboru ministrov Rady Európy z roku 2010, aby sa bojovalo proti „diskriminácii na základe sexuálnej orientácie či rodovej identity“.
„Formy ideologického vzdelávania mladých ľudí pomocou vládnych programov nemožno prijať ,“ pokračuje Amato. Tvrdí, že by to bolo v rozpore s ustanoveniami Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá stanovuje, že „rodičia majú prednostné právo rozhodnúť, aký druh vzdelania bude poskytnutý ich deťom.“
„O to neprijateľnejšie je,“ napísal, „že ide o propagandu financovanú zo štátnych financií a z peňazí daňových poplatníkov.“ Školy, v ich súčasnej situácii, s „dlhodobým nedostatkom finančných zdrojov si zaslúžia iný druh verejnej investície.“