Pod ľúbivým heslom boja proti korupcii, proti ktorému nemôže nikto nič namietať, sa uskutočnilo druhé kolo protikorupčného pochodu, ktorého skutočným zmyslom je odviesť nespokojných občanov od neštandardných politikov a podsunúť im jalové požiadavky, ktoré majú akože zlepšiť stav v spoločnosti, no v skutočnosti majú len ochrániť nadnárodne korporácie pred hnevom ľudí.
Podpora rôznych politických alternatív, od krajnej ľavice až po krajnú pravicu, ktorá to dotiahla už aj do parlamentu, neustále rastie a ich schopnosť pomenovať skutočné príčiny problémov reálne ohrozuje nadnárodnú oligarchiu. Na rozdiel od požiadaviek študentov dožadujúcich sa odstúpenia policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora a zrušenia amnestií, čo sa medzičasom aj stalo. Tato splnená požiadavka okrem rozkladu právneho štátu prinesie len to, že Lexa svoje doterajšie skóre vyhratých súdnych sporov, ktoré je 15:0, zmení v Strassburgu na 16:0, keďže retroaktivita nemá v justícii, okrem Slovenska, tradíciu.
Narozdiel od študentských požiadaviek, ktoré systém globálneho kapitálu nijak neohrozujú, sú požiadavky alternatívnych neštandardných politických subjektov veľmi nebezpečné. Od obnovenia poľnohospodárskej výroby, miesto dovozu potravín za 4 miliardy eur ročne, až po znárodnenie rozpredaných strategických podnikov, z ktorých nám odchádzajú každý rok miliardy eur čistého zisku zahraničným akcionárom. Rovnako sa zhodnú na obnovení dane z dividend pre korporácie, ktorú liberáli zrušili a na podpore našich podnikateľov, miesto dotácií pre nadnárodné spoločnosti prostredníctvom investičných stimulov.
To sú reálne hrozby pre nadnárodný kapitál, ktoré sa šíria prostredníctvom alternatívnych médií a sociálnych sietí, ktoré majú europolitici silnú potrebu postihovať.
Čitatelia týchto médií si logicky kladú otázku, kto pochod financuje, ale skôr by sa bolo treba opýtať, kto má vplyv ho neustále pertraktovať vo všetkých mainstreamových médiách? Fico a vládna koalícia určite nestoja o to, aby verejnoprávne médiá vysielali priame vstupy z demonštrácie volajúcej po jeho odstúpení. Otázka teda znie, majú stredoškolskí študenti väčší vplyv na verejnoprávne a súkromné médiá ako premiér a vládna koalícia?
Len nedávno prebehla demonštrácia proti NATO, na ktorej vystúpil aj Ján Čarnogurský, čo je nepochybne vplyvnejšia osobnosť ako študenti z gymnázia v Dubnici nad Váhom, no televízie neavizovali túto akciu týždne dopredu, ani z nej neprinášali priame vstupy, aby jej organizátori prezentovali svoje požiadavky.
Rozuzlenie je nasledovné. Nadnárodné spoločnosti vlastnia, alebo sponzorujú (cez zadávanie reklamy, na ktorej sú mainstreamové médiá závislé) médiá a mimovládne organizácie, ktoré nám potom prinášajú informácie, ktoré ich sponzori potrebujú. Vytvárajú obraz, že vďaka zahraničným korporáciám žijeme v najúžasnejšej dobe a bez nich by nás čakala bieda. Vďaka nim máme prácu a chránia naše životné prostredie.
Tento obraz zrazu narúšajú neštandardné politické subjekty, ktoré cez sociálne siete a alternatívne médiá hovoria, že nás tieto spoločnosti vykorisťujú, deformujú cez politikov náš právny systém vo svoj prospech a devastujú životné prostredie pre svoje zisky. Nečudujte sa preto, že ďalším bodom programu študentov bude aj boj proti „hoaxom“ a extrémizmu.
Skutočným zmyslom týchto pochodov má byť vytvorenie alternatívy pre nespokojných ľudí, ktorých frustrácia zo systému by sa mohla pretaviť do trucvoľby nesystémových politikov. Takto sa má pripravovať nová politická alternatíva, ktorá nebude pôsobiť tak radikálne, čo môže u nespokojných vytvoriť dojem, že aj voľbou novej strany, ktorá z protikorupčných pochodov vzíde, to tým terajším zlodejom vytmavia. Takéto kontrolované opozičné strany tu už boli a vždy len zradili voličov a predĺžili život oligarchii o ďalšie volebné obdobie. Spomeňte si na SOP, či ANO.
Tentoraz už pôjde o samotnú existenciu. Novovytvorený politicky subjekt na nemenovanej ambasáde totiž otvorene víta imigrantov a podporuje všetky rozkladné procesy od gender výchovy, cez adopcie deti homosexuálnymi pármi až po stíhanie za názor a umlčiavanie alternatívnych médií.
Demaskované korporácie sa v poslednej fáze uchýlia k otvorenej diktatúre, akú vidíme v banánových republikách. Ničenie národného, náboženského a kultúrneho povedomia s cieľom vytvoriť dezorientovaného jedinca neschopného odporu, teroristické útoky vyplývajúce z dovozu migrantov, výnimočný stav, zatýkanie ľudí za nenávistné prejavy na internete, to všetko už pomaly pochoduje k nám.
Roman Ban