Nedávna správa Konferencie katolíckych biskupov USA o sexuálnom zneužívaní duchovenstvom zdôrazňuje dôležitosť Vatikánskych pravidiel zakazujúce mužom s "hlboko-zakorenenými homosexuálnymi sklonmi" vstup do kňazstva.
Kríza kňazského zneužívania sa často označuje názvom „pedofília”, aby sa označila prevaha obetí v predpubertálnom veku. No správy z roku 2016 so štatistikami opätovne potvrdili minulotýždňovú záležitosť krízy homosexuality a naďalej ukazujú, že drvivá väčšina sexuálne zneužitých obetí boli mužského pohlavia.
Podľa posledných správ sú v 78% obeťami muži. A keď bol určený vek obetí, iba 15 percent boli obete pod 10 rokov.
Správy tiež potvrdili, že tohtoročné zistenia boli „podobné tým z roku 2015”, kde 81 percent obetí boli muži. Správy z roku 2013 odhalili počet 80% sexuálne zneužitých mužských obeti.
Tieto čísla podporujú pokyny z Vatikánu od pápeža Benedikta XVI. a iných vysoko postavený prelátov, podľa ktorých prijatie homosexuálnych mužov do kňazstva je v rozpore s princípmi Cirkvi.
Biskupi z USA poverili John Jay College, zaoberajúcou sa kriminalitou a spravodlivosťou, štúdiom krízy kňazského zneužívania.
Prvá štúdia z John Jay bola zverejnená v roku 2004 s názvom „Podstata a rozsah sexuálneho zneužívania mladistvých katolíckymi kňazmi a diakonmi v Spojených štátoch v rokoch 1950-2002“ a uvádza, že „celkovo 81% obetí boli muži … ”
Tento štatistický údaj bol opäť potvrdený v správe od Johna Judy z roku 2011 – Príčiny a súvislosť sexuálneho zneužívania neplnoletých katolíckymi kňazmi v Spojených štátoch 1950-2010. Táto správa opäť uvádza: „Veľmi malé percento kňazov, kde bolo zneužitie nepotvrdené, bolo motivované patologickou poruchou akou je “pedofília”.
Správa z roku 2011 vyvrátila populárnu domnienku, že kríza kňazského sexuálneho zneužitia by sa mohla pripisovať celému mužskému kňazstvu a kňazskému celibátu. Medzi údajmi boli štatistiky, ktoré poukazujú na dospelých mužských sexuálnych predátorov inklinujúcich k inštuticionálnym funkciám, ktoré im umožňujú prístup k obetiam.
USCCB (Konferencie katolíckych biskupov USA) uznala existenciu homosexuality medzi kňazmi, ako informovala pred časom ChurchMilitant.com.
Komisia katolíckych biskupov v roku 2004 oznámila, že aj napriek tomu, že kríza sexuálneho zneužitia nemá jedinú konkrétnu príčinu, "pochopenie krízy nie je možné” bez spomenutia „prítomnosti homosexuálne orientovaných kňazov“. Táto komisia uviedla fakt, že „osem percent zneužití malo homosexuálny charakter.”
Ďalej Dr. Paul McHugh, bývalý hlavný psychiater v Nemocnici Johns Hopkins a člen National Review Board, sa tiež jasne vyjadril.
McHugh v augustovom úvodníku novín National Catholic Register z roku 2006 povedal, že štúdia odhalila krízu „homosexuálnej predácie na americkú katolícku mládež.”
Dokonca aj jeho John Jay univerzitné štúdie naznačujú jasnú prevahu homosexuálneho správania v tejto kríze, no nálezy boli interpretované v pôvodnej správe pre biskupskú konferenciu bez faktoru homosexuality.
„Ani jeden "prípad" sexuálneho zneužitia maloletých katolíckymi kňazmi nebol v našich výskumoch identifikovaný," stručne opisuje John Jay správa z roku 2011. „Sociálne a kultúrne zmeny v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa preukázali na zvýšenej úrovni deviantného správania medzi širokou verejnosťou a medzi kňazmi Katolíckej Cirkvi v Spojených štátoch.”
Napriek nedostatku jasných vyhlásení ako takých, veľké percento mužských obetí kňazského sexuálneho zneužitia štatisticky poukázaných vo výročných správach USCCB, sa priamo zhoduje so sériou vatikánskych dokumentov a vyhlásení najvyššími prelátmi týkajúcich sa (varovania) prijatia homosexuálnych mužov do kňazských seminárov.
Dokument z decembra 2016 z Vatikánskej Kongregácie pre kňazstvo potvrdil, že muži s homosexuálnymi sklonmi by nemali byť zvažovaní ako kandidáti pre kňazstvo.
„Tí, ktorí praktizujú homosexualitu, (alebo) majú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. “gay kultúru” by nemali byť prijatí do seminárov alebo byť vysvätení za kňazov podľa dokumentu Dar kňazského povolania.
Pri znovu potvrdení toho zákazu, Kongregácia pre klérus cituje Dokument Kongregácie pre katolícku výchovu (s plným názvom) - inštrukcie týkajúce sa kritérii pre rozoznávanie povolaní s ohľadom na osoby s homosexuálnymi sklonmi v kontexte ich prijatia do seminárov alebo Svatých rádov.
Dokument z roku 2005 znova potvrdil cirkevné učenie, že homosexuálne sklony sú objektívne neusporiadané a jednotlivci, ktorí ich zažijú by mali byť akceptovaní (v zmysle spoločensky nevylučovaní - editor) s ohľadom a jemnocitom.
Avšak dokument uvádza, že Dikastérium „verí, že je nevyhnutne uviesť, že Cirkev, zatiaľ čo rešpektuje osoby v niektorých otázkach, nemôže pripustiť do seminárov alebo k sviatostiam kňazstva tých, ktorí praktizujú homosexualitu, hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. “gay kultúru.”
Dokument z roku 1961 vytvorený posvätnou Kongregáciou pre veci náboženstva uvádza: „Tí, ktorí sú ovplyvnení zvrhlými sklonmi k homosexualite alebo k pederastii by mali byť vylúčení z rehoľných sľubov a z vysvätení,” pretože kňazský duchovný úrad by (v prípade ich nevylúčenia) mohol takéto osoby vystaviť „vážnemu nebezpečenstvu.”
Kardinál George z Chicaga na konferencii biskupov v roku 2005 povedal, že v zmysle učenia Cirkvi, by homosexuáli nemali byť vysvätení za kňazov.
V nedávnej minulosti tiež biskup John D’Arcy, z vtedajšej diecézy v Indiane v roku 2004 hovoril proti prijatiu homosexuálnych mužov do seminárov, zdôrazňujúc nepraktickosť zaradenia mužov s rovnakými sexuálnymi sklonmi do seminárov s inými mužmi.
V roku 2002, kardinál Jorge Estevez z Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí uviedol: „Vysvätenie za diakona a za kňaza homosexuálnych mužov a mužov s homosexuálnymi sklonmi je absolútne neodporúčané a nerozvážne a - z pastorálneho pohľadu - veľmi riskantné. Homosexuálna osoba alebo niekto s homosexuálnymi sklonmi nie je preto vhodný na prijatie Sviatosti Kňazstva.”
Pápež Benedikt schválil dokument Kongregácie pre katolícku výchovu pre uznanie mužov do kňazstva.
V roku 2010, emeritný Svätý Otec povedal v knihe „Svetlo sveta” Petrovi Seewaldovi, že ak homosexualita bola vrodená, aj tak by jej správanie nebolo morálne akceptovateľné.
Na otázku existencie homosexuality v kláštoroch a medzi kňazmi, Svätý otec povedal: „Nuž, je to jedno z utrpení Cirkvi. Ľudia, ktorí sú tým poznačení, sa musia aspoň pokúsiť neprejaviť aktívne svoju náchylnosť (k homosexualite).”
„Toto je skutočnosť, ktorej sa potrebujeme pevne držať,” vyhlásil pápež Benedikt, „dokonca aj keď to nie je v tejto dobe príjemné.”
Tento prístup bol v ostrom protiklade k tomu, keď v roku 2013 pápež František povedal nechvalne známu odpoveď k téme kňaza z Vatikánskej kúrie obvineného z homosexuálnej aktivity (všimnite si - nie z homosexuality. editor): „Kto som ja , aby som súdil?”
Táto poznámka stále povzbudzuje homosexuálnych aktivistov po celom svete.