Pápež vo štvrtok načrtol bioetickú neprekročiteľnú hranicu, keď odkázal skupine lekárov, vedcov a pacientov, že žiadne potenciálne zdravotné či vedecké výhody "nemôžu ospravedlniť zničenie ľudských embryí".
Pápež sa vo Vatikáne stretol so skupinou osôb postihnutých Huntingtonovou chorobou, fatálnou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje progresívny rozpad nervových buniek v mozgu. Na stretnutí boli tiež rodinní príslušníci, lekári, genetici a vedci.
Po poďakovaní vedcom, ktorí zasvätili svoju kariéru štúdiu a výskumu liečby Huntingtonovej choroby, im pripomenul, že výskum, dokonca aj ten z najvyšších a najušľachtilejších dôvodov, podlieha etickým obmedzeniam.
Vyzývam vás, aby ste vždy pokračovali vo svojom úsilí "prostriedkami, ktoré neprispievajú k podpore "jednorazovej kultúry (v zmysle použi a zahoď - editor)", ktorá niekedy preniká aj do sveta vedeckého výskumu," povedal František.
"Niektoré výskumné smery v skutočnosti využívajú ľudské embryá, čo nevyhnutne spôsobuje ich zničenie," uviedol. "Ale my vieme, že žiadny cieľ, bez ohľadu na to, aký je ušľachtilý - ako napr. predpokladané prínosy pre vedu, ďalšie ľudské bytosti či spoločnosť - nemôže ospravedlniť zničenie ľudských embryí."
Pápežove slová majú široké využitie v množstve dnešných medicínskych praktík, ktoré sú dnes bežné. Oplodnenie v skúmavke - ktoré Cirkev odsudzuje - je takouto praxou, pretože jej súčasťou je vytvorenie ďalšej série ľudských embryí nad rámec tých, ktoré majú byť implementované do maternice ženy, ktoré sú preto určené na zničenie.
Ako napísal sv. Ján Pavol II. v roku 1995, vytvorenie takýchto "náhradných embryí", ktoré sú následne zničené alebo použité na výskum "v skutočnosti redukujú ľudský život na úroveň jednoduchého ‘biologického materiálu’, ktorého sa dá slobodne zbaviť," čo je morálne odporné.
"Nič a nikto nemôže akýmkoľvek spôsobom umožniť zabíjanie nevinnej ľudskej bytosti, či už plodu alebo embrya, dojčaťa alebo dospelého, starého človeka alebo človeka, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo osoby, ktorá umiera," napísal.
Františkove štvrtkové úvahy sa taktiež dotýkajú diskusii o využití ľudských embryí na výskum liečby Parkinsonovej choroby, diabetesu mellitus 1. typu, fragmentovanej sklerózy, Lou Gehrigovej choroby, svalovej dystrofie a mnohých ďalších patológií.
Základný princíp, že určití ľudskí jedinci by nemali byť obetovaní pre druhých, pretože ich životy sú taktiež nedotknuteľné, je hlavným krédom katolíckej morálky. Podľa tohto princípu nie je žiadny ľudský život nahraditeľný.
Súčasné diskusie v Spojených štátoch a inde, ktoré sa týkajú morálky potratov, sa nevyhnutne vracajú k morálnemu postaveniu ľudského embrya a otázke, či nenarodené ľudské bytosti taktiež požívajú právo na život, garantované všetkým osobám 14. dodatkom.