"Hlavná prekážka", ktorej pápež František čelí pri nastoľovaní svojej agendy pre Cirkev pochádza z "uzavretosti ba až nepriateľstva" zo strany "dobrej časti duchovenstva a to ako z nižších tak aj vyšších kruhov," píše sa v článku vo víkendovom vydaní vatikánskeho polo-oficiálneho denníka L'Osservatore Romano.
Giulio Cirignano, taliansky kňaz a učiteľ Písma na Teologickej Fakulte v strednom Taliansku, obvinil všetky kruhy duchovenstva - kňazov, biskupov a kardinálov - z oponovania pápežovej agende a to z toho dôvodu, že sú príliš naviazaní na tradičné spôsoby zmýšľania a praktizovania.
"Hlavná prekážka, ktorá stojí v ceste premeny, ktorú chce pápež František priniesť do Cirkvi je v určitom zmysle postavená na prístupe podstatnej časti duchovenstva a to ako vyšších tak aj nižších kruhov ... postoj, ktorý je v určitom zmysle uzavretosťou ak nie až nepriateľstvom," povedal.
Cirignano tvrdí, že tradiční veriaci, nie duchovenstvo, sú tými, ktorí vedia, že práve teraz je "vhodný moment" pre "zmenu" Cirkvi riadenej pápežom Františkom.
"Väčšina veriacich napriek všetkému pochopila, že je vhodný čas na Kairos [Keď Biblia hovorí o čase, používa niekoľko pojmov, ktoré nám pomôžu objasniť čas z biblickej perspektívy. Slovo kairos označuje špeciálny čas, v ktorom Boh niečo koná, alebo čas vhodný na niečo, pravý čas alebo príležitosť. (Lk 19,44; Sk 17,26; Tt 1,3; 1Pt 1,11) - editor], ktorý dáva Pán svojmu stádu. Vo väčšine to veriaci oslavujú," povedal.
"Napriek tomu sa časť veriacej komunity, prevažne nie veľmi osvietení kňazi, drží za starým horizontom a to horizontom obvyklých praktík, nemoderného jazyka a opakovaného premýšľania, ktorému chýba vitalita," dodal.
Cirignano poukázal na niekoľko faktorov, ktoré podľa neho vysvetľujú, prečo množstvo duchovenstva nestojí za novou pápežovou agendou pre Cirkev. To podľa neho zahŕňa aj fakt, že mnoho z nich zastáva "skromnú kultúrnu úroveň", neprijateľný obraz toho čo znamená byť kňazom a taktiež teologické zmätenie keď dochádza k Bohu a viere.
Mnoho duchovných, ktorí oponujú pápežovi Františkovi, podľa neho fungujú na starej náuke spojenej s protireformáciou. Takáto náuka je podľa neho "bezduchá". Je zodpovedná za premenu "vášnivého a tajomného dobrodružstva viery" na "náboženstvo", ktoré nedosahuje úroveň skutočnej "viery".
Cirignano sa vyjadril, že takéto "náboženstvo" vytvára "hypotetického boha", ktorý je "z veľkej časti len výtvorom človeka a jeho mysle."
"Náboženstvo vychádza zo strachu a ľudských potrieb... toto má však jedno hlavné obmedzenie: náboženský Boh je z väčšej časti výtvorom človeka a jeho mysle, jeho strachu a potrieb. Je to len hypotetický boh."
"Keď je kňaz príliš poznačený náboženskou mentalitou a nedostatočne jasnou vierou, potom sa všetko stáva komplikovanejším," povedal a zároveň dodal: "Takýto kňaz riskuje, že sa stane obeťou mnohých vecí vymyslených človekom o Bohu a jeho viere."
Slovo "náboženstvo" pochádza z latinského slova, ktorého význam je "viazať sa". Na základe náboženstva sa katolíci viažu k pravdám viery a to predovšetkým tak, ako sa viazali prví učeníci (apoštoli a nicéni), čo sa praktizuje aj v súčasnosti. Katechizmus katolíckej cirkvi učí o nutnosti takýchto formálnych vyhlásení katolíckej viery keďže pomáhajú tým, ktorí ich vyznávajú za účelom "dosiahnutia a prehĺbenia viery v každom čase."
Od svojho zvolenia v roku 2013 sa pápež František snažil presadiť víziu Cirkvi v ktorej pastorálne praktiky sú občas v konflikte s trvalým katolíckym učením a v ktorej sa podložené prípady stávajú výnimkou z pravidla.
Jeho nejednoznačné učenia, hlavne tie, ktoré sú súčasťou jeho výzvy Amoris Laetitia z roku 2016, mali za výsledok, že niektorí biskupi a kardináli interpretovali jeho slová takými spôsobmi, ktoré viedli k protichodným pastoračným praktikám.
Tí, ktorí žiadali pápeža o objasnenie, ako napríklad štyria kardináli (z ktorých jeden je už zosnulý) či množstvo katolíckych teológov a učencov, boli ignorovaní.